Škovránok poľný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Škovránok poľný
Alauda arvensis 2.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Alauda arvensis
Linnaeus, 1758
Alauda arvensis distribution map.png
Mapa rozšírenia škovránka poľného

██ Hniezdiaci

██ Stály

██ Zavlečený

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Škovránok poľný[3] (lat. Alauda arvensis) je druh z čeľade škovránkovité. Je rozšírený v celej Európe a na severe Afriky, smerom na východ až po Kamčatku a južnejšie od nej v Kórei a Japonsku.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Škovránok poľný meria 18 – 19 cm[4][5] a váži 44 – 46 g.[6] O niečo väčší ako škovránok stromový, od ktorého sa odlišuje tmavšími nadočnými pásikmi. Obe pohlavia sú rovnako hnedobelavo škvrnité a majú dlhší chvost. Na hrudi a prsiach majú hnedé čiarky. Zadná hrana krídla má bielu hranu viditeľnú počas letu.[5]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

54 s., v pozadí počuť spev drozda čierneho.

Škovránok poľný má čistý a melodický spev. Spieva veľmi vytrvalo, pritom najčastejšie lieta vysoko vo vzduchu. Niekedy spieva aj sediac na zemi.[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V horách hniezdia na lúkach a pasienkoch, kde dosahujú menšie hustoty ako na nížinách, hniezdia až na alpínskych lúkach[7], napríklad v Nízkych Tatrách bol zistený až v nadmorskej výške 1 955 m. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 - 400 000, zimujúcich jedincov 50 - 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[7]

Ekológia a biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi na celom území Slovenska od nížin po vysokohorské lúky. Pomerne často i prezimuje, najmä na nížinách. Vyžaduje biotopy s nízkou bylinnou etážou.[7] Obýva suché kraje lesov susediacich s pasienkami, skalnými stráňami, horskými lúčkami a pod. Hniezdi na zemi dva razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli, druhého koncom mája alebo začiatkom júna. Znáša 4 – 5 na belavom podklade hnedočervenkasto škvrnitých vajec veľkosti 21x16 mm. Inkubačný čas 13 – 15 dní, výchova mladých v hniezde 10 dní[6], potom opustia hniezdo a rodičia sa o ne ďalej starajú 8 – 9 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potravou je hmyz, v menšej miere semená rastlín. Škovránok je všežravec a prispôsobuje svoj jedálny lístok ročnému obdobiu. Na jar sa živí hlavne hmyzom a kŕmi ním aj mladé. Na jeseň a v zime sú hlavnou zložkou jeho potravy semená burín a tráv, ozobáva aj spadnuté ovocie.[6]

Etológia[upraviť | upraviť zdroj]

Odlietajú hlavne do oblasti Stredozemného mora[6], Francúzska a Španielska a v prípade priaznivého počasia sa začínajú postupne vracať už od konca januára, húfne však až v týchto dňoch a počas apríla sa zahniezďujú. Mláďatá sú maskované páperím farby hliny a opúšťajú hniezdo už na 10-ty deň po vyliahnutí[6]. Vzhľadom na to, že v hniezdach na zemi sú vystavené predátorom, prežije ich len asi 10 percent.

Význam v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Škovránok poľný sa živí malým hmyzom, a tým ma pozitívny vplyv pre poľnohospodárov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 22. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  7. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Škovránok poľný, str. 420 – 422, Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]