Jelka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Jelka pozri Jelka (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 48°08′35″S 17°30′09″V / 48,143056°S 17,502500°V / 48.143056; 17.502500
Jelka
obec
Jelka kostol rimskokatolicky.JPG
Rímskokatolícky kostol v Jelke
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Nadmorská výška 121 m n. m.
Súradnice 48°08′35″S 17°30′09″V / 48,143056°S 17,502500°V / 48.143056; 17.502500
Rozloha 32,66 km² (3 266 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 926 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 120,21 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1237
Starosta Imre Farkas[3] (nezávislý)
PSČ 925 23
ŠÚJ 503835
EČV GA
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Jelka
Webová stránka: www.jelka.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Jelčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Jelka (maď. Jóka) je obec na Slovensku v okrese Galanta neďaleko Malého Dunaja. V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa z 13. storočia a kaplnka sv. Anjelov Strážnych z roku 1728. Nachádza sa tu slovenská a maďarská škola. V obci je aj židovský cintorín.

Kataster dnešnej obce vznikol z viacerých samostatných usadlostí a obcí. Názov obce sa prvýkrát spomína v kráľovskej darovacej listine z roku 1197 v podobe ILKA (listina kráľa Bela IV. Z roku 1239 spomína tri obce s názvom Ilka, ktoré patrili pod Bratislavský hrad). V roku 1256 Berenius de Ilka z roku 1291 Iolka a Jelka, začiatkom 14. st. sa obec nazývala Harmathely. V roku 1298 sa v chotári obce spomína usadlosť Kisa a v roku 1304 ďalšia usadlosť Lakkoz. Od roku 1343 je majetkom budínskych klarisiek. V zozname vyberačov pápežských desiatkov sa obec objavila aj v podobe Jozsa Jocza. V roku 1355 sa obec spomína pod názvom Harmathely-Jóka, v listinách okolo roku 1500 v podobe Oralja*-puszta. V neskorších listinách sa spomínajú tri obce a tri názvy: Kis Jóka, Nagy Jóka a Újhely Jóka.

Vo vojnových rokoch 1490-1505 obec spustošili vojská cisára Maximiliána a r. 1541 Turci zrovnali Veľkú Jelku a pravdepodobne aj Malú Jelku so zemou, a tak pri portálnom sčítaní v roku 1553 sa v obci uvádzajú iba dve „porty“. V tom čase sa už spomína ďalšia obec s názvom Újhely Jóka – Újhely s dvanástimi „portami“, ktorá je majetkom budínskych klarisiek.

Začiatkom 18. st. sa v obci viackrát objavili kuruci Františka II. Rákociho. Podľa legendy generál jeho veličenstva Františka Rákociho gróf Berčéni v roku 1705 konal svoje vojenské porady pod najväčším platanom na Slovensku.

Z legendárnych historických postáv tohto okolia treba uviesť mená dvoch zemanov, Stermenského a Tarsiho, ktorí patrili do sprievodu Márie Terézie, a dnes sú po nich pomenované ulice.

Väčšina šľachtických rodín sa vyvinula z podddaných, patriacich Bratislavskému hradu.

Najstaršie známe rody boli Etreovci, Magyarovci, Olgyarovci, Olgyaiovci, Borsaiovci, Jánokiovci a Ilkaiovci.

Zakladateľom rodu Ilkaiovcov bol syn Zerzowoya Ilkaiho Zbina, ktorému v roku 1197 kráľ Imrich udelil oslobodzovaciu listinu. Túto listinu potvrdil v roku 1359 kráľ Ľudovít Veľký a neskôr v roku 1455 aj Ladislav V. Za stáročia sa z rodu Ilkaiovcov vyvinuli tri rodiny: ich pradedo Juraj Ilkai sa narodil v roku 1399 a mal troch synov: Michala, Štefana a Jána.

Od syna Michala pochádza rodina Panghyovcov, od Štefana rodina Farkasovcov a od Jána rodina Nagyovcov. Z týchto rodín najvýznamnejšia bola rodina Farkasovcov. Prvým synom tejto vetvy bol Štefan Ilkai.

Rodina mala na území Bratislavskej župy právo zemepána. Z členov tejto rodiny bol Gašpar (1771) husársky kapitán, Ján (1782) plukovníkom slávneho Radetského husárskeho pluku, Ignác (1791-1865) bol kapitánom dragúnov. K starým rodom obce patrí aj rodina Takácsovcov. Objavujú sa v 16. st. a získavajú šľachtický dekrét. Z jej členov bol František od roku 1761 do roku 1771 prvým podžupanom Bratislavskej župy. Rodina Takácsovcov sa v 18. st. veľmi rozvetvila, pri sčítaní ľudu roku 1755 bolo medzi šľachticmi Bratislavskej župy 9 mužov z tejto rodiny. Michal dal postaviť dnes stojacu kaplnku Anjelov strážnych, ktorá sa stala hrobkou viacerých členov rodiny.

Medzi významné šľachtické rody patrila aj rodiny Udvaronokyovcov. Ján získal šľachtický dekrét roku 1671, Ľudovít bol začiatkom 19. storočia cisárskym a kráľovským dvorným radcom. Albert bol plukovníkom a strážmajstrom kráľovskej osobnej stráže.

V Jelke má korene aj ďalšia starodávna šľachtická rodina Bratislavskej župy, rodina Vízkelettyovcov.

Náboženský a duchovný život obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícka cirkev má v obci najdlhšie tradície a aj v súčasnosti je najpočetnejšia. Náboženská obec vznikla v 13. st. a písané matriky má z roku 1732. Kostol, resp. časti kostola, ktorého patrónom je Ján Krstiteľ, boli postavené v rôznych obdobiach. Zadná časť vznikla ešte v roku 1250 z pálených tehál v románskom slohu, svätyňa bola pristavaná v roku 1456 a hlavná loď v rokoch 1547-1577.

Prestavba z roku 1756 zmenila kostol na jednoloďový, barokový, 30 m dlhý a 8 m široký. Hlavný oltár je darom klarisiek z roku 1697. V strede oltára je obraz narodenia Jána Krstiteľa, v hornej časti je obraz Panny Márie, na bokoch sú sochy Svätej Agnesy a Kataríny, v dolnej časti Svätého Imricha a Ladislava. Na vrchole oltára je znázornený víťazný súboj Svätého Michala so Satanom. Medzi historické skvosty patrí krstiteľnica z 18 st. a mechanický organ z roku 1855. Vnútorné steny kostola zdobia od roku 1958 olejomaľby Karola Csanakyho.

Kostol je jednovežový, vo veži sú tri zvony. Terajšie zvony boli odliate v roku 1922, v dielni budapeštianskeho zvonára Lászlóa Szlezáka.

Spomedzi najvýznamnejších duchovných pastierov rímskokatolíckeho kostola treba spomenúť Leopolda Gregorovitsa, ktorý sa významne zapísal do dejín obce. Pričinil sa o dnešnú podobu rímskokatolíckeho kostola: dal vybudovať krížovú loď a vymenil šindľovú strechu za pálené škridle. V roku 1920 dal do obce priviesť mníšky a založil s nimi v Jelke prvú materskú školu. V rokoch 1934-1935 postavil Katolícky domov, kultúrny dom s trojtriednou školou. V polovici tridsiatych rokov bol Gregorovits poslancom parlamentu v Prahe a toto postavenie sa prejavilo aj vo zveľaďovaní okolitého regiónu.

V susedstve rímskokatolíckeho kostola sa nachádza budova bývalej rímskokatolíckej, neskôr štátnej školy. Je to neskoroklasicistický kaštieľ, ktorého základy boli položené v roku 1947.

V Jelke je aj kalvínsky cirkevný zbor, založený v roku 1748. Prvý kostol reformovanej cirkvi bol postavený v rokoch 1798-1800. Za pôsobenia dušpastiera Karola Vargu bol kostol zbúraný a na jeho mieste bol postavený terajší chrám z roku 1930.

Tretím najmladším cirkevným zborom v obci je evanjelický. Založený bol po druhej svetovej vojne v súvislosti s výmenou obyvateľstva z roku 1948. Kostol evanjelickej cirkvi bol postavený v roku 1969-1971.

Židovský cintorín v obci

Židovská komunita v obci pozostávala z obchodníkov a podnikateľov, avšak v roku 1944, počas okupácie obce nacistickým Horthyovským Maďarskom, bolo takmer 250 židov odvlečených do koncentračných táborov. Všetci čo prežili sa presídlili do Izraela. Židovská komunita mala v obci svoju synagógu a školu, obidva objekty však boli zbúrané. Židovskú komunitu dnes pripomína už len židovský cintorín.

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V hornej červenej polovici deleného štítu, medzi dvoma striebornými hviezdami je vyrastajúci zlatý, striebornou šabľou ozbrojený lev, v dolnej zelenej polovici beží po zlatej pažiti preskakujúc tri nízke strieborné stromčeky medzi dvoma vysokými stromami zlatý jeleň so striebornou zbrojou.

Pri tvorbe erbu sa vychádzalo z historických pečatných symbolov dvoch súčastí dnešnej spoločnej obce: pečate Jelky z konca 19. st., v ktorej je zobrazený pod korunou erb s kráčajúcim levom, držiacim v pravej labe šabľu, a z pečate Novej Jelky z 18.st , v ktorej medzi dvoma vysokými stromami na pažiti jeleň preskakuje tri nižšie stromčeky.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí ju šesť pozdĺžnych pruhov žltej, červenej, bielej, žltej, zelenej a bielej farby. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi.

Pečať obce je okrúhla, uprostred je obecný symbol a kruhopis OBEC JELKA (priemer pečate je 35 mm).

Symboly obce boli schválené obecným zastupiteľstvom 4.4.1997

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Neďaleko obce sa na Malom Dunaji nachádza historický vodný mlyn, ktorý je premenený na múzeum v prírode. V jeho blízkosti je vyhľadávané táborisko pre vodákov, viacero bufetov a aj luxusnejšia reštaurácia ponúkajúca rybie špeciality či možnosť rybolovu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Jelčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]