Šenkvice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°17′00″S 17°20′00″V / 48,283333°S 17,333333°V / 48.283333; 17.333333
Šenkvice
obec
Šenkvice church 01.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Malokarpatský
Rieka Stoličný potok
Nadmorská výška 165 m n. m.
Súradnice 48°17′00″S 17°20′00″V / 48,283333°S 17,333333°V / 48.283333; 17.333333
Rozloha 24,81 km² (2 481 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 711 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 189,88 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1256
Starosta Peter Fitz[3] (SMER-SD, SNS, #SIEŤ)
PSČ 900 81
ŠÚJ 508250
EČV PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Šenkvice, Námestie Gabriela Kolinoviča 5, 900 81 Šenkvice
E-mailová adresa poslať email
Telefón 033/6496311
Fax 033/6496310
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Šenkvice, Pezinok District
Webová stránka: www.senkvice.org
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Šenkviceobec na Slovensku v okrese Pezinok. Vznikli v roku 1964 zlúčením Malých a Veľkých Čaníkoviec.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v Trnavskej pahorkatine, podcelku v západnej časti Podunajskej nížiny, 26 km severovýchodne od Bratislavy a 6 km východne od mesta Pezinok. Šenkvice sa rozprestierajú v doline Stoličného potoka a južne od obce sa nachádza Šenkvický háj. Obcou prechádza železničná trať Bratislava – Žilina.

Pohľad na Šenkvice zo severného okraja obce.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie Šenkvíc bolo osídlené už v neolite a v lokalite sa nachádzajú nálezy zo staršej doby bronzovej ako i z rímskych čias. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1256 v listine uhorského kráľa Bela IV. Po tatárskom vpáde a vyplienení Uhorska prichádzajú na územie pezinského panstva nemeckí kolonisti. Prvý ponemčený názov známy z listiny vikára ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pansauro je z roku 1390, kde sú vymenované farnosti bratislavského prepošstva. Medzi nimi aj Šenkvice SAMKAWYCH, uvádzané medzi Modrou a Vištukom.

Od roku 1462 do roku 1557 nie je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka. V druhej polovici 16. storočia je oblasť kolonizovaná Chorvátmi, ktorí utekajú z domova pred postupom Turkov. Významný historik Uhorska Gabriel Kolinovič Šenkvický zapísal, vychádzajúc z údajov historikov J. Sdegedyho a S. Timona, že Šenkvice založili Chorváti medzi rokmi 1544 - 1550. Chorvátskych kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Šubič v čase, keď Turci zničili Kostajnicu. V roku 1594 prichádzajú ďalší chorvátski utečenci, zakladajú povedľa existujúcej osady v blízkosti potoka Sisek novú osadu, ktorú gróf Štefan Ilešhazi nazval Malé Šenkvice, pôvodne pomenované Sisek. Od roku 1647 patrila obec Pálffyovcom (pezinské panstvo).

Prvý kostol bol v Šenkviciach postavený okolo roku 1350 v gotickom slohu. Tento pravdepodobne zhorel. Na jeho mieste si chorvátski kolonisti postavili kostol nový, ktorý postupne v rokoch 1614 - 1619 rozširovali. V roku 1666 bol kostol radikálne prestavaný prakticky do takej podoby akú má dnes. Súčasne s kostolom dokončili aj výstavbu hradieb okolo kostola (obrana proti tureckým vpádom) a uzavreli ich veľkou bránou. Portál tejto brány má letopočet 1682. Koncom 19. storočia nastáva úpadok Šenkvíc a až začiatkom 20. storočia so vznikom nových pracovných možností sa opäť rozvíjajú a rozrastajú.

19. októbra 1845 bola daná do prevádzky železničná trať Šenkvice – Pezinok.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádzajú viaceré pamätihodnosti. Jednou z nich je rímskokatolícky kostol svätej Anny z roku 1584, ktorý bol pôvodne gotický, neskôr kostol prestavovali s renesančnými a barokovými úpravami. Hradobný systém okolo kostola s nárožnými baštami je postavený v renesančno-barokovom slohu. Ďalšími pamätihodnosťami sú socha svätého Urbana vo vinohradoch z roku 1723 (zreštaurovaná a slávnostne znovuodhalená v roku 2006), socha Najsvätejšej Trojice zo začiatku 20. storočia a socha svätého Jána Nepomuckého. Kaplnka z roku 1888 je zasvätená Sedembolestnej Panne Márii.

Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Anton Figura (* 1909 - † 1996) - salezián, kňaz, misionár (misionárom bol 58 rokov; Kuba, Haiti, Dominikánska republika).[4]
  • Zdena Gruberová (* 1933 - † 2017) - herečka

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa od 70. rokov 20. storočia nachádza motokrosová trať.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. CHROBÁK, Vladimír, Anton Figura. Misionár v Karibiku. Don Bosco, Bratislava 2008, 109. s. ISBN 978-80-8074-086-3.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]