Chorvátsky Grob

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°13′39″S 17°17′27″V / 48,227500°S 17,290833°V / 48.227500; 17.290833
Chorvátsky Grob
obec
Chorvátsky Grob kostol 10.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Podunajsko
Nadmorská výška 141 m n. m.
Súradnice 48°13′39″S 17°17′27″V / 48,227500°S 17,290833°V / 48.227500; 17.290833
Rozloha 15,12 km² (1 512 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 692 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 376,46 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1214
Starosta Radovan Benčík[3] (nezávislý)
PSČ 900 25
ŠÚJ 507911
EČV SC
Tel. predvoľba +421-2
E-mailová adresa poslať email
Telefón 45996310
Fax 45996320
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Chorvátsky Grob
Webová stránka: www.chorvatskygrob.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Chorvátsky Grob (historicky slov. Horvátsky Grob, maď. Horvátgurab, chorv. Hrvatski Grob alebo Crveno Brdo, nem. Kroatisch-Eisgrub) je obec na Slovensku v okrese Senec. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1589 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1880.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Trvalé osídlenie lokality doložené archeologickými nálezmi je už z mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o obci pod názvom Monar pochádza z roku 1214. V tom čase sa v obci vyrábali šperky. Prví Chorváti prišli na územie Chorvátskeho Grobu v roku 1552. Podľa poznámky zo zápiskov z roku 1553 chorvátskych kolonistov povolal a usadil gróf Illésházy. Chorváti sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rozvinula sa domáca výroba a ľudový výtvarný prejav - rezbárstvo, čipkárstvo, výšivkárstvo a maliarstvo. V rokoch 1634 - 1780 v obci žilo čisto chorvátske obyvateľstvo.

K výraznému ústupu chorvátčiny došlo začiatkom 20. storočia, no jej prítomnosť pretrváva v obci až dodnes.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2001 bolo v obci sčítaných 1587 obyvateľov. Koncom roku 2009 žilo v obci vyše 3 000 obyvateľov. K 31. 12. 2015 bol počet obyvateľov v obci 5 040 a k 31. 12. 2016 sa v obci nachádzalo už 5 388 obyvateľov.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

2011[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.

materinský jazyk počet hovoriacich
spolu 3789
slovenský 3462
nezistený 135
chorvátsky 82
ostatné 43
maďarský 37
český 30
Materinský jazyk obyvateľov podľa sčítania v roku 2011.
vierovyznanie počet
spolu 3789
Rímskokatolícka cirkev 2327
bez vyznania a nezistení 1209
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) 122
ostatné 107
Gréckokatolícka cirkev 24
Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 2011.

1910[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1910

V roku 1910 sa nezisťoval materinský jazyk obyvateľa, teda reč, ktorou s daným obyvateľov hovorili rodičia (v prípade dvoch rečí sa prihliadalo na reč matky), a ktorú, hovoriaci používal pri komunikácií s okolím, ale prihliadalo sa na osobnú preferenciu odpovedajúceho. Išlo o reč, ktorou odpovedajúci najčastejšie a najradšej hovorí, dokonca to mohol byť aj jazyk, ktorý sa obyvateľ naučil v škole a mohol byť tak odlišný od jazyka jeho matky (rodičov). Bol to výsledok silnejúcej maďarizácie zo strany uhorských úradov, kedy sa mnoho obyvateľov hlásilo za Maďarov z ekonomických, politických a spoločenských dôvodôv (tzv. papieroví Maďari). Vo veľa prípadoch však išlo o skreslené štatistické údaje zo strany sčítavacích komisárov.

Zatiaľ čo na konci 19. storočia,podľa uhorského sčítania ešte v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, na začiatku 20. storočia sa chorvátske obyvateľstvo vo veľkej miere poslovenčilo (najmä kvôli jazykovej príbuznosti slovenčiny a chorvátčiny) a v roku 1910 už tvorilo iba významnú menšinu. Naďalej sa však zachovávala kultúrna odlišnosť a povedomie o chorvátskom pôvode.

jazyk počet hovoriacich
spolu 1137
slovenský 687
chorvátsky 330
maďarský 85
rusínsky 23
nemecký 9
ostatné 3
Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1910.
vierovyznanie počet
spolu 1137
Rímskokatolícka cirkev 1100
Gréckokatolícka cirkev 23
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) 14
Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1910.

1880[upraviť | upraviť zdroj]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1880

Na konci 19. storočia v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, ktoré prišlo do obce v priebehu 16-17.storočia.

materinský jazyk počet hovoriacich
spolu 861
chorvátsky 545
slovenský 223
nezistení 49
maďarský 25
nemecký 11
ostatné 8
Jazykové zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1880.

Verejná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Verejnú dopravu do obce zabezpečuje spoločnosť Slovak Lines z AS Mlynské nivy/Zlatých pieskov linkou č. 525, 527 (cez miestnu čast Čierna Voda) a linkou č. 528 (cez Ivanku pri Dunaji a Bernolákovo). Autobusy SLOVAK LINES premávajú podľa cestovného poriadku v sekcii Regio[4]. Cestovné v rámci Bratislavského kraja je integrované prostredníctvom IDSBK. Obec Chorvátsky Grob je v IDSBK zóne 525 a miestna čast Čierna Voda v zóne 610.

Výsledky komunálnych volieb 2014[upraviť | upraviť zdroj]

V komunálnych voľbách 2014 si občania Chorvátskeho Grobu zvolili za starostu Ing. Radovana Benčíka. V obecnom zastupiteľstve je zvolených 11 poslancov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Slovak Lines, https://www.slovaklines.sk/hlavna-stranka.html,October 4, 2017