Trstice
| Trstice | |
| obec | |
 |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Galanta |
| Nadmorská výška | 111 m n. m. |
| Súradnice | 48°01′00″S 17°49′00″V / 48,016667°S 17,816667°V |
| Rozloha | 20,27 km² (2 027 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 736 (31. 12. 2016) [2] |
| Hustota | 184,31 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1554 |
| Starosta | František Juhos[3] (MOST-HÍD) |
| PSČ | 925 42 |
| ŠÚJ | 504106 |
| EČV | GA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Trstice | |
| Webová stránka: www.trstice.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
|
Demonym: Trstičan[4]
 Slovenský portál |
|
Trstice sú obec na juhozápadnom Slovensku v Trnavskom kraji v okrese Galanta.
Trstice[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza na Podunajskej nížine. V niektorých etnografických materiáloch sa toto územie označuje ako Matúšova zem (Matyusfold). Neďaleko obce tečie Malý Dunaj, ktorý v minulosti niekoľkokrát ohrozoval životy a majetky obyvateľov tejto peknej rázovitej obce na južnom Slovensku.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá najznámejšia zmienka o obci Trstice (Nádszeg) pochádza z roku 1608. Obec patrila pod rôznych majiteľov. Striedali sa roky pokojné a bohaté s rokmi nepokojnými a chudobnými (turecké vpády, obdobie svetových vojen). Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v obci 3795 obyvateľov.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Obec Trstice patrí medzi typické obce južného Slovenska, v ktorých žijú obyvatelia slovenskej a maďarskej národnosti. Obyvateľstvo maďarskej národnosti však tvorí väčšinu obyvateľstva obce. Po náboženskej stránke sú Trstice typickou rímskokatolíckou obcou.
Etnické zloženie obyvateľstva
Maďari - 93,73 %
Slováci - 4,74 %
Rómovia - 0,97 %
Česi - 0,37 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 95,47 %
bez vyznania - 2,48 %
protestanti (evanjelici, reformovaní) - 0,66 %
grécki katolíci - 0,05 %
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýraznejšou sakrálnou pamiatkou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Štefana, ktorý je zasvätený zakladateľovi Uhorského kráľovstva. Bol postavený v rokoch 1903 / 1904 v neogotickom stavebnom slohu. Bol niekoľkokrát opravovaný. Veľmi pozoruhodným je najmä prekásny hlavný oltár, na ktorom sú okrem Panny Márie, sv. Štefana (uhorského kráľa) vyobrazení aj sv. Ladislav a sv. Imrich.
Okrem tejto stavby je v obci aj množstvo menších sakrálnych pamiatok, ktoré poukazujú na bohatý duchovný život v obci. Ide najmä o sochy sv. Jána Nepomuckého (18. stor.), sv. Vendelína (19. stor.), sv. Floriána, sv. Alžbety, Najsvätejšej Trojice. Zaujímavým je aj pamätník hrdinom z roku 1848 a padlým v oboch svetových vojnách.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Trstičan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
