Javorinka (Galanta)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Javorinka
Štefánikovo (do r. 1960)
mestská časť Galanty
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Galanta
Nadmorská výška 118 m n. m.
Súradnice 48°10′12″S 17°42′40″V / 48,169903°S 17,711135°V / 48.169903; 17.711135
Prvá pís. zmienka 1921
PSČ 925 01
EČV (do r. 2022) GA
Tel. predvoľba +421-31
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Javorinka (Galanta)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Javorinčan

Javorinka (staršie názvy pozri nižšie) je časť obce a základná sídelná jednotka mesta (a katastrálneho územia) Galanta. V roku 2011 mala 256 obyvateľov. [1]

Od centra Galanty je Javorinka dosť vzdialená, nachádza sa bezprostredne vedľa obce Matúškovo. Do roku 1960 bola Javorinka samostatná obec a do roku 1936 to bola súčasť obce Matúškovo (podrobnosti pozri nižšie).

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Oficiálne slovenské názvy[2][3][4]:

  • 1921 - 1948: Štefánikov (do roku 1936 časť obce Takšoň, dnes nazývanej Matúškovo)
  • 1948 – 1960: Štefánikovo
  • od 1961: Javorinka (časť obce Galanta)

Maďarské názvy:
V rokoch 1923 - 1938 boli polooficiálne maďarské názvy sídla Stefankó a Stefanyikó, neoficiálne názvy boli Stefankói fődek a Sárditelep. V rokoch 1938 - 1945 bolo sídlo prechodne de-facto súčasťou Maďarska, kde jeho oficiálny názov znel Sárditelep (pričom Sárditelep bol zrejme znovu pripojený k obci Takšoň). Niektoré zdroje nepresne uvádzajú, že maďarský názov obce je Kórószegmajor; Kórószegmajor bol v skutočnosti trochu iná historická lokalita (severne od Javorinky). [5][6][7][8][9][10]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Sídlo vzniklo pod názvom Štefánikov (časť obce Takšoň, čiže Matúškovo) v rámci prvej česko-slovenskej pozemkovej reformy podľa zákona 215/1919[11] osídlením 39 slovenských rodín pôvodom hlavne z Považia (Papradno, Brvnište, Strečno) a Rajeckej doliny.[12][13] Štefánikov je uvádzaný ako prvá česko-slovenským štátom organizovaná kolónia na Slovensku.[14] Kolónia vznikla podľa projektu staviteľa Ing. Mášu zo Žiliny, prvé stavby boli skolaudované v roku 1925.[12] Významnú časť osídlencov tvorili navrátilci „z Ameriky“ (USA)[12] z rokov 1911 – 1920. V roku 1936 sa kolónia stala samostatnou obcou. Po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 sa Štefánikov de facto stal súčasťou Maďarského kráľovstva. Od roku 1945 bol de facto znovu súčasťou Česko-Slovenska. V roku 1948 bol premenovaný na Štefánikovo. V roku 1960 bolo Štefánikovo pripojené k mestu Galanta ako jeho mestská časť, a to pod novým názvom Javorinka.

Spoločenský a hospodársky život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1924 vznikol dobrovoľný hasičský zbor, od roku 1928 bola v kolónii (osade) zriadená školská budova (jednotriedka, časom dvojtriedka).[14]

Pôvodní osadníci boli výlučne veriaci katolíci, navštevovali zbory v susednom Matúškove alebo v Galante, od roku 1936 so snahou o vybudovanie kostola. Počas rokov 1938 – 1945 vyučovacím jazykom zostala slovenčina. V súčasnosti v Javorinke existuje Detské centrum. V roku 1950 vzniklo v Javorinke Jednotné roľnícke družstvo Javorinka (v súčasnosti ako Poľnohospodárske družstvo), nachádza sa tam potravinový veľkoobchod, predajňa potrieb pre domáce zvieratá a chovateľská stanica chrtov.[chýba zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Bol postavený až v roku 2000 na mieste pôvodnej drevenej zvonice z roku 1924, ktorá bola aj požiarnou zbrojnicou.[chýba zdroj]

Pamätník založenia obce[14][upraviť | upraviť zdroj]

Prvý pamätník bol vyhotovený ako pilier s menoslovom zakladateľov kolónie, a to na mieste bývalej požiarnej zbrojnice. Pri výstavbe kostola pamätník zanikol a zoznam zakladateľov kolónie je umiestnený na dvoch pamätných tabuliach na kostole (pri vstupnej bráne do kostola).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ [1]
  2. ↑ Galanta; Matúškovo. In: MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997. Bratislava: Veda. 1998.
  3. ↑ Galanta. In: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977
  4. ↑ Takšoň. In: Masarykův slovník naučný VII, 1933, S. 144
  5. ↑ NÉMETH, Z. Pozsony megyei Taksony helynevei. In: NÉVTANI ÉRTESÍTŐ 7 1982 (najmä str. 23, 24) [2]
  6. ↑ SIMON, Attila. Telepesek és telepes falvak Dél-Szlovákiában a két világháború között. Somorja : Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2009. 286 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89249-27-5. S. 237.
  7. ↑ BUKOVSZKY, László. Mátyusföld. 1. kiad. vyd. Dunaszerdahely : Fórum Kisebbségkutató Intézet, 2005. 385 s. Dostupné online. ISBN 80-8062-277-9. S. 184.
  8. ↑ Magyarország Katonai Felmérése (1941) | Mapire - Történelmi Térképek Online [online]. mapire.eu, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  9. ↑ A honvédelemről szóló 1939. II. T. C. 229 §-ban foglalt felh... [B XV c 363] [online]. maps.hungaricana.hu, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  10. ↑ Galántai j. [online]. arcanum.hu, [cit. 2021-03-16]. Dostupné online.
  11. ↑ Zákon 215/1919 [online]. [Cit. 2020-01-25]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c Eva Horváthová, Ján Oberta, Patrik Oberta: Javorinka - 90 rokov 1921-2011, zborník výstavy, Galanta-Javorinka 2011
  13. ↑ Miroslav Košťany: Cesta za chlebom, nepredajná publikácia vydaná MsNV Galanta, 1971, 42 strán formátu A5
  14. ↑ a b c PUKKAI, LADISLAV.. Dejiny Javorinky : mestská časť Galanta, 85, 1921-2006. Galanta. Slovakia : [s.n.], 2006. Dostupné online. ISBN 80-969521-2-9.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Javorinka_(Galanta)&oldid=7746899“