Preskočiť na obsah

Abrahám (okres Galanta)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Abrahám
obec
Kostol sv. Abraháma patriarchu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Región Dolné Považie
Nadmorská výška 125 m n. m.
Súradnice 48°15′00″S 17°37′00″V / 48,250000°S 17,616667°V / 48.250000; 17.616667
Rozloha 15,78 km² (1 578 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 125 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 71,29 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 5. mája 1231
Starosta Tibor Ležovič[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS)
PSČ 925 45
ŠÚJ 503673
EČV (do r. 2022) GA
Tel. predvoľba +421-31
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 52
925 45  Abrahám
E-mailová adresa urad@Abraham.sk
Telefón 785 72 20, 785 72 41
Fax 785 72 20
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Abrahám
Webová stránka: Abraham.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Abrahámčan[4]

Abrahám je obec na Slovensku v okrese Galanta, v Trnavskom kraji.[5]

Prírodné podmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Abrahám leží na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, ktorá je súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Celú oblasť možno charakterizovať ako kultúrnu step, prevažne odlesnenú. Oblasť Abrahámu má reliéf vlnitých rovín, kde prevládajú černozemné a lužné pôdy. Tieto pôdy sú mimoriadne vhodné na pestovanie náročných poľnohospodárskych plodín pšenice, kukurice a cukrovej repy.

Klimatické podmienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť Abrahámu patrí do teplej oblasti, pre ktorú je charakteristický počet letných dní v roku nad 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a miernou zimou. Celoročný úhrn zrážok sa pohybuje od 530 do 650 mm. Okolie obce s priľahlým okolím patrí čo do množstva zrážok k jednej z najsuchších oblastí strednej Európy.

Vegetácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Celé územie je odlesnená rovina, na ktorej sa pestujú kultúrne plodiny. Zachovali sa zvyšky lužného lesa s drevinami dub letný, javor poľný, brest nízky, jaseň štíhly, topoľ čierny. Rozšírené sú agát, topoľ, vŕba a kroviny trnky, bazy čiernej, liesky, ruža šípová a orech vlašský. Ovocné dreviny hruška, jabloň, čerešňa.

Živočíšstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území obce sa nachádza bohaté spoločenstvo hmyzu. Zaujímavý je najmä chránený roháč obyčajný. Zastúpenie majú obojživelníky ako sú skokany, ropuchy a mloky. Z plazov je tu užovka, slepúch a jašterica. Z drobných stavovcov hraboš poľný, chrček, syseľ. Z dravcov káňa, sokol myšiar a sovy. Poľná a lesná zver je zastúpená srnou, zajacom, bažantom a jarabicou.

Vykopávky archeológov dokazujú, že územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúry od najstaršieho neolitu (lužianska, lengyelská a želiezovská kultúra). Našli sa tu kostrové pohrebiská s bronzovej doby, halštatské sídlisko, ale i osídlenie z rímskych čias, slovanské žiarové pohrebisko a pohrebisko z čias Veľkej Moravy.[5]
Prvá písomná zmienka o obci Abrahám je z 5. marca 1231, keď bol spísaný v Svätom Abraháme (Sanktus Abrahám) testament Šebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku jeho syna Abraháma.
Ďalšia listina z roku 1266 spomína obec ako Scent Abraan.[5] Obec v 16. storočí patrila panstvu Šintava, od roku 1817 panstvu Čeklís, ktoré tu malo majer.

V obci bol v roku 1561 postavený kostol na kamennej podmurovke. Na cintoríne okolo kostola sa pochovávalo do roku 1780.

Najstaršia známa pečať obce s vyobrazením patriarchu Abraháma, patróna miestneho kostola, pochádza z 18. storočia.

Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom.[5]

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 1991:

Počet obyvateľov: 1 219
slovenská
  
98,44 %
maďarská
  
0,9 %
česká
  
0,57 %
moravská
  
0,08 %

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2001:

Počet obyvateľov: 1 136
slovenská
  
98,15 %
maďarská
  
1,23 %
česká
  
0,18 %
ukrajinská
  
0,09 %
iná
  
0,09 %
nezistená
  
0,26 %

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011:

Počet obyvateľov: 1 065
slovenská
  
96,62 %
maďarská
  
1,03 %
rómska
  
0,09 %
česká
  
0,09 %
ruská
  
0,09 %
iná
  
0,19 %
nezistená
  
1,88 %

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Socha Krista na kríži, baroková socha z roku 1759. Nachádza sa pri rískokatolíckom kostole.[7]
  • Socha sv. Floriána z roku 1890. Donátormi sochy boli Jozef Kollár a jeho žena Helena Cambál.
  • Kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne secesná stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1899. Autorom stavby je významný architekt Ödön Lechner. Po výraznej necitlivej modernistickej úprave stratil pôvodný charakter. Donedávna bol v kaštieli odborný liečebný ústav pre deti trpiace obezitou, v súčasnosti je nevyužitý a chátra. Fasády kaštieľa boli členené troma výraznými rizalitmi, z ktorých bočné boli ukončené manzardovými strechami. Okolo kaštieľa je rozľahlý krajinársky park.[8]

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny dom

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúrny dom bol postavený v roku 1936, zrekonštruovaný v rokoch 1994-1996.

Základná škola

[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícka škola s piatimi triedami bola postavená v roku 1930. Výstavbu navrhli 5. mája 1929 Dr. Michal Tarek, Alojz Poppy a Michal Šimko. Okolo roku 1983 bola vybudovaná prístavba, v ktorej boli umiestnené ďalšie učebne. Rekonštrukcia a zateplenie vonkajšieho plášťa budovy prebehla v rokoch 2007-2011.

Obecný úrad

[upraviť | upraviť zdroj]

Budova obecného úradu bola postavená v polovici 19. storočia, s rekonštrukciou na začiatku 21. storočia.

Materská škola

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasná budova materskej školy bola vybudovaná v roku 1972. Navštevuje ju priemerne 40 detí v predškolskom veku. Nachádza sa tu kuchyňa aj jedáleň.

Zdravotné stredisko

[upraviť | upraviť zdroj]

Budova zdravotného strediska bola postavená v roku 1962. V rámci brigád sa na stavbe podieľali občania spoločenskej organizácie. V budove je všeobecná a detská ambulancia. Pod zdravotný obvod patrí aj obec Hoste.

Na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa v budova staršej školskej budovy po oprave zriadilo obecné múzeum, ktoré bolo slávnostne otvorené v roku 2004. V roku 2005 múzeum vlastnilo viac ako 650 exponátov, ktoré darovali občania Abrahámu a okolitých obcí. Sú tu napríklad vystavené kuchynské náčinia používané v domácnostiach v 19. a 20. storočí. V ďalšej časti múzea je sústredené poľnohospodárske náradie používané v 19. a 20. storočí. Zaujímavosťou sú pluhy s drevenou konštrukciou, ako aj konské a volské postroje. Raritou je sprístupnená vínna pivnica s klenutou klenbou z 19. storočia, o ktorej nevedeli ani najstarší občania obce. Bola objavená iba náhodne. Vďaka zberateľovi Karolovi Godovičovi sa zachovalo aj náradie a stroje na mlátenie obilia z 19. a 20. storočia. Múzeum navštívil aj Svetoslav Veigl. V budove je z druhej strany je obecná knižnica, ktorej vznik sa datuje od roku 1919.

Súčasný cintorín bol zriadený v roku 1780, v tom čase mimo obce. V roku 1961 tu obec postavila dom smútku a v roku 1967 cintorín oplotila. K rozsiahlej úprave obec prikročila opäť v rokoch 1995-2000. Dokončilo sa oplotenie, vybudovali chodníky, osvetlenie, prístrešok domu smútku a obnovili pomníky významných osobností.

V obci pôsobí futbalový klub OFK Abrahám.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Abrahámčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b c d Abrahám. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 27.
  6. Abrahám - Kostol sv. Abraháma patriarchu [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Kríže v okrese Galanta [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
  8. Abrahám [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. CSONTOS, Ladislav. Andrej Čambál [online]. Spoločnosť Ježišova na Slovensku, [cit. 2012-01-31]. Dostupné online. Archivované 2007-09-28 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]