Trstice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°01′00″S 17°49′00″V / 48,016667°S 17,816667°V / 48.016667; 17.816667
Trstice
obec
Nádszeg templom 1.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Nadmorská výška 111 m n. m.
Súradnice 48°01′00″S 17°49′00″V / 48,016667°S 17,816667°V / 48.016667; 17.816667
Rozloha 20,27 km² (2 027 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 736 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 184,31 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1554
Starosta František Juhos[3] (MOST-HÍD)
PSČ 925 42
ŠÚJ 504106
EČV GA
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Trstice
Webová stránka: www.trstice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Trstičan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Trsticeobec na juhozápadnom Slovensku v Trnavskom kraji v okrese Galanta.

Trstice[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza na Podunajskej nížine. V niektorých etnografických materiáloch sa toto územie označuje ako Matúšova zem (Matyusfold). Neďaleko obce tečie Malý Dunaj, ktorý v minulosti niekoľkokrát ohrozoval životy a majetky obyvateľov tejto peknej rázovitej obce na južnom Slovensku.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá najznámejšia zmienka o obci Trstice (Nádszeg) pochádza z roku 1608. Obec patrila pod rôznych majiteľov. Striedali sa roky pokojné a bohaté s rokmi nepokojnými a chudobnými (turecké vpády, obdobie svetových vojen). Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v obci 3795 obyvateľov.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Trstice patrí medzi typické obce južného Slovenska, v ktorých žijú obyvatelia slovenskej a maďarskej národnosti. Obyvateľstvo maďarskej národnosti však tvorí väčšinu obyvateľstva obce. Po náboženskej stránke sú Trstice typickou rímskokatolíckou obcou.

Etnické zloženie obyvateľstva
Maďari - 93,73 %
Slováci - 4,74 %
Rómovia - 0,97 %
Česi - 0,37 %
a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci - 95,47 %
bez vyznania - 2,48 %
protestanti (evanjelici, reformovaní) - 0,66 %
grécki katolíci - 0,05 %

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýraznejšou sakrálnou pamiatkou obce je rímskokatolícky Kostol sv. Štefana, ktorý je zasvätený zakladateľovi Uhorského kráľovstva. Bol postavený v rokoch 1903 / 1904 v neogotickom stavebnom slohu. Bol niekoľkokrát opravovaný. Veľmi pozoruhodným je najmä prekásny hlavný oltár, na ktorom sú okrem Panny Márie, sv. Štefana (uhorského kráľa) vyobrazení aj sv. Ladislav a sv. Imrich.
Okrem tejto stavby je v obci aj množstvo menších sakrálnych pamiatok, ktoré poukazujú na bohatý duchovný život v obci. Ide najmä o sochy sv. Jána Nepomuckého (18. stor.), sv. Vendelína (19. stor.), sv. Floriána, sv. Alžbety, Najsvätejšej Trojice. Zaujímavým je aj pamätník hrdinom z roku 1848 a padlým v oboch svetových vojnách.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Trstičan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.