Škovránok poľný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Škovránok poľný
Alauda arvensis 2.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Alauda arvensis
Linnaeus, 1758
Alauda arvensis distribution map.png
Mapa rozšírenia škovránka poľného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Škovránok poľný[2] (lat. Alauda arvensis) je druh z čeľade škovránkovité.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Škovránok poľný meria 18 – 19 cm[3][4] a váži 44 – 46 g.[5] O niečo väčší ako škovránok stromový, od ktorého sa odlišuje tmavšími nadočnými pásikmi. Obe pohlavia sú rovnako hnedobelavo škvrnité a majú dlhší chvost. Na hrudi a prsiach majú hnedé čiarky. Zadná hrana krídla má bielu hranu viditeľnú počas letu.[4]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

54 s., v pozadí počuť spev drozda čierneho.

Škovránok poľný má čistý a melodický spev. Spieva veľmi vytrvalo, pritom najčastejšie lieta vysoko vo vzduchu. Niekedy spieva aj sediac na zemi.[4]

Ekológia a biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi na celom území Slovenska od nížin po vysokohorské lúky. Pomerne často i prezimuje, najmä na nížinách. Vyžaduje biotopy s nízkou bylinnou etážou.[6] Obýva suché kraje lesov susediacich s pasienkami, skalnými stráňami, horskými lúčkami a pod. Hniezdi na zemi dva razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli, druhého koncom mája alebo začiatkom júna. Znáša 4 – 5 na belavom podklade hnedočervenkasto škvrnitých vajec veľkosti 21x16 mm. Inkubačný čas 13 – 15 dní, výchova mladých v hniezde 10 dní[5], potom opustia hniezdo a rodičia sa o ne ďalej starajú 8 – 9 dní.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Škovránok poľný je rozšírený v celej Európe a na severe Afriky, smerom na východ až po Kamčatku a južnejšie od nej v Kórei a Japonsku. V horách hniezdia na lúkach a pasienkoch, kde dosahujú menšie hustoty ako na nížinách, hniezdia až na alpínskych lúkach[6], napríklad v Nízkych Tatrách bol zistený až v nadmorskej výške 1 955 m.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potravou je hmyz, v menšej miere semená rastlín. Škovránok je všežravec a prispôsobuje svoj jedálny lístok ročnému obdobiu. Na jar sa živí hlavne hmyzom a kŕmi ním aj mladé. Na jeseň a v zime sú hlavnou zložkou jeho potravy semená burín a tráv, ozobáva aj spadnuté ovocie.[5]

Etológia[upraviť | upraviť zdroj]

Odlietajú hlavne do oblasti Stredozemného mora[5], Francúzska a Španielska a v prípade priaznivého počasia sa začínajú postupne vracať už od konca januára, húfne však až v týchto dňoch a počas apríla sa zahniezďujú. Mláďatá sú maskované páperím farby hliny a opúšťajú hniezdo už na 10-ty deň po vyliahnutí[5]. Vzhľadom na to, že v hniezdach na zemi sú vystavené predátorom, prežije ich len asi 10 percent.

Význam v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Škovránok poľný sa živí malým hmyzom, a tým ma pozitívny vplyv pre poľnohospodárov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.2.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-03-16]. Dostupné online.
  3. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  4. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  5. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  6. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Škovránok poľný, str. 420 – 422, Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]