Kalinkovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°03′32″S 17°15′07″V / 48,058889°S 17,251944°V / 48.058889; 17.251944
Kalinkovo
Szemet (maď.)
obec
Kalinkovo 01.jpg
Kostol svätého Františka z Assisi
Kalinkovo 06.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Pridunajsko, Žitný ostrov
Rieka Dunaj
Nadmorská výška 131 m n. m.
Súradnice 48°03′32″S 17°15′07″V / 48,058889°S 17,251944°V / 48.058889; 17.251944
Rozloha 12,91 km² (1 291 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 375 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 106,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1288
Starosta Jozef Konrád[3] (nezávislý)
PSČ 900 43 (pošta Hamuliakovo)
ŠÚJ 507997
EČV SC
Tel. predvoľba +421-2
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Kalinkovo
Webová stránka: www.obeckalinkovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Kostol svätého Františka v Kalinkove
Božia muka - kaplnka sv. Trojice z 19. storočia na Cintorínskej ulici v Kalinkove

Kalinkovo (historicky slov. Semet, maď. Szemet, nem. Semethdorf) je obec na Slovensku v okrese Senec v Bratislavskom kraji. Od hlavného mesta Bratislavy vzdialená len sedemnásť kilometrov.

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Kalinkovo leží v juhozápadnej časti Žitného ostrova medzi obcami Dunajská Lužná a Hamuliakovo. Juhozápadná časť obce sa nachádza pri brehoch Vodného diela Gabčíkovo (Hrušovskej zdrže). Dedinka je obľúbeným miestom vyznávačov windsurfingu a relaxu. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške cca 131 m n. m. Do katastra obce siahala štátna prírodná rezervácia - Ostrov kormoránov, ktorá žiaľ zanikla pri výstavbe Vodného diela Gabčíkovo.

K názvu obce[upraviť | upraviť kód]

Najstaršia písomná zmienka o obci je v listine bratislavskej kapituly z 20. júna roku 1288 v tvare Scemet.[4] Z listiny sa dozvedáme o mimosúdnom vyrovnaní medzi vdovou Elsou (Alžbeta) zosnulého Potka s dcérou Aglenc v spore proti Marcellovi a Paulovi, ktorí boli synovia Michala zo Scemetu. Potkova vdova pred kapitulou obviňovala spomínaných bratov zo zabitia jej muža, ktorí vyplatili 10 mariek (hrivien) ako odškodné. Je možné, že šlo o šľachticov, jednak zo spôsobu vyriešenia sporu, ale tiež zo zápisu v listine „Marcello filio Mychaelis et Paulo de genero eiusdem de Scemet“. „De genero“ môže byť vo význame - pochádzajúci zo Scemetu, ale zároveň môže naznačovať predikát rodu - „z rodu Scemet“. S názvom Scemet sa stretávame už v skoršom období, konkrétne ide o mužské meno rybára - piscator(es)... Scemet - v potvrdzujúcej donačnej listine kráľa Bela IV. na majetok benediktínskeho opátstva na hore sv. Martina (dnes Pannonhalma) z rokov 1237 - 1240,[5] v ktorom je uvedený aj menoslov rybárov opátstva a ich povinnosti. Spomínaný rybár Scemet lovil ryby aj so svojou rodinou na majetku Salya (Šaľa) pri rieke Wag (Váh).[6]

V roku 1343 sa objavuje ako Zemeth, 1351 ako Oduarnokzemeth, Zemet Oduarnicala, Nagyzemet, v roku 1429 ako Zemety, v roku 1786 ako Semet a od roku 1948 ako Kalinkovo a po maďarsky Szemet. Názov obce Szemet sa nezmenil ani po prvej svetovej vojne a vzniku ČSR. Názov obce Szemet bolo zmenené na Kalinkovo až vyhláškou slovenského povereníctva vnútra A-311/16-II/3-1948 zo dňa 11. júna 1948 pod vedením Daniela Okáliho, vtedajšieho povereníka vnútra.[7] Obec je pomenovaná pravdepodobne po evanjelickom biskupovi Joachimovi Kalinkovi, rodákovi z Ružomberka, avšak v období socializmu - náboženskej neslobody (pred rokom 1989) sa hovorilo, že názov obec dostala podľa sovietskej námornej bojovej lode Kalinka.

História[upraviť | upraviť kód]

Obec mala vo svojej histórii viacerých vlastníkov. Spočiatku bola kráľovským majetkom, časť Udvarnokzemeth - Dvornícky Semet patrila bratislavskému hradu ako súčasť služobníckej organizácie. Obyvatelia sa nazývali Udvornici (lat.) - Udvarnok (maď.) - Dvorníci, ktorí mali za úlohu výkon určitej služby na hrade, či panovníckom dvore, ako napríklad výrobu potravín, lov zveri, rybolov. Od 14. storočia časť dediny patrila panstvu grófov zo Svätého Jura a Pezinka a od 16. storočia panstvám Svätý Jur a hradu Eberhard (Malinovo). Prvý známy richtár obce sa posmrtne spomína v jednej listine bratislavskej kapituly z roku 1332, ktorá vdove po Petrovi, richtárovi z dediny Zemeth (... relicte Petri, villici de villa Zemeth) potvrdzuje vlastníctvo polovice vinice v chotári dediny Reche (Rača).[8] Podľa daňového súpisu z roku 1601 patrila stredná časť majetku Zemet Svätojurskému hradu a obecným richtárom bol Albert Sabo (judex Albertus Sabo).[9]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Vývoj počtu obyvateľov v obci Kalinkovo / Szemet
Rok Počet Slováci Maďari Nemci Rómovia Česi Židia iné neuvedené
1851 466 - - - - - - - -
1869 434 - - - - - - - -
1880 469 0 419 18 0 0 0 32 0
1890 471 - - - - - - - -
1900 419 - - - - - - - -
1910 480 9 469 2 0 0 0 0 0
1921 465 1 463 1 0 0 0 0 0
1930 512 1 508 0 0 0 3 0 0
1941 547 1 544 0 0 0 2 0 0
1948 480 - - - - - - - -
1961 664 - - - - - - - -
1970 725 - - - - - - - -
1991 849 474 370 1 0 4 0 0 0
2001 890 556 330 1 0 3 0 0 0
2011 1170 849 296 0 1 6 0 10 8
2018 1375 - - - - - - - -

V roku 2011 pri sčítaní žilo v obci 1170 obyvateľov. Z toho slovenská národnosť 849 (72,6%), maďarská 296 (25,3%), ostatná 25.

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Najvýznamnejšou pamätihodnosťou obce je rímskokatolícky Kostol svätého Františka Assiského, ktorý bol postavený v rokoch 1929 - 1930. Nahradil starší románsky kostol zo začiatku druhej polovice 13. storočia (rozobraný bol v roku 1936) a nachádzal sa na miernej vyvýšenine (zrejme mohyle), ktorá sa stala súčasťou starej protipovodňovej dunajskej hrádze. Pri obci sa podľa ústnej tradície mala nachádzať aj akási pevnosť, či kláštor „bielych mníchov“ (pravdepodobne išlo o rád Pavlínov) juhovýchodne od dnešnej obce v lokalite (hone) zvanom „Várhely“ (čo v slovenskom preklade znamená Hradisko).[10]

Pamätihodnosťou je i neveľká kaplnka sv. Trojice - tzv. božia muka na začiatku Cintorínskej ulice, ktorá vznikla pred rokom 1869, pretože je už znázornená na mapách z druhého vojenského mapovania (1819 - 1869). Ďalšia novopostavená božia muka - kaplnka Panny Márie sa nachádza v novej časti obce Alej Hrušov na konci Konvalinkovej ulice pri starej hrádzi a bola posvätená 15. augusta 2018.

Za zmienku stojí i nový prícestný kríž pri ceste smerom do Dunajskej Lužnej posvätený pri príležitosti Dňa obce 5. júla 2019. Bol inštalovaný na mieste staršieho kríža zrejme z konca 19. storočia.

Osobnosti[upraviť | upraviť kód]

  • Ján Burián (2. novembra 1852, Szemet (Kalinkovo) - 30. decembra 1926, Budapešť) – literárny historik, klasický filológ (latinčina, gréčtina), pedagóg, autor prvého všeobecného latinského slovníka pre študentov gymnázií v Uhorsku vydaného v roku 1898, keď pôsobil ako pedagóg kráľovského gymnázia v Lučenci. Pochádzal zo zemianskej rodiny Buriánovcov. Už ako 15 ročný študent na gymnáziu v Prešporku (Bratislave) začal pedagogickú činnosť ako vychovávateľ mladých grófov Alexandra Pálffyho a Alexandra Andrássyho. V roku 1898 sa stal riaditeľom gymnázia v meste Arad, neskôr aj inšpektorom školského obvodu. Okrem spomínaného latinského slovníka publikoval viacero lingvistických prác a učebníc latinčiny používaných dodnes. Napríklad jeho latinský synonymický slovník mal niekoľko vydaní, naposledy v Budapešti v roku 2017.[11]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalinkovo

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. WENZEL, Gustáv. Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus IV.. 1.. vyd. Pest : Magyar Tudományos Akadémia, 1862. S. 329-330..
  5. MARSINA, Richard. Slovenský diplomatár. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae.. 1.. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1987. S. 22-24..
  6. HERMAN, Ottó. A Magyar halászat könyve 1.. Budapest : Királyi Magyar Természettudományi Társulat, 1887. S. 70, 97..
  7. Úradný vestník č.55 zo dňa 26.júna 1948. 964. Vyhláška povereníka vnútra zo dňa 11. júna 1948 č. A-311/16-II/3-1948, o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. s.1283. [online]. Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady, 1948, [cit. 2019-08-19]. Dostupné online.
  8. Charters - Diplomatikai levéltár (DL) 2707 [online]. 12. marec. 1332, [cit. 2019-08-26]. Dostupné online.
  9. Urbaria et conscriptiones, HU MNL OL, E - 156-a-, fasc. 052, No. 026 [online]. 1601, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
  10. BOROVSZKY, Samu. Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye. 1. vyd. Budapest : Apollo irodalmi társaság, 1904. S. 114.
  11. JURÁNYI, Ladislav. János (Ján) Burián - rodák z Kalinkova. Bratislava : [s.n.], 2016. Rukopis, Ústredný archív SAV. S. 1-4.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]