Galanta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°11′20″S 17°43′35″V / 48.188889°S 17.726389°V / 48.188889; 17.726389
Galanta
mesto
Galanta by night.jpg
Galanta, Hlavná ulica
Coat of arms of Galanta.png
Znak
Pôvod názvu: slovenský
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Región Dolné Považie
Časti Nebojsa, Javorinka, Hody
Rieky Váh, Šárd
Nadmorská výška 118 m n. m.
Súradnice 48°11′20″S 17°43′35″V / 48.188889°S 17.726389°V / 48.188889; 17.726389
Rozloha 33,91 km² (3 391 ha) [1]
Obyvateľstvo 15 021 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 442,97 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1237
Primátor Peter Paška[3] (nezávislý)
PSČ 924 01
ŠÚJ 503665
EČV GA
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad Galanta
Mierové námestie 940/1
924 18 Galanta
E-mailová adresa info@galanta.sk
Telefón 788 43 01
Fax 780 35 92
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Galanta
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: Galanta.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Demonym: Galanťan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Galanta (nem. Gallandau, maď. Galánta) je okresné mesto ležiace na juhozápade Slovenska v Trnavskom kraji. Miestnymi časťami Galanty sú pripojené obce Nebojsa, Hody a Javorinka. Bývalou miestnou časťou je dnes samostatná obec Matúškovo. Mesto je dôležitou križovatkou železničných tratí Galanta – Leopoldov a Bratislava – Štúrovo.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Galanta leží v strednej časti juhozápadného Slovenska v strede Podunajskej nížiny. Východne od mesta preteká rieka Váh a Derňa, západne Dudváh. V danej oblasti sú veľmi dobré klimatické podmienky, charakteristické vysokou priemernou teplotou vzduchu.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Po okrajoch mesta pretekajú potoky Šárd a Derňa. Rieka Váh je vzdialená 6 km od Galanty.

Najbližšou vodnou plochou je Vincovo jazero vzdialené asi 7 km od mesta Galanta a asi 1 km od mesta Sládkovičovo. Jeho zvláštnosťou je, že takmer nezamŕza, nakoľko je vyhrievané geotermálnym vrtom, z ktorého je zásobované aj blízko stojace kúpalisko. Ďalšia vodná plocha, Vodné dielo Kráľová, ktoré je známe aj pod menom Kaskády, sa nachádza na rieke Váh. Je lákadlom pre milovníkov vodných športov a rybolovu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Osídlenie lokality súčasného mesta je doložená archeologickými nálezmi už od neolitu. Najstaršia zachovaná písomná zmienka pochádza z listiny kráľa Belu IV. z roku 1237 a obsahuje súpis majetku Pannonhalmského opátstva. V roku 1421 prešlo mesto do majetku šľachtického rodu Esterházyovcov, ktorí časť Galanty vlastnili nasledujúce stáročia a postavili tu viaceré významné stavby. Rozvoj šľachtického mestečka, ktoré ležalo priamo na trase z Budína do Bratislavy, zastavili turecké nájazdy. Od roku 1635 malo mesto výsady od kráľa Ferdinanda II., ktoré povoľovali konanie štyroch výročných jarmokov a týždenných trhov. V 18. storočí nastal rozvoj remesiel a cechov, čo ešte viac urýchlilo zrušenie poddanstva a voľný pohyb obyvateľstva. Rozvoj obchodu do Galanty priniesol v roku 1864 zmenáreň a v roku 1873 aj sporiteľňu. Význam mesta stúpol po vybudovaní železnice Bratislava – Budapešť a napojení na Považskú železnicu cez Leopoldov.

V 19. storočí bolo mesto sídlom slúžnovského úradu, okresného súdu a daňového úradu. Galanta bola sídlom okresu a výraznejšia zmena nastala až výstavbou nových domov v centre mesta v medzivojnovom období. Historické budovy sa v meste zachovali len v menšom rozsahu a súčasná podoba pochádza z 2. polovice 20. storočia.

Mestská časť Hody sa spomína v roku 1291 a nachádza sa tu klasicistický kaštieľ s kaplnkou z roku 1780. Časť Nebojsa sa spomína v roku 1405, no nálezy potvrdili sídlisko z doby laténskej. V minulosti bola výlučne šlachtickou obcou a aj tu sa zachoval kaštieľ, ktorý je však dnes ruinou. Najmladšia Javorinka vznikla až v roku 1921 ako kolónia osadníkov na základe zákona, ktorý prideľoval pôdu roľníkom. Pôvodný „Štefánikov“ bol v roku 1960 pričlenený pod názvom Javorinka ku Galante.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie obyvateľstva (2001):

  • Slováci: 60,4%
  • Maďari: 36,8%
  • Rómovia: 1,1%
  • Česi: 0,7%

Konfesionálne zloženie obyvateľstva:

  • rímskokatolíci: 67,1%
  • ateisti: 20,1%
  • evanjelici: 6,3%
  • nezistené vierovyznanie: 3,5%
Renesančný kaštieľ
Novogotický kaštieľ
Nebojský kaštieľ
Kostol svätého Štefana kráľa
Bratislavská ulica
Hlavná stanica

Známe osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Umenie:

Veda:

Šport:

Politika:

Známe osobnosti, ktoré sa narodili, žili, pôsobili alebo študovali v Galante

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v Galante
Galanta-mesto
  • Kostol svätého Štefana kráľa
  • Kaplnka Bolestnej Panny Márie (zaniknutá)
  • Kaplnka svätého Jána Nepomuckého
  • Kaplnka Svätej rodiny
  • Pohrebná kaplnka Esterháziovcov
  • Stará synagóga (zaniknutá)
  • Nová synagóga (zaniknutá)
  • Renesančný kaštieľ
  • Novogotický kaštieľ
  • Budova Obecného domu (zaniknutá)
  • Budova Úverového ústavu (zaniknutá)
  • Budova Sporiteľne Galanty a okolia (zaniknutá)
  • Budova Galantskej sporiteľne – dnes Vlastivedné múzeum
  • Budova Slúžnovského úradu – dnes Ľudová banka
  • Budova Okresného súdu – dnes súkromný objekt
  • Budova mestského chudobinca (zaniknutá)
  • Budova železničnej stanice
  • Budova rímskokatolíckej fary
  • Súbor meštianskych domov (zaniknutý)
  • Kalvária
  • Trojica morových stĺpov
  • Socha Panny Márie
  • Kamenný kríž s Kristom
  • Pamätník padlých občanov v SNP
  • Pamätník obetí rasového prenasledovania
  • Pamätník návratu krajanov do vlasti
  • Pamätník novej synagógy
  • Pamätník Milana Rastislava Štefánika
  • Pamätník Zoltána Kodálya
  • Pamätník Karola Duchoňa
  • Pamätník Vladimira Iľjiča Lenina – dnes v areáli reštaurácie Taverna
  • Pamätná tabuľa Zoltána Kodálya
  • Pamätná tabuľa Gejzu Dusíka
  • Pamätná tabuľa Michela Bourela de la Ronciera
  • Archeologická lokalita Papdomb – kostol s cintorínom
  • Priekopové opevnenie mesta (zaniknuté)
  • Maloplošné chránené územie Park v Galante
Galanta-Nebojsa
  • Nebojský kaštieľ (prevažne zaniknutý)
  • Kaplnka Panny Márie
  • Socha Panny Márie
  • Socha Piety
  • Socha svätého Jána Nepomuckého
Galanta-Hody
  • Hodský kaštieľ
  • Pohrebná kaplnka
  • Súsošie Panny Márie a svätcov
  • Socha svätého Jána Nepomuckého
Galanta-Javorinka
  • Pamätník založenia obce

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza termálne kúpalisko Galandia s vodnými atrakciami a občerstvením. Nachádza sa na okraji mesta smerom na Kaskády.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Neformálne partnerské mestá:

Bývalé partnerské mestá:

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Galanta. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1981. 30 s., 1 pr.
  • Galanta. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1987. 176 s.
  • Galanta a Eszterházyovci. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1995. 67 s.
  • Galanta. 1. vyd. Galanta: Mestský úrad Galanta 1997. 26 s.
  • Galanta 1899 – 1999. 1. vyd. Dunajská Streda: Lilium Aurum 1999. 180 s.
  • Galanta 1237 – 2007. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 270 s.
  • Mesto Galanta: Minulosť a súčasnosť slovom i obrazom. 1. vyd. Galanta: mesto Galanta 2008. 136 s.
  • 200 rokov Kostola svätého Štefana kráľa v Galante. 1. vyd. Galanta: Pro renovatione 2005. 22 s.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Korpus.sk: Galanta

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]