Kráľová pri Senci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°11′38″S 17°26′58″V / 48,193889°S 17,449444°V / 48.193889; 17.449444
Kráľová pri Senci
obec
Kráľová pri Senci kostol 032011.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Podunajský
Nadmorská výška 128 m n. m.
Súradnice 48°11′38″S 17°26′58″V / 48,193889°S 17,449444°V / 48.193889; 17.449444
Rozloha 19,91 km² (1 991 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 955 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 98,19 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1335[3]
Starosta Dušan Šebok[4] (SMER-SD)
PSČ 900 50
ŠÚJ 503894
EČV SC
Tel. predvoľba +421-2
Adresa obecného
úradu
Kráľová pri Senci 326
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Kráľová pri Senci
Webová stránka: www.kralovaprisenci.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kráľová pri Senci (historicky slov. Kráľová, maď. Királyfa, nem. Königseiden) je obec na Slovensku v okrese Senec.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je písomne doložená z roku 1335[3], patrila ku kráľovským majetkom, odtiaľ asi aj názov obce. Od začiatku 18. storočia tu bola veľká francúzska záhrada, ktorá bola počas 2. svetovej vojny takmer úplne zničená.

Súčasná Kráľová pri Senci vznikla spojením dvoch obcí – Krmešu a Kráľovej. Krmeš ležal naľavo od Čiernej Vody, v blízkosti križovatky ciest Senec – Nitra. V roku 1910 mala 938 obyvateľov, prevažne slovenskej národnosti. Kráľová bola situovaná na pravom brehu Čiernej Vody. Obe obce pripadli v roku 1938 horthyovskému Maďarsku, oslobodené boli 1. apríla 1945. V roku 1910 mala 938 obyvateľov, prevažne slovenskej národnosti. Po skončení 2. svetovej vojny sa spojili.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Secesný most v Kráľovej pri Senci

V obci sa nachádza technická pamiatka zaradená medzi národné kultúrne pamatky – secesný most z roku 1904 cez Čiernu vodu. Most, ktorý je dielom talianskych majstrov, spájal kaštiel na pravom brehu s parkom a pozemkami na ľavom. Všeobecne sa udáva, že most je barokový a pochádza z 18. storočia, ale stavba iba imituje barok. Pamiatka bola obnovená s príspevkom z grantového programu Obnovme si svoj dom z Nadácie SPP. Most sa stal predlohou pre poštovú známku s nominálnu hodnotou 29 slovenských korún vydanú Slovenskou poštou v roku 2007.[5]

Miestny kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1712, ktorý je zaradený medzi národné kultúrne pamiatky, bol pôvodne kaplnkou. Kaplnka bola súčasťou komplexu kaštieľa grófa Pálffyho s veľkým parkom. Po jeho postupnej asanácii medzi rokmi 1942 – 1944 zostal kostol osamotený. Zaujímavosťou je , že mu chýba klasická veža. Pri kostole stojí socha sv. Jána Nepomuckého z 30. rokov 18. storočia z dielne Juraja Rafaela Donnera, ktorú v roku 2009 vyhlásilo Ministerstvo kultúry za národnú kultúrnu pamiatku.[6]

V časti Krmeš sa nachádza kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1898.

V obci vyvierajú z troch navŕtaných vrtov pramene termálnej vody s teplotou 52 °C a 42 °C. V minulosti tvorili zdroj termálneho kúpaliska, ktoré však od 90tych rokov nefunguje a areál chátra.

V obci je Múzeum včelárstva na Slovensku, ktoré začalo zhromaždovať svoje zbierky v roku 1975. Iniciátorom jeho založenia bol Rudolf Mičieta, autor prvého diela o dejinách včelárstva na Slovensku. Múzeum zhromažduje materiál a dokumenty o vývoji včelárstva a jeho využívaní v rozličných oblastiach života človeka. V expozícii nachádzajúcej sa v areáli Včelárskej paseky, založenej roku 1930, sú vystavené unikátne zbierky úľov, používaných už v sedemnástom storočí, debničkové úle rozličného typu z osemnásteho storočia. V budove veľkého včelína sú umiestnené medomety, lisy na medzistienky, včelárske pomôcky a potreby z rozličných období vývoja slovenského včelárstva.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V obci strávil zvyšok života Svetloslav Veigl, slovenský básnik, kňaz, ktorý v obci pôsobil od roku 1978 ako správca rímskokatolíckej farnosti.[7] Svetloslav Veigl je pochovaný na miestnom cintoríne

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. a b MOŠ/MIS
  4. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  5. Vydanie známky Most Kráľová pri Senci
  6. Kráľová pri Senci má o jednu národnú kultúrnu pamiatku viac
  7. -DOM-. Zomrel Svetloslav Veigl - rímskokatolícky kňaz, básnik a príslušník katolíckej moderny [online]. Tlačová kancelária Konfederácie biskupov Slovenska, 2010-02-17, [cit. 2010-02-21]. Dostupné online.