Irena Čubírková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Irena Čubírková
česko-slovenská sériová vrahyňa
Narodenie 15. marec 1923
Vrádište, okres Skalica, Česko-Slovensko
Úmrtie 28. september 1966 (43 rokov)
Praha, Česko-Slovensko

Irena Čubírková, rodená Srncová (* 15. marec 1923, Vrádište – † 28. september 1966, Praha) bola česko - slovenská vrahyňa, ktorá najprv 10. októbra 1951 s pomocou svojho milenca Václava Bernarta a jeho manželky (ktorej nahovorili, že ju Čubírek týra) zavraždila svojho manžela, zinscenovala to ako nehodu a potom 7. decembra 1964 zavraždila v slovenskej obci Boleráz svojho druha Ambróza Ščepku. Popravili ju v septembri 1966 v Prahe na Pankráci obesením[1]. Bola matkou siedmich detí (štyri deti mala s manželom a tri deti so svojím druhom).

Vražda Jána Čubírku[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1951 žili Čubírkovci v Trutnove v severovýchodných Čechách. Irena Čubírková svojho manžela podvádzala a on to zistil a o nevere získal aj dôkaz. Rozhodla sa, že ho zabije a do vraždy zasvätila aj svojho suseda a zároveň milenca Václava Bernarta a jeho manželku, ktorej nahovorili, že Čubírek si neveru vymyslel, aby Čubírkovú mohol týrať.

Prvý pokus o vraždu nevyšiel, keď sa ho Čubírková pokúsila otráviť liekom na ženské problémy („Fluocit“), no ten naňho neúčinkoval.

Úspešný bol až pokus z 10. októbra 1951. Ján Čubírek bol na PN a voľný čas trávil lakovaním nábytku. Aby nábytok rýchlejšie uschol, rozhodol sa zniesť z povaly staré kachle, dokonca si u suseda bol pýtať komínové rúry, čo neskôr podporilo Čubírkovej alibi. Tá mu do alkoholu zamiešala lieky na spanie, ktoré zaúčinkovali. Potom zavolala Bernarta, ktorý mu rozbil hlavu, čím ho usmrtil. Zavliekli ho spolu s Bernartovou manželkou pod schody, a Čubírková zvrhla naňho kachle. Keď bolo všetko upratané, poslala svoju 9 ročnú dcéru zobudiť otca a tá ho objavila pod schodmi. Privolaná polícia konštatovala smrť nešťastnou náhodou. Bernart sa potom k Čubírkovej nasťahoval, no tá ho vyhnala.

Vražda Ambróza Ščepku[upraviť | upraviť zdroj]

Po vražde svojho manžela žila v Trutnove až do roku 1959, kedy sa so svojim novým druhom Ambrózom Ščepkom presťahovala na majer Políčko v obci Boleráz na Slovensku. Ščepka bol k nej údajne často hrubý a navyše alkoholik. 7. decembra 1964 sa rozhodla túto situáciu vyriešiť opäť „po svojom“. Ščepka mal meniny a tak sa od rána opíjal, až napokon spadol zo stoličky a zaspal. Čubírková ho dvakrát udrela tupou stranou sekery do hlavy, čím ho zabila, následne hlavu pomocou sekery, sekáčiku na mäso a noža oddelila od zvyšku tela. Telo vložila do pece na chlieb a celkovo 35 hodín udržovala oheň, aby ho spálila. Preosiaty popol potom vysypala na príjazdovú cestu a do potoka (most cez tento potok miestni dodnes volajú „Čubírkovej most“) a kosti zahrabala v chlieve. Od susedov si požičala nákupnú tašku, do ktorej dala hlavu a išla na MNV Boleráz, kde nahlásila Ščepkovo zmiznutie. Nasadla na vlak do Trnavy, kde hlavu pohodila na toalete osobného vlaku, ktorý odchádzal do Bratislavy. 9. decembra 1964 pred stanicou Pezinok našiel sprievodcovia vlaku hlavu a rozbehlo sa vyšetrovanie. Medzi podozrivými bola aj Čubírková. Počas domovej prehliadky vyšetrovateľ náhodou objavili podozrivo teplú chlebovú pec, napriek tomu, že sa v nej chlieb vraj nikdy nepiekol. Potom našli na ceste kosti, u ktorých bol potvrdený ľudský pôvod. Čubírková sa pod ťarchou dôkazov priznala. Následne boli vykopané aj Čubírkove pozostatky. Ako dôvod brutálnej vraždy uviedla, že Ščepka sa jej vyhrážal, že ju zabije, odreže jej hlavu a hodí ju do záchoda.

Takmer na záver vyšetrovania vraždy Ščepku sa zistilo, že pred 13 rokmi Ján Čubírek zomrel pri sťahovaní kachlí, ktoré na neho spadli za veľmi podobných podozrivých okolností.

Čubírková bola odsúdená na trest smrti obesením, Bernart na 15 rokov väzenia a Bernartová unikla trestu vďaka amnestii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MATÚŠ BURČÍK: Príbeh najznámejšej slovenskej vrahyne má päťdesiatku, 18. aug 2016, Sme, Dostupné online

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]