Zálesie (okres Senec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°09′54″S 17°16′30″V / 48,165000°S 17,275000°V / 48.165000; 17.275000
Zálesie
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Podunajský
Časti Horné Zálesie, Stredné Zálesie,
Dolné Zálesie, Domky
Rieky Malý Dunaj, Blatina
Nadmorská výška 129 m n. m.
Súradnice 48°09′54″S 17°16′30″V / 48,165000°S 17,275000°V / 48.165000; 17.275000
Rozloha 5,87 km² (587 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 033 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 346,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1940
Starosta Jozef Meško[3] (nezávislý)
PSČ 900 28 (pošta Ivanka pri Dunaji)
ŠÚJ 555509
EČV SC
Tel. predvoľba +421-2
Adresa obecného
úradu
Malinovská 123
E-mailová adresa ou@obeczalesie.sk
Telefón 02/45946 013
Fax 02/45946 243
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Webová stránka: www.obeczalesie.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Zálesie (historicky slov. Gessayov, neskôr Gešajov, maď. na Slovensku Gessayfalva, maď. v Maďarsku Tőkésisziget) je obec na Slovensku v okrese Senec. V obci sa nachádza rímskokatolícka kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1939. Starostom Zálesia je nezávislý kandidát Jozef Meško.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chotár dnešného Zálesia patril do majetkov malinovského panstva grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Potom ich vlastnili Méreyovci, neskôr Illésházyovci a ďalší.

V roku 1810 kúpili malinovské panstvo Apponyovci, po ktorých ostal malinovský kaštieľ. Albert Apponyi bol neslávne známy svojimi Školskými zákonmi z roku 1905. Ako majetok nepriateľov štátu bol ich veľkostatok v roku 1920 predaný a novým majiteľom sa stal americký Slovák Ignác Gessay, americký Slovák, ktorého podporila Slovenská banka. Ten majetok rozparceloval a predal miestnym. 604 hektárov výhodne predal súkromníkom pochádzajúcich zo severného Slovenska, ktorí tvorili základ novej obce Gešajov, severne od súčasnej polohy Malinova. Obec najprv patrila pod Malinovo, po okupácii južného Slovenska Maďarskom sa však Malinovo pripadlo Maďarom. Gešajov však pripadol Slovákom a pričlenil sa pod obec Ivanka pri Dunaji.

Osamostatnenie nastalo v roku 1940. V roku 1960 bola obec premenovaná na Zálesie. V roku 1976 bola opäť pričlenená k Ivanke pri Dunaji, nastal jej úpadok, dostala sa na zoznam zánikových obcí a v snahe získať prácu obyvatelia dedinu opúšťali.

Od roku 1990 je Zálesie opäť samostatné.

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je jeden kostol a rímskokatolícka kaplnka svätej Trojice z roku 1939. Nad hlavným vchodom je trojuholníkový murovaný štít, v ktorého nike je socha svätého Jozefa. Na konci obce je prícestný kríž, ktorý obyvatelia postavili v roku 1938 na vďaku, že sa nestali súčasť horthyovského Maďarska. Pri dverách vchodu do obecného úradu je osadený bronzový reliéf zakladateľa obce Ignáca Gessaya (z roku 1994).

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je aktívna organizácia Červeného kríža a Dobrovoľného hasičského zboru, ktorý organizuje aj mládež. Hasičské súťaže im vypĺňajú voľný čas. Na konci Terchovskej ulice bolo vybudované futbalové ihrisko a v roku 1952 bolo vrátené a zlikvidované. Teraz sa tam nachádzajú len dve futbalové bránky

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Zálesie leží na Podunajskej nížine, nie je však súčasťou Žitného ostrova. Leží v Bratislavskom kraji, v okrese Senec a približne 10 kilometrov od hlavného mesta Slovenska, Bratislavy.

Zálesie leží na rozsiahlom ostrove, ktorý je tvorený ramenami Malého Dunaja - Blatinou, Bielou vodou a samotným hlavným tokom Malého Dunaja. Okolo obce sa nachádza mnoho priekop vytvorených vysušenými mŕtvymi ramenami rozvetveného Malého Dunaja.

Zálesie je obklopené viacerými jazerami.

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Zálesie je plne elektrifikované. Do všetkých domov je zavedený plyn a studená voda. Teplú vodu si občania ohrievajú najmä plynom, časť obce aj napriek aktivistom nie je vybavená centrálnou kanalizáciou a ani káblovým internetom. Občania sa poväčšine spoliehajú na žumpy alebo vlastné čistiarne odpadových vôd. V obci zabezpečuje vývoz odpadu spoločnosť AVE.

Obec je známa predovšetkým vďaka tzv. Gešajovským mlynom - viacerými menšími replikami dobových mlynov plávajúcich po Malom Dunaji. V obci sa každoročne organizuje známa Záleská divadelná púť, zmiešaný festival pre deti aj dospelých, kde je doobedie a poobedie venované programu pre deti, kým večer vystupujú známe kapely ako HEX, Para, Billy Barman či Fragile alebo stand-up comedy. Vstup je zadarmo a podujatie je organizované vo vztyčovanom šapitó na Novom námestí.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

  • hlavná – Malinovská
  • najdlhšia – Malinovská
  • najkratšia – Veselá

Verejné služby[upraviť | upraviť zdroj]

  • Potraviny FIPE – Malinovská ul. – pod kultúrnym domom - veľmi dobre zásobené
  • pohostinstvo Red Pub - Malinovská ul. - pod kultúrnym domom
  • kaviareň/cukráreň Jane Caffe - Terchovská 93
  • Reštaurácia U Takácsovcov – Malinovská - možnosť denného menu i obyčajnej ponuky
  • obecný úrad – Trojičné námestie
  • požiarna zbrojnica – Trojičné námestie
  • Kostol Najsvätejšej Trojice - ul. Ignáca Gešaja
  • materská škola – Malinovská ul.
  • Hrádza – za dedinou, na konci Starobystrickej ul.
  • jazerá Zelená Voda I. (na kúpanie) a II. (na rybolov) za hrádzou
  • Gešajovské mlyny - medzi konečnou autobusu Zálesie, RD a záleským mostom smer Malinovo
  • Záleský maják - pri konečnej autobusu Zálesie, RD, tiež sa tu nachádza ohnisko
  • park Zálesíčko - ul. Ignáca Gešaja - fontána, lavičky, detské atrakcie, zeleň
  • bankomat OTP Banka - Malinovská ul. - pod kultúrnym domom
  • Pošta sa nachádza v Ivanke pri Dunaji
  • Kvety Janka - kvetinárstvo - Starobystrická ul.
  • Relaxačné centrum Ramonna - Za záhradami ul.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Zálesie leží na hlavnej ceste tretej triedy III/1041 medzi obcami Malinovo a Ivanka pri Dunaji, prostredníctvom poľnej cesty je možné dostať sa priamo aj do Bratislavy či do Mostu pri Bratislave.

Autobusové spojenie v Zálesí zabezpečuje spoločnosť Slovak Lines, ktorá obec v krátkych intervaloch spája s Bratislavou. Obec Zálesie má 5 autobusových zastávok, a to sú: Ivanka pri Dunaji; Sihoť (na znamenie; zastávka premenovaná z názvu Zálesie, Sihoť od 15.12.2013, leží však v katastrálnom území obce Zálesie); Zálesie, MŠ; Zálesie, Jednota; Zálesie, RD a Zálesie, Domky. Na zastávke Zálesie, RD sa nachádza obratisko využívané niektorými spojmi.

Okrajové časti Bratislavy sú od Zálesia vzdialené do 10 minút jazdy autom, vďaka mestskému obchvatu sa je možné dostať do centra do 20 minút autom. Zálesie veľmi trpí nepriaznivou dopravnou situáciou spôsobenou zbiehaním sa miestnej cesty tretej triedy III/1048 a cesty prvej triedy I/61 v Ivanke pri Dunaji. Semaforová križovatka je tiež známa ako "križovatka pri Metre" pomenovaná podľa rovnomenného obchodu. Situáciu sľubuje vyriešiť nultý obchvat Bratislavy s plánovaným výjazdom Ivanka pri Dunaji-sever, ktorý sa začína stavať na jar 2018.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

V Zálesí sa nachádza 31 ulíc a to: Malinovská, Terchovská, Starobystrická, Záhumenná, Domky, Dunajská, Hornozelenická, Siladická, Lesná, Lipová, Obilná, Slnečná, Okružná, Topoľová, Ivanská, Pri kríži, Ku Gaštanu, Poľná, Tichá, Dlhá, Krátka, Stredná, Krížna, Ignáca Gešaja, Muškátová, Za záhradami, Družstevná, Veselá, Bazová, Dolnomajerská, Jazerná a Turčianska. Sú tu aj 2 námestia – Nové námestie a Trojičné námestie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.