Stanislav Dusík
| Stanislav Dusík | |
| slovenský maliar | |
| Narodenie | 6. jún 1946 Boleráz, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 6. december 2019 (73 rokov) Florencia, Taliansko |
Stanislav Dusík (* 6. jún 1946, Boleráz – † 6. december 2019, Florencia) bol slovenský akademický maliar, grafik, ilustrátor a spisovateľ. Bol členom tímu pre skúmanie Turínskeho plátna. Medzi jeho obľúbené témy patrila podoba Kristovej tváre. Dusíkove diela možno nájsť vystavené napríklad v Centre Georges Pompidou či v Louvre v Paríži. Za svoje umelecké diela získal viacero ocenení. Získal viacero slovenských i zahraničných ocenení. Ilustroval takmer dvesto titulov a publikoval aj v literárnej oblasti. V roku 1980 vydal knihu poviedok Boleráz, Boleráz a písal takisto eseje.[1][2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Boleráze, kde navštevoval aj základnú školu. Následne vyštudoval Strednú školu úžitkového priemyslu v Bratislave a Vysokú školu výtvarných umení. Na VŠVU vyštudoval pod vedením profesora Vincenta Hložníka maľbu, knižnú ilustráciu a grafické techniky. Jeho maliarsku tvorbu možno rozdeliť do dvoch kategórií – na komornú a monumentálnu maľbu s prevažne sakrálnym charakterom. V oblasti grafickej tvorby pracoval v rozličných technikách, prevažujú techniky hĺbkotlačové (lept, akvatinta, suchá ihla, mezzotinta).[1]
V roku 1982 sa spolu s rodinou usadil v talianskej Florencii. Pôsobil tam ako maliar, grafik, pedagóg a organizátor kultúrneho života Slovákov v zahraničí. Ako jediný výtvarník a ikonograf nominovaný do výskumného tímu pri sindologickom rímskom centre Caravita, ktorý sa venuje vedeckému výskumu Turínskeho plátna – Sindone. Obľuboval aj esejistiku. V roku 1987 mu v celonárodnej talianskej súťaži bola udelená Prvá cena za eseje o Sindone. Ako profesor pôsobil na Akadémii v Cividale a v Scola di restauro vo Florencii. V roku 2000 mu mesto Rím a Vatikán usporiadali výstavu v Museo del Risorgimento. V roku 2002 sa podieľal na výstave Človek a jeho náboženská dimenzia v Európe v krídle Karola Veľkého na Svätopeterskom námestí vo Vatikáne. Pri príležitosti 1150. výročia príchodu Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu mal Dusík výstavu pod názvom Hlahol zvonov aj v Primaciálnom paláci v Bratislave.[3]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]Získal nasledujúce ocenenia:[1][3][2]
- Cena Matice slovenskej za ilustrovanie Shakespearovho Hamleta, 1969
- Prvá cena Zlatá medaila „CARLO MAGNO“ – Florencie 1985
- cenu na bienále exlibrisu v Poľsku 1986
- Prvá cena „Ex Equo GIORGO VASARI“ – Milano 1989
- Prvá cena Veľkí profesori v dejinách súčasného umenia – Scuola Nazionale di Storia dell’Arte, Parma 1989
- Prvá cena Medzinárodný exlibristický konkurz „Giubileo 2000“, Pescara 2000
- Cena Ľudovíta Fullu – Bratislava 2002
- Prvá cena „Fiorino d’Oro“ – XXIII. Premio Firenze, Florencie 2005
- Cena Fra Angelica – Bratislava 2009
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Dusík Stano [online]. Galéria Jána Koniarka v Trnave, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online. Archivované 2020-09-20 z originálu.
- ↑ a b Zomrel Stanislav Dusík, slovenský výtvarník svetového mena [online]. www.vaticannews.va, 2019-12-10, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online.
- ↑ a b POLÁKOVA, Ivana. Vo Florencii zomrel významný slovenský výtvarník Stanislav Dusík [online]. 2019-12-11, [cit. 2020-01-15]. Dostupné online.