Ukrižovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Predstava ukrižovania (Caravaggio)
Umelecké znázornenie ukrižovania Ježiša Krista (Diego Velázquez)
Kríž u gréckokatolíkov v Krásnom Brode, okr. Medziaborce
Ukrižovanie v Krásnom Brode, okr. Medzilaborce, foto z r. 1991

Ukrižovanie je historický spôsob popravy. Spočíva v zavesení odsúdencovho tela na zvyčajne drevený kríž, typicky pribitím. Bol uplatňovaný hlavne v staroveku. Jedným z najväčších použití tohto trestu bola poprava 6000 účastníkov Spartakovho povstania v roku 72 pred Kr. V kresťanskom svete je najznámejšia poprava Ježiša Krista a kríž sa preto stal symbolom kresťanstva. V súčasnosti sa tento spôsob popravy oficiálne nepraktikuje v žiadnom štáte na svete, no sú evidované prípady aj takejto popravy [1].

Človek odsúdený na ukrižovanie, bol najskôr zbičovaný. Potom zvyčajne vliekol priečny trám svojho kríža až na popravisko. Tam už bola v zemi pripevnená zvislá časť kríža. Na popravisku bol odsúdený vyzlečený zo šiat a s roztiahnutými rukami bol priviazaný alebo pribitý klincami (tie prechádzali zápästiami) k priečnemu trámu. Trám bol potom zodvihnutý a pevne pripevnený k zvislej časti kríža asi 2,5 až 3,5 metra nad zemou. Následne boli priviazané alebo pribité klincami aj nohy (každá noha jedným klincom). Nad zločincovu hlavu bolo umiestené oznámenie, kde bolo jeho meno a zločin. Smrť bola zrejme spôsobená vyčerpaním alebo zlyhaním srdca.

Kresťania veria, že Ježiš Kristus je Boh a keď bol nespravodlivo odsúdený na smrť, podstúpil ju dobrovoľne za všetkých ostatných ľudí z lásky k nim, aby ich vykúpil zo všetkých ich hriechov a mohli večne žiť v nebi. Následne po troch dňoch vstal z mŕtvych, bol s apoštolmi a veľkým množstvom iných ľudí a na 40. deň vystúpil do neba.

Týmto spôsobom sa popravovali politickí alebo náboženskí agitátori, piráti, otroci alebo tí, ktorí nemali žiadne občianske práva. Perzský Šáhanšáh Dareios I. v roku 511 pred Kr. nechal v Babylone ukrižovať 3000 politických odporcov. V roku 175 pred Kr. Antiochos IV. nechal v Jeruzaleme zbičovat a ukrižovať židov.

Existovalo niekoľko konštrukcií krížov. Jednou z nich bol typ, ktorý sa stal ikonou kresťanstva, existovali však aj kríže v tvare písmena 'T' alebo 'X'.

Medicínske príčiny smrti ukrižovaním[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa názoru dnešnej medicíny vedie ukrižovanie človeka k viacerým zlyhaniam, ktoré sú smrteľné - nastáva zlyhanie srdca, hypovolemický šok, acidóza, asfyxia, arytmia, a pľúcna embólia. Smrť môže vyplynúť z akejkoľvek kombinácie týchto faktorov alebo z iných príčin. Možné sú sepsie po infekcii spôsobenej ranami, ktoré často predchádzali ukrižovaniu, prípadne ako dôsledok dehydratácie či útoku predátorov na znehybnené, poranené telo.

Teória pripisovaná Pierrovi Barbetovi (The Cross and the Shoud, 1988) popisuje príčinu smrti to, že telesná hmotnosť ťažiaca telo s natiahnutými ramenami, spôsobí smrť udusením. Barbet vykonal počas 38 rokov mnoho experimentov a napísal, že odsúdení by mali vážne ťažkosti pri nadychovaní kvôli hyperexpanzii svalov hrudníka a pľúc. Odsúdení by sa preto museli snažiť vzoprieť sa ramenami, čo by viedlo k vyčerpaniu, alebo by mali mať nohy podporené viazaním alebo dreveným blokom. Keď už by neboli schopní sa zdvihnúť, zomrú udusením v priebehu niekoľkých minút.

Doktor Frederick Zugibe vyracial Barbetovu teóriu o udusení v niekoľkých publikáciách (The Crucifixion of Jesus, Completely Revised and Expanded: A Forensic Inquiry, 2005) a televíznych vystúpeniach (How Jesus Died - the Final 18 Hours).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Sudán: Okamžitá poprava/mučenie/neférový súd (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]