Báhoň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°18′32″S 17°26′43″V / 48,308889°S 17,445278°V / 48.308889; 17.445278
Báhoň
obec
Báhoň church 01.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Nadmorská výška 160 m n. m.
Súradnice 48°18′32″S 17°26′43″V / 48,308889°S 17,445278°V / 48.308889; 17.445278
Rozloha 10,57 km² (1 057 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 794 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 169,73 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1244
Starosta Ivan Patoprstý[3] (KDH)
PSČ 900 84
ŠÚJ 507806
EČV PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
SNP 65
900 84  Báhoň
E-mailová adresa starosta@bahon.sk
Telefón 645 51 93
Fax 645 53 40
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Báhoň
Webová stránka: www.Bahon.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Báhoň (maď. Báhony, nem. Baumschau) je obec na Slovensku v okrese Pezinok. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Františka Assiského z roku 1921.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Báhoň leží v dolnej časti úrodnej trnavskej tabule. Patrí do vinárskej oblasti Malokarpatského regiónu a mikroregiónu Červený Kameň.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia písomná zmienka o obci (villa Bahun) pochádza z roku 1244, počiatky osídlenia však siahajú až do mladšej doby kamennej, čo dokazujú nálezy neolitného sídliska - volútovej a lengyelskej kultúry, rímsko-barbarského a slovanského sídliska i pohrebiska z doby veľkomoravskej. Od polovice 10. až do 13. storočia obec bola kráľovským majetkom patriacim k bratislavskému hradu, od roku 1306 Martinovi synovi Bugára. V stredoveku viackrát zmenila majiteľov. Dejiny Báhoňa od r. 1580 na viac ako tristo rokov ovplyvnila zemianska rodina Jezernických, ktorých potomkovia postupne získali do svojej držby prevažnú časť obce a stali sa patrónmi tunajšej farnosti. V polovici 16. storočia Báhoň bol dvojrečovou nemecko-slovenskou obcou s prevahou nemeckého obyvateľstva, koncom storočia sa tu usadili aj chorvátski osadníci. V roku 1845 život v obci priaznivo poznačilo vybudovanie trate konskej železnice z Bratislavy do Trnavy. Po prvej svetovej vojne sa začala rozvíjať spoločenská činnosť v rôznych spolkoch, ochotníckom divadle a v športe. V bývalom kaštieli Jezernických v roku 1930 bol otvorený Kaplického ústav pre slepcov. Areál teraz slúži ako domov sociálnych služieb pre dospelých z celého Slovenska. Pre nevidiacich a ťažko zdravotne postihnutých bola zriadená prevádzka výrobného družstva invalidov a neskôr vybudovaný nový závod výrobného družstva ELEKTRO ĽUDIB. Neskôr sa však závod rozdelil na dve samostatné časti. ELEKTRO ĽUDIB je v súčasnosti činný veľmi málo. Druhá časť v súčasnosti nesie názov ETI ELB, po rozdelení pokračovala najmä v lisovaní a galvanickom pokovení kovových súčiastok poistiek spolu s následnou kompletizáciou. Firmu neskôr odkúpila slovinská spoločnosť ETI, v súčasnosti tam pracuje viac ako sto pracovníkov, najmä robotníkov.

V roku 1954 zahájila v obci činnosť Odrodová skúšobňa Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol sv. Františka z Assisi postavil v rokoch 1914 – 1921 arch. M. Harminec. V obci sa zachovali dve kaplnky, tri sakrálne prícestné sochy a dva kríže z r. 1874 a 1906. V strede obce je pomník padlým v prvej a druhej svetovej vojne.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Obec má komplexnú technickú vybavenosť. K športovej činnosti slúži futbalový štadión i tenisové kurty. V obci je viac predajní potravín a pohostinstiev. V rámci zdravotného strediska v obci ordinuje všeobecný lekár, detský lekár a zubár, k dispozícii je lekáreň. Rekreačné možnosti poskytujú blízke Slnečné jazerá v Senci a turistické výlety do horského prostredia Malých Karpát.

Počet obyvateľov: 1 748, (ku 31. 12. 2014, zdroj ŠÚSR), rozloha územia: 1057 ha.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]