Irena Čubírková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Irena Čubírková
česko-slovenská vrahyňa
Rod. menoSrncová
Narodenie15. marec 1923
Vrádište, ČSR
Úmrtie28. september 1966 (43 rokov)
Praha, ČSSR

Irena Čubírková, rodená Srncová (* 15. marec 1923, Vrádište – † 28. september 1966, Praha) bola česko-slovenská vrahyňa, ktorá najprv 10. októbra 1951 v Trutnove s pomocou svojho milenca Václava Bernarta a jeho manželky (ktorej nahovorili, že ju Čubírek týra) zavraždila svojho manžela, zinscenovala to ako nehodu a o 13 rokov neskôr 7. decembra 1964 zavraždila v slovenskej obci Boleráz svojho druha Ambróza Ščepku (* 2. marec 1926, Prievaly – † 7. december 1964, Boleráz). Popravili ju 28. septembra 1966 v Prahe na Pankráci obesením.[1] Bola matkou siedmich detí (štyri deti mala s manželom a tri deti so svojím druhom).

Vražda Jána Čubírku[upraviť | upraviť kód]

V roku 1951 žili Čubírkovci v Trutnove v severovýchodných Čechách. Irena Čubírková svojho manžela podvádzala a on to zistil a o nevere získal aj dôkaz. Rozhodla sa, že ho zabije a do vraždy zasvätila aj svojho suseda a zároveň milenca Václava Bernarta a jeho manželku, ktorej nahovorili, že Čubírek si neveru vymyslel, aby Čubírkovú mohol týrať.

Prvý pokus o vraždu nevyšiel, keď sa ho Čubírková pokúsila otráviť liekom na ženské problémy („Fluocit“), no ten naňho neúčinkoval.

Úspešný bol až pokus z 10. októbra 1951. Ján Čubírek bol na PN a voľný čas trávil lakovaním nábytku. Aby nábytok rýchlejšie uschol, rozhodol sa zniesť z povaly staré kachle, dokonca si u suseda bol pýtať komínové rúry, čo neskôr podporilo Čubírkovej alibi. Tá mu do alkoholu zamiešala lieky na spanie, ktoré zaúčinkovali. Potom zavolala Bernarta, ktorý mu rozbil hlavu, čím ho usmrtil. Zavliekli ho spolu s Bernartovou manželkou pod schody, a Čubírková zvrhla naňho kachle. Keď bolo všetko upratané, poslala svoju 9 ročnú dcéru zobudiť otca a tá ho objavila pod schodmi. Privolaná polícia konštatovala smrť nešťastnou náhodou. Bernart sa potom k Čubírkovej nasťahoval, no tá ho vyhnala.

Vražda Ambróza Ščepku[upraviť | upraviť kód]

Po vražde svojho manžela žila v Trutnove až do roku 1959, kedy sa so svojim novým druhom Ambrózom Ščepkom presťahovala na majer Políčko v obci Boleráz na Slovensku. Čubírková bola vtedy pôvabná žena.[2] V Trutnove chodila cvičiť do Sokola a k štyrom deťom si najímala opatrovateľku. Tvrdila, že jej muž zahynul náhodou, keď sťahoval kachle.[2] Ščepka bol od nej o tri roky mladší. Bol k nej údajne často hrubý a navyše alkoholik. Pokiaľ v Trutnove žila ako domáca pani, v Bolerázi bola na majeri a starala sa o zvieratá. Po 5 rokoch súžitia a troch deťoch so Ščepkom sa 7. decembra 1964 rozhodla túto situáciu vyriešiť opäť „po svojom“. Ščepka mal meniny a tak sa od rána opíjal, až napokon spadol zo stoličky a zaspal. Čubírková ho dvakrát udrela tupou stranou sekery do hlavy, čím ho zabila, následne hlavu pomocou sekery, sekáčiku na mäso a noža oddelila od zvyšku tela. Telo vložila do pece na chlieb a celkovo 35 hodín udržovala oheň, aby ho spálila. Preosiaty popol potom vysypala na príjazdovú cestu a do potoka (most cez tento potok miestni dodnes volajú „Čubírkovej most“) a kosti zahrabala v chlieve. Od susedov si požičala nákupnú tašku, do ktorej dala hlavu a išla na MNV Boleráz, kde nahlásila Ščepkovo zmiznutie. Nasadla na vlak do Trnavy, kde hlavu pohodila na toalete osobného vlaku, ktorý odchádzal do Bratislavy. 9. decembra 1964 pred stanicou Pezinok našiel sprievodcovia vlaku hlavu a rozbehlo sa vyšetrovanie. Medzi podozrivými bola aj Čubírková. Počas domovej prehliadky vyšetrovateľ náhodou objavili podozrivo teplú chlebovú pec, napriek tomu, že sa v nej chlieb vraj nikdy nepiekol. Potom našli na ceste kosti, u ktorých bol potvrdený ľudský pôvod. Čubírková sa pod ťarchou dôkazov priznala. Následne boli nájdené a vykopané aj ostatné Ščepkove pozostatky zakopané v chlieve. Ako dôvod brutálnej vraždy uviedla, že Ščepka sa jej vyhrážal, že ju zabije, odreže jej hlavu a hodí ju do záchoda. Takmer na záver vyšetrovania vraždy Ščepku sa zistilo, že pred 13 rokmi Ján Čubírek zomrel pri sťahovaní kachlí, ktoré na neho spadli za veľmi podobných podozrivých okolností.[1]

Hrob Jána Čubírka bol otvorený, telo exhumované a oneskorene bola vykonaná podrobná prehliadka jeho pozostatkov. Prehliadka preukázala, že zranenie, ktoré Čubírka utrpel, nemohli za žiadnych okolností spôsobiť padajúce kachle. Čubírková sa vzápätí priznala aj k vražde svojho manžela.

Čubírková bola odsúdená na trest smrti obesením vo veku 43 rokov. Jej žiadosť o milosť bola zamietnutá 28. septembra 1966 a v rovnaký deň ju v Prahe na Pankráci obesili. Bernart bol odsúdený na 15 rokov väzenia a Bernartová unikla trestu vďaka amnestii.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b BURČÍK, Matúš. Príbeh najznámejšej slovenskej vrahyne má päťdesiatku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-08-18. Dostupné online [cit. 2019-09-03]. ISSN 1335-4418.
  2. a b V peci nepiekla chlieb, ale druha. Beštia Čubírková bola pôvabná žena [online]. Pravda.sk, 2009-03-01, [cit. 2019-09-04]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Irena Čubírková na českej Wikipédii.