Kalinkovo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°03′32″S 17°15′07″V / 48,058889°S 17,251944°V / 48.058889; 17.251944
Kalinkovo
Szemet (maď.)
obec
Kalinkovo 01.jpg
Kostol svätého Františka z Assisi
Kalinkovo 06.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Pridunajsko, Žitný ostrov
Rieka Dunaj
Nadmorská výška 131 m n. m.
Súradnice 48°03′32″S 17°15′07″V / 48,058889°S 17,251944°V / 48.058889; 17.251944
Rozloha 12,91 km² (1 291 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 375 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 106,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1288
Starosta Jozef Konrád[3] (nezávislý)
PSČ 900 43 (pošta Hamuliakovo)
ŠÚJ 507997
EČV SC
Tel. predvoľba +421-2
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Kalinkovo
Webová stránka: www.obeckalinkovo.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kalinkovo (historicky slov. Semet, maď. Szemet, nem. Semethdorf) je obec na Slovensku v okrese Senec v Bratislavskom kraji. Od hlavného mesta Bratislavy vzdialená len sedemnásť kilometrov.

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Kalinkovo leží v juhozápadnej časti Žitného ostrova medzi obcami Dunajská Lužná a Hamuliakovo. Juhozápadná časť obce sa nachádza pri brehoch Vodného diela Gabčíkovo (Hrušovskej zdrže). Dedinka je obľúbeným miestom vyznávačov windsurfingu a relaxu. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške cca 131 m n. m.. Do katastra obce siahala štátna prírodná rezervácia - Ostrov kormoránov, ktorá žiaľ zanikla pri výstavbe Vodného diela Gabčíkovo.

K názvu obce[upraviť | upraviť kód]

Najstaršia písomná zmienka o obci je v listine bratislavskej kapituly z 20. júna roku 1288 v tvare Scemet.[4] Z listiny sa dozvedáme o mimosúdnom vyrovnaní medzi vdovou Elsou (Alžbeta) zosnulého Potka s dcérou Aglenc v spore proti Marcellovi a Paulovi, ktorí boli synovia Michala zo Scemetu. Potkova vdova pred kapitulou obviňovala spomínaných bratov zo zabitia jej muža, ktorí vyplatili 10 mariek (hrivien) ako odškodné. Je možné, že šlo o šľachticov, jednak zo spôsobu vyriešenia sporu, ale tiež zo zápisu v listine ,,Marcello filio Mychaelis et Paulo de genero eiusdem de Scemet". ,,De genero" môže byť vo význame - pochádzajúci zo Scemetu, ale zároveň môže naznačovať predikát rodu - ,,z rodu Scemet". S názvom Scemet sa stretávame už v skoršom období, konkrétne ide o mužské meno rybára - piscator(es)... Scemet - v potvrdzujúcej donačnej listine kráľa Bela IV. na majetok benediktínskeho opátstva na hore sv. Martina (dnes Pannonhalma) z rokov 1237 - 1240,[5] v ktorom je uvedený aj menoslov rybárov opátstva a ich povinnosti. Spomínaný rybár Scemet lovil ryby aj so svojou rodinou na majetku Salya (Šaľa) pri rieke Wag (Váh).[6]

V roku 1343 sa objavuje ako Zemeth, 1351 ako Oduarnokzemeth, Zemet Oduarnicala, Nagyzemet, v roku 1429 ako Zemety, v roku 1786 ako Semet a od roku 1948 ako Kalinkovo a po maďarsky Szemet. Názov obce Szemet sa nezmenil ani po prvej svetovej vojne a vzniku ČSR. Názov obce Szemet bolo zmenené na Kalinkovo až vyhláškou slovenského povereníctva vnútra A-311/16-II/3-1948 zo dňa 11. júna 1948 pod vedením Daniela Okáliho, vtedajšieho povereníka vnútra.[7] Obec je pomenovaná pravdepodobne po evanjelickom biskupovi Joachimovi Kalinkovi, rodákovi z Ružomberka, avšak v období socializmu - náboženskej neslobody (pred rokom 1989) sa hovorilo, že názov obec dostala podľa sovietskej námornej bojovej lode Kalinka.

História[upraviť | upraviť kód]

Obec mala vo svojej histórii viacerých vlastníkov. Spočiatku bola kráľovským majetkom, časť Udvarnokzemeth - Dvornícky Semet patrila bratislavskému hradu ako súčasť služobníckej organizácie. Obyvatelia sa nazývali Udvornici (lat.) - Udvarnok (maď.) - Dvorníci, ktorí mali za úlohu výkon určitej služby na hrade, či panovníckom dvore, ako napríklad výrobu potravín, lov zveri, rybolov. Od 14. storočia časť dediny patrila panstvu grófov zo Svätého Jura a Pezinka a od 16. storočia panstvám Svätý Jur a hradu Eberhard (Malinovo). Prvý známy richtár obce sa posmrtne spomína v jednej listine bratislavskej kapituly z roku 1332, ktorá vdove po Petrovi, richtárovi z dediny Zemeth (... relicte Petri, villici de villa Zemeth) potvrdzuje vlastníctvo polovice vinice v chotári dediny Reche (Rača).[8] Podľa daňového súpisu z roku 1601 patrila stredná časť majetku Zemet Svätojurskému hradu a obecným richtárom bol Albert Sabo (judex Albertus Sabo).[9]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]


Vývoj počtu obyvateľov v obci Kalinkovo / Szemet
Rok Počet Slováci Maďari Nemci Rómovia Česi Židia iné neuvedené
1880 469 0 419 18 0 0 0 32 0
1910 480 9 469 2 0 0 0 0 0
1921 465 1 463 1 0 0 0 0 0
1930 512 1 508 0 0 0 3 0 0
1941 547 1 544 0 0 0 2 0 0
1991 849 474 370 1 0 4 0 0 0
2001 890 556 330 1 0 3 0 0 0
2011 1170 849 296 0 1 6 0 10 8

V roku 2011 pri sčítaní žilo v obci 1170 obyvateľov. Z toho slovenská národnosť 849 (72,6%), maďarská 296 (25,3%), ostatná 25.

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Najvýznamnejšou pamätihodnosťou obce je rímskokatolícky Kostol svätého Františka Assiského, ktorý bol postavený v rokoch 1929 - 1930. Nahradil starší románsky kostol zo začiatku druhej polovice 13. storočia (rozobraný bol v roku 1936) a nachádzal sa na miernej vyvýšenine (zrejme mohyle), ktorá stala súčasťou starej protipovodňovej dunajskej hrádze. V obci sa podľa ústneho tradície mala nachádzať aj akási pevnosť, či kláštor ,,bielych mníchov" na hone zvanom ,,Várhely" (čo v slovenskom preklade znamená Hradisko) juhovýchodne od obce.[10]

Pamätihodnosťou je i neveľká kaplnka sv. Trojice - tzv. božia muka na začiatku Cintorínskej ulice, ktorá vznikla pred rokom 1869, pretože je už znázornená na mapách z druhého vojenského mapovania (1819 - 1869). Ďalšia novopostavená božia muka - kaplnka Panny Márie sa nachádza v novej časti obce Alej Hrušov na konci Konvalinkovej ulice pri starej hrádzi a bola posvätená 15. augusta 2018.

Za zmienku stojí i nový prícestný kríž pri ceste smerom do Dunajskej Lužnej posvätený pri príležitosti Dňa obce 5. júla 2019. Bol inštalovaný na mieste staršieho kríža zrejme z konca 19.storočia.

Osobnosti[upraviť | upraviť kód]

  • Ján Burián, (2. novembra 1852, Szemet (Kalinkovo) - 30. decembra 1926, Budapešť) literárny historik, klasický filológ (latinčina, gréčtina), pedagóg, autor prvého všeobecného latinského slovníka pre študentov gymnázií v Uhorsku vydaného v roku 1898, keď pôsobil ako pedagóg kráľovského gymnázia v Lučenci. Pochádzal zo zemianskej rodiny Buriánovcov. Už ako 15 študent na gymnáziu v Prešporku (Bratislave) začal pedagogickú činnosť ako vychovávateľ mladých grófov Alexandra Pálffyho a Alexandra Andrássyho. V roku 1898 sa stal riaditeľom gymnázia v meste Arad, neskôr aj inšpektorom školského obvodu. Okrem spomínaného latinského slovníka publikoval viacero lingvistických prác a učebníc latinčiny používaných dodnes. Napríklad jeho latinský synonymický slovník mal niekoľko vydaní, naposledy v Budapešti v roku 2017.[11]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kalinkovo

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. WENZEL, Gustáv. Árpádkori új okmánytár. Codex diplomaticus Arpadianus continuatus IV.. 1.. vyd. Pest : Magyar Tudományos Akadémia, 1862. S. 329-330..
  5. MARSINA, Richard. Slovenský diplomatár. Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae.. 1.. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1987. S. 22-24..
  6. HERMAN, Ottó. A Magyar halászat könyve 1.. Budapest : Királyi Magyar Természettudományi Társulat, 1887. S. 70, 97..
  7. Úradný vestník č.55 zo dňa 26.júna 1948. 964. Vyhláška povereníka vnútra zo dňa 11. júna 1948 č. A-311/16-II/3-1948, o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. s.1283. [online]. Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady, 1948, [cit. 2019-08-19]. Dostupné online.
  8. Charters - Diplomatikai levéltár (DL) 2707 [online]. 12. marec. 1332, [cit. 2019-08-26]. Dostupné online.
  9. Urbaria et conscriptiones, HU MNL OL, E - 156-a-, fasc. 052, No. 026 [online]. 1601, [cit. 2019-08-15]. Dostupné online.
  10. BOROVSZKY, Samu. Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye. 1. vyd. Budapest : Apollo irodalmi társaság, 1904. S. 114.
  11. JURÁNYI, Ladislav. János (Ján) Burián - rodák z Kalinkova. Bratislava : [s.n.], 2016. Rukopis, Ústredný archív SAV. S. 1-4.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]