Škovránok poľný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Škovránok poľný
Alauda arvensis 2.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Alauda arvensis
Linnaeus, 1758
Alauda arvensis distribution map.png
Mapa rozšírenia škovránka poľného

██ Hniezdiaci

██ Stály

██ Zavlečený

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Škovránok poľný[3] (lat. Alauda arvensis) je druh z čeľade škovránkovité. Je rozšírený v celej Európe a na severe Afriky, smerom na východ až po Kamčatku a južnejšie od nej v Kórei a Japonsku.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Škovránok poľný meria 18 – 19 cm[4][5] a váži 44 – 46 g.[6] O niečo väčší ako škovránok stromový, od ktorého sa odlišuje tmavšími nadočnými pásikmi. Obe pohlavia sú rovnako hnedobelavo škvrnité a majú dlhší chvost. Na hrudi a prsiach majú hnedé čiarky. Zadná hrana krídla má bielu hranu viditeľnú počas letu.[5]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

54 s., v pozadí počuť spev drozda čierneho.

Škovránok poľný má čistý a melodický spev. Spieva veľmi vytrvalo, pritom najčastejšie lieta vysoko vo vzduchu. Niekedy spieva aj sediac na zemi.[5]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

V horách hniezdia na lúkach a pasienkoch, kde dosahujú menšie hustoty ako na nížinách, hniezdia až na alpínskych lúkach[7], napríklad v Nízkych Tatrách bol zistený až v nadmorskej výške 1 955 m. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 - 400 000, zimujúcich jedincov 50 - 500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[8] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.[7]

Ekológia a biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi na celom území Slovenska od nížin po vysokohorské lúky. Pomerne často i prezimuje, najmä na nížinách. Vyžaduje biotopy s nízkou bylinnou etážou.[7] Obýva suché kraje lesov susediacich s pasienkami, skalnými stráňami, horskými lúčkami a pod. Hniezdi na zemi dva razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli, druhého koncom mája alebo začiatkom júna. Znáša 4 – 5 na belavom podklade hnedočervenkasto škvrnitých vajec veľkosti 21x16 mm. Inkubačný čas 13 – 15 dní, výchova mladých v hniezde 10 dní[6], potom opustia hniezdo a rodičia sa o ne ďalej starajú 8 – 9 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potravou je hmyz, v menšej miere semená rastlín. Škovránok je všežravec a prispôsobuje svoj jedálny lístok ročnému obdobiu. Na jar sa živí hlavne hmyzom a kŕmi ním aj mladé. Na jeseň a v zime sú hlavnou zložkou jeho potravy semená burín a tráv, ozobáva aj spadnuté ovocie.[6]

Etológia[upraviť | upraviť zdroj]

Odlietajú hlavne do oblasti Stredozemného mora[6], Francúzska a Španielska a v prípade priaznivého počasia sa začínajú postupne vracať už od konca januára, húfne však až v týchto dňoch a počas apríla sa zahniezďujú. Mláďatá sú maskované páperím farby hliny a opúšťajú hniezdo už na 10-ty deň po vyliahnutí[6]. Vzhľadom na to, že v hniezdach na zemi sú vystavené predátorom, prežije ich len asi 10 percent.

Význam v prírode[upraviť | upraviť zdroj]

Škovránok poľný sa živí malým hmyzom, a tým ma pozitívny vplyv pre poľnohospodárov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 22. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  7. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Škovránok poľný, str. 420 – 422, Krištín, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]