Boldog

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O maďarskej obci pozri Boldog (Maďarsko).
Súradnice: 48°14′20″S 17°25′46″V / 48,238889°S 17,429444°V / 48.238889; 17.429444
Boldog
obec
Boldog kostol 01.jpg
kostol Nanebovzatia Panny Márie v Boldogu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Podunajsko
Nadmorská výška 123 m n. m.
Súradnice 48°14′20″S 17°25′46″V / 48,238889°S 17,429444°V / 48.238889; 17.429444
Rozloha 4,5 km² (450 ha) [1]
Obyvateľstvo 464 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 103,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Starosta Alojz Časný[3] (nezávislý)
PSČ 925 26 (pošta Reca)
ŠÚJ 503681
EČV SC
Tel. predvoľba +421-2
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Boldog 89
925 26  Reca
E-mailová adresa starosta@Boldog.sk
Telefón 45 91 52 23
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Boldog, Slovakia
Webová stránka: Boldog.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Boldog (historicky slov. Matka Božia[4]; maď. na Slovensku Boldogfa, maď. v Maďarsku Pozsonyboldogfa, historicky Boldogfalva aj Boldogasszonyfalva, nem. Frauendorf aj Kleinfraukirchen, lat. Villa Mariae) je obec na Slovensku v okrese Senec.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa nachádza v severnom výbežku Podunajskej roviny v nadmorskej výške 124 metrov. Povrch je rovinatý, prevýšenia v obci a v katastrálnom území obce dosahujú max. 2 metre. Západne a severne od obce sa nachádza najjužnejšia časť Trnavskej pahorkatiny, východne sa nachádza časť Podunajskej roviny zvaná pre množstvo vodných tokov Uľanská mokraď. Južne od obce pokračuje pomerne jednotvárna Podunajská rovina. Priamo v obci netečie žiadny vodný rok, ale v katastrálnom území pramení Nový potok a hranicu katastra na SV s obcou Čataj tvorí Stoličný potok. Tesne pri obci, smerom na Senec, sa nachádza malé jazero vybagrované v 70. rokoch pri stavbe neďaľekej diaľnice. Severozápadne od obce sa tiahnu Malé Karpaty, ktoré sú zväčša dobre viditeľné aj z obce (vidno napr. Kamzík, Veľký Javorník, Somár, Veľkú Homoľu, hrad Červený Kameň…) Za veľmi dobrej viditeľnosti je možno vidieť Zobor a Veľký Tribeč v pohorí Tribeč pri Nitre ako aj Považský Inovec. Okolie obce tvoria zväčša polia, lesy sa nezachovali, ale severnejšie sa tiahne rozsiahly Martinský les. Okolo ciest, potokov sa nachádzajú skupinky stromov.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Boldog sa nachádza vo veľmi teplej a suchej oblasti Slovenska. Patrí k najslnečnejším obciam, priemerný ročný svit dosahuje aj 2200 hodín. Priemerné ročné zrážky sú okolo 500 – 550 mm, teplota 10 °C. Búrky a prudké dažde dedinu zväčša obchádzajú (zrážkový tieň). V zime sa sneh málokedy udrží dlhšie ako 10 dní, celkový počet dní so snehovou pokrývkou je cca 25 – 30 dní. Charakteristickým javom je nezávisle od ročného obdobia pre otvorenosť okolia veľká veternosť.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa spomína v roku 1245 pod názvom TULWEJ. Dnešný názov sa spomína v 18. storočí, slovenský názov bol do roku 1960 Matka Božia. V roku 1910 mal 398 obyvateľov maďarskej národnosti. V roku 1919 prestrelka medzi česko-slovenskými vojakmi a miestnym obyvateľstvom. Elektrina bola zavedená v roku 1938. V rokoch 1938 – 1945 pripadol horthyovskému Maďarsku, bol pohraničnou obcou (susedné dediny Čataj a Blatné ležali už na Slovensku). Oslobodený 1.4.1945. Od roku 1949 do 1960 patril do okresu Senec, potom do konca 80. rokov Galanta, v 90.rokoch prechodne pod okres Bratislava-okolie a od roku 1996 patrí opäť do okresu Senec. V roku 2008 otvorenie zrekonštruovaného kultúrneho domu. V roku 2011 mala obec 428 obyvateľov, z čoho bolo 57,7 % maďarskej a 38,3 % slovenskej národnosti.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Významnou historickou pamiatkou v obci je pôvodne románsky Kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený okolo roku 1220 na základoch stavby asi z 12. storočia. Ako stavebný materiál boli čiastočne použité kvádre pochádzajúce z rímskych čias. Gotická úprava bola prevedená koncom 15. storočia. V interiéri kostolíka sa nachádza aj románska krstiteľnica s figurálnou výzdobou. Staršia kamenná krstiteľnica jednoduchého tvaru je umiestnená pri kostole.

Do južnej steny kostola je zakomponovaná vápencová náhrobná doska s rozmermi 175 x 76 x 18 cm z 1. storočia, s najstarším rímskym nápisom na Slovensku. Objavená bola až v roku 1976, spolu s románskymi prvkami. Tabuľa je náhrobným kameňom Q. Atilia Prima, príslušníka XV. rímskej légie pôsobiacej v Carnunte, ktorý zomrel ako 80-ročný koncom 1. storočia po Kr. Z textu na náhrobku vyplýva, že po prepustení z armády sa venoval obchodovaniu.

Tabuľa tvorí súčasť staršieho románskeho portálu zrejme z 12. storočia. Novší portál z 13. storočia na južnej strane lode sa nachádza bližšie k západnému priečeliu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773-1997). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.