Dusenie (nedýchanie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Princíp Heimlichovho manévru (brušný ťah) – čelný pohľad: 1.Pečeň 2.Membrána v dolnej polohe 3.Membrána vstane 4.Pľúca 5.Hrudná kosť 6.Srdce-Aorta 7.Xiphoid 8.Žalúdok

Dusenie je obmedzenie prístupu vzduchu do pľúc prerušením alebo zastavením dýchania. Býva zapríčinené prekážkou v ceste vzduchu do pľúc, spôsobené cudzím predmetom, ktorý čiastočne alebo úplne znepriechodní dýchacie cesty, kŕčovitým stiahnutím hlasiviek s uzavretím hlasivkovej štrbiny v hrtane, alebo poranením horných dýchacích ciest.

Dusenie je pre ľudský organizmus nebezpečný stav, kedy sa postihnutý nemôže nadýchnuť, alebo môže dýchať len čiastočne. V takomto prípade sa vzduch nemôže dostať cez prekážku do pľúc a do krvi, následne celému telu chýba kyslík.[1] Dôsledkami dusenia sú časté poškodenia vnútorných orgánov a v najhorších prípadoch nastáva smrť udusením. Po 3 až 5 minútach bez prístupu kyslíka dochádza k poškodeniu mozgu, ktoré je veľmi vážne a nie je ho možné zvrátiť.

Príčiny dusenia[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie postihnutými sú deti a starí ľudia u ktorých je zvýšené riziko prehltnutia cudzích častíc. Ale výnimkou nie sú ani dospelí jedinci. Do hrtana sa dostávajú rybie a iné drobné kosti, fazuľa, hrach, cukríky, mince a rôzne drobné predmety. Vniknutie týchto predmetov do hrtana nastáva pri vdýchnutí, ďalej pri porušenej činnosti záklopky, ktorá má pri prehĺtaní za normálnych okolností uzavrieť vstup do hrtana. Cudzie telesá vnikajú do hrtana najmä vtedy, ak pri jedle človek rozpráva, pri čom sa hrtan nedostatočne uzaviera záklopkou.[2] Drobnejšie cudzie telesá môžu z hrtana vkĺznuť cez priedušnicu až do priedušiek.

Spôsoby dusenia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišujeme dva typy dusenia:

  • čiastočné dusenie je čiastočné znepriechodnenie dýchacích ciest, kedy sa postihnutý dokáže nadýchnuť len s veľkými ťažkosťami
  • úplné dusenie spôsobuje znepriechodnenie dýchacích ciest, kedy sa postihnutý nedokáže nadýchnuť kvôli prítomnosti cudzieho telesa

Príznaky dusenia[upraviť | upraviť zdroj]

Sprevádzajúce príznaky dusenia:

  • chrčanie
  • piskľavé dýchanie
  • kašeľ

Prvá pomoc pri dusení[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá pomoc pri dusení sa má viac krokov. Cudzie teleso v dýchacích cestách dráždi na kašeľ, ktorý má ochranný účel. Ak sa však z hrtana cudzie teleso neuvoľní ani kašľom, môže vzniknúť kŕč hlasiviek, alebo sa upchať priechod do hrtana. Nastáva bezprostredné nebezpečenstvo zadusenia.

  1. Dusiaca sa osoba sa najprv pokúša cudzí predmet vykašlať. Ak kašľanie nepomôže, požiadame postihnutého, aby sa pokúsil o čo najväčší nádych a následne musí zadržať dych a na koniec prudko zakašlať. Takýmto kašľaním sa vytvorí silný prúd vzduchu, ktorý je v niektorých prípadoch schopný uvoľniť a dokonca aj odstrániť teleso z dýchacích ciest.
  2. V prípade že by kašľanie neuvoľnilo dýchanie, prichádza na rad Gordonov manéver: postihnutého predkloníme, jednou rukou mu podoprieme hrudník a druhou rukou ho 5-krát silno udrieme medzi lopatky. Pri deťoch do jedného roka je postup iný: dieťa otočíme na brucho s mierne sklonenou hlavou a položíme si ho na predlaktie. Následne ho 5-krát za sebou udrieme primeranou silou medzi lopatky.
  3. Ak ani takáto pomoc nepomôže postihnutému, použijeme Heimlichov manéver:[3] postavíme sa za dusiaceho, jednou rukou nahmatáme pod hrudným košom takzvané „V“, ruku zovrieme v päsť a umiestnime ju na toto miesto. Druhou rukou zovrieme zápästie a zatlačíme prudko smerom nahor, čím vytlačíme vzduch z pľúc a uvoľníme dýchacie cesty.

Častým dôsledkom nedostatočného prístupu kyslíka je odpadnutie. Vtedy je potrebné postihnutého uložiť do vodorovnej polohy tak, aby sa jeho chrbát nachádzal na zemi. Kľakneme si vedľa neho a dlaňami položenými na sebe sa snažíme prudko zatlačiť na vrchnú časť brucha.

Poslednou možnosťou je kardiopulmonálna resuscitácia (oživovanie). Aj takýmto spôsobom môže dôjsť k vypudeniu cudzieho predmetu. Začíname stláčaním hrudníka a pokračujeme vdychmi v pomere 30:2

Ak sa nám nepodarilo odstrániť cudzí predmet z dýchacích ciest postihnutého, kontaktujeme rýchlu zdravotnú pomoc a to aj v prípade ak postihnutý prestane dýchať, alebo ak dusenie pokračuje aj po uvoľnení dýchacích ciest.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ADAMS, B. et al. Sestra a akútní stavy od A do Z. Praha: Grada Publishing, 1999. 435 s.
  2. DVOŘÁČEK, I. et al. Prvá pomoc. Martin: Vyd. Osveta, 1987. 245 s.
  3. European Resuscitation Council Guidelines for Resuscitation 2005; Resuscitation (2005), 67: S1 – S189. [online]. [Cit. 2009-01-08]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Junas.:Príručný atlas prvej pomoci. Vydavateľstvo Osveta 1981
  • Slovenský Červený kríž:.Prvá pomoc - príručka. ISBN 978-80-07-02153-2

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]