Abrahám (okres Galanta)
| Abrahám | |
| obec | |
 Kostol sv. Abraháma patriarchu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Galanta |
| Región | Dolné Považie |
| Nadmorská výška | 125 m n. m. |
| Súradnice | 48°15′00″S 17°37′00″V / 48,250000°S 17,616667°V |
| Rozloha | 15,78 km² (1 578 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 127 (31. 12. 2022) [2] |
| Hustota | 71,42 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 5. mája 1231 |
| Starosta | Tibor Ležovič[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS) |
| PSČ | 925 45 |
| ŠÚJ | 503673 |
| EČV (do r. 2022) | GA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 52 925 45 Abrahám |
| E-mailová adresa | urad@Abraham.sk |
| Telefón | 785 72 20, 785 72 41 |
| Fax | 785 72 20 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Abrahám | |
| Webová stránka: Abraham.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Abrahámčan[4]
| |
Abrahám je obec na Slovensku v okrese Galanta, v Trnavskom kraji.[5]
Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Abrahám leží na juhovýchodnom okraji Trnavskej pahorkatiny, ktorá je súčasťou Podunajskej pahorkatiny. Celú oblasť možno charakterizovať ako kultúrnu step, prevažne odlesnenú. Oblasť Abrahámu má reliéf vlnitých rovín, kde prevládajú černozemné a lužné pôdy. Tieto pôdy sú mimoriadne vhodné na pestovanie náročných poľnohospodárskych plodín pšenice, kukurice a cukrovej repy.
Klimatické podmienky[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť Abrahámu patrí do teplej oblasti, pre ktorú je charakteristický počet letných dní v roku nad 50 s maximálnou teplotou vzduchu 25°C a miernou zimou. Celoročný úhrn zrážok sa pohybuje od 530 do 650 mm. Okolie obce s priľahlým okolím patrí čo do množstva zrážok k jednej z najsuchších oblastí strednej Európy.
Vegetácia[upraviť | upraviť zdroj]
Celé územie je odlesnená rovina, na ktorej sa pestujú kultúrne plodiny. Zachovali sa zvyšky lužného lesa s drevinami dub letný, javor poľný, brest nízky, jaseň štíhly, topoľ čierny. Rozšírené sú agát, topoľ, vŕba a kroviny trnky, bazy čiernej, liesky, ruža šípová a orech vlašský. Ovocné dreviny hruška, jabloň, čerešňa.
Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Na území obce sa nachádza bohaté spoločenstvo hmyzu. Zaujímavý je najmä chránený roháč obyčajný. Zastúpenie majú obojživelníky ako sú skokany, ropuchy a mloky. Z plazov je tu užovka, slepúch a jašterica. Z drobných stavovcov hraboš poľný, chrček, syseľ. Z dravcov káňa, sokol myšiar a sovy. Poľná a lesná zver je zastúpená srnou, zajacom, bažantom a jarabicou.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Vykopávky archeológov dokazujú, že územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúry od najstaršieho neolitu (lužianska, lengyelská a želiezovská kultúra). Našli sa tu kostrové pohrebiská s bronzovej doby, halštatské sídlisko, ale i osídlenie z rímskych čias, slovanské žiarové pohrebisko a pohrebisko z čias Veľkej Moravy.[5]
Prvá písomná zmienka o obci Abrahám je z 5. marca 1231, keď bol spísaný v Svätom Abraháme (Sanktus Abrahám) testament Šebešom, grófom z Pezinka a Svätého Jura, na majetku jeho syna Abraháma.
Ďalšia listina z roku 1266 spomína obec ako Scent Abraan.[5] Obec v 16. storočí patrila panstvu Šintava, od roku 1817 panstvu Čeklís, ktoré tu malo majer.
V obci bol v roku 1561 postavený kostol na kamennej podmurovke. Na cintoríne okolo kostola sa pochovávalo do roku 1780.
Najstaršia známa pečať obce s vyobrazením patriarchu Abraháma, patróna miestneho kostola, pochádza z 18. storočia.
Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom.[5]
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie[upraviť | upraviť zdroj]
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Sčítanie 1991:
| Počet obyvateľov: 1 219 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 98,44 % | |||
| maďarská | 0,9 % | |||
| česká | 0,57 % | |||
| moravská | 0,08 % | |||
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Sčítanie 2001:
| Počet obyvateľov: 1 136 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 98,15 % | |||
| maďarská | 1,23 % | |||
| česká | 0,18 % | |||
| ukrajinská | 0,09 % | |||
| iná | 0,09 % | |||
| nezistená | 0,26 % | |||
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky
Sčítanie 2011:
| Počet obyvateľov: 1 065 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 96,62 % | |||
| maďarská | 1,03 % | |||
| rómska | 0,09 % | |||
| česká | 0,09 % | |||
| ruská | 0,09 % | |||
| iná | 0,19 % | |||
| nezistená | 1,88 % | |||
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky Kostol sv. patriarchu Abraháma, trojloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1782. Stojí nam mieste staršej stavby, údajne z roku 1561. Donátorom súčasného kostola bol Karol Esterházi. V roku 1935 bol rozšírený na trojlodie. V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár z konca 18. storočia s obrazom Obetovanie Izáka. Z rovnakého obdobia pochádza aj kazateľnica so sochou sv. Michala archanjela.[6] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Priečelie je ukončené štítom s náznakom volút a trojuholníkom s tympanónom. Veža je členená lizénami a ukončená zvonovitou helmicou.
Kostol sv. Abraháma patriarchu
Detail veže
- Socha sv. Floriána z roku 1890. Donátormi sochy boli Jozef Kollár a jeho žena Helena Cambál.
- Kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne secesná stavba na pôdoryse obdĺžnika, z roku 1899. Autorom stavby je významný architekt Ödön Lechner. Po výraznej necitlivej modernistickej úprave stratil pôvodný charakter. Donedávna bol v kaštieli odborný liečebný ústav pre deti trpiace obezitou, v súčasnosti je nevyužitý a chátra. Fasády kaštieľa boli členené troma výraznými rizalitmi, z ktorých bočné boli ukončené manzardovými strechami. Okolo kaštieľa je rozľahlý krajinársky park.[8]
Kristus na kríži
Socha sv. Floriána
Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]
Kultúrny dom[upraviť | upraviť zdroj]
Kultúrny dom bol postavený v roku 1936, zrekonštruovaný v rokoch 1994-1996.
Základná škola[upraviť | upraviť zdroj]
Rímskokatolícka škola s piatimi triedami bola postavená v roku 1930. Výstavbu navrhli 5. mája 1929 Dr. Michal Tarek, Alojz Poppy a Michal Šimko. Okolo roku 1983 bola vybudovaná prístavba, v ktorej boli umiestnené ďalšie učebne. Rekonštrukcia a zateplenie vonkajšieho plášťa budovy prebehla v rokoch 2007-2011.
Obecný úrad[upraviť | upraviť zdroj]
Budova obecného úradu bola postavená v polovici 19. storočia, s rekonštrukciou na začiatku 21. storočia.
Materská škola[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasná budova materskej školy bola vybudovaná v roku 1972. Navštevuje ju priemerne 40 detí v predškolskom veku. Nachádza sa tu kuchyňa aj jedáleň.
Zdravotné stredisko[upraviť | upraviť zdroj]
Budova zdravotného strediska bola postavená v roku 1962. V rámci brigád sa na stavbe podieľali občania spoločenskej organizácie. V budove je všeobecná a detská ambulancia. Pod zdravotný obvod patrí aj obec Hoste.
Múzeum[upraviť | upraviť zdroj]
Na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa v budova staršej školskej budovy po oprave zriadilo obecné múzeum, ktoré bolo slávnostne otvorené v roku 2004. V roku 2005 múzeum vlastnilo viac ako 650 exponátov, ktoré darovali občania Abrahámu a okolitých obcí. Sú tu napríklad vystavené kuchynské náčinia používané v domácnostiach v 19. a 20. storočí. V ďalšej časti múzea je sústredené poľnohospodárske náradie používané v 19. a 20. storočí. Zaujímavosťou sú pluhy s drevenou konštrukciou, ako aj konské a volské postroje. Raritou je sprístupnená vínna pivnica s klenutou klenbou z 19. storočia, o ktorej nevedeli ani najstarší občania obce. Bola objavená iba náhodne. Vďaka zberateľovi Karolovi Godovičovi sa zachovalo aj náradie a stroje na mlátenie obilia z 19. a 20. storočia. Múzeum navštívil aj Svetoslav Veigl. V budove je z druhej strany je obecná knižnica, ktorej vznik sa datuje od roku 1919.
Cintorín[upraviť | upraviť zdroj]
Súčasný cintorín bol zriadený v roku 1780, v tom čase mimo obce. V roku 1961 tu obec postavila dom smútku a v roku 1967 cintorín oplotila. K rozsiahlej úprave obec prikročila opäť v rokoch 1995-2000. Dokončilo sa oplotenie, vybudovali chodníky, osvetlenie, prístrešok domu smútku a obnovili pomníky významných osobností.
Šport[upraviť | upraviť zdroj]
V obci pôsobí futbalový klub OFK Abrahám.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Andrej Čambál (* 1867 - † 1934), kazateľ, literát a misionár.[9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Abrahámčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c d Abrahám. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 27.
- ↑ Abrahám - Kostol sv. Abraháma patriarchu [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Kríže v okrese Galanta [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
- ↑ Abrahám [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ CSONTOS, Ladislav. Andrej Čambál [online]. Spoločnosť Ježišova na Slovensku, [cit. 2012-01-31]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Abrahám (okres Galanta)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému