Biely Kameň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°15′40″S 17°11′47″V / 48,26111°S 17,19639°V / 48.26111; 17.19639
Biely Kameň
Zrúcanina hradu
Slovakia-Biely kamen-06.jpg
Zvyšky hradného muriva - gotické palácové okno
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Pezinok
Mesto Svätý Jur
Súradnice 48°15′40″S 17°11′47″V / 48,26111°S 17,19639°V / 48.26111; 17.19639
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mesto Svätý Jur
Poloha hradu Biely Kameň na Slovensku
Poloha hradu Biely Kameň na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu Biely Kameň na Slovensku
Poloha hradu Biely Kameň v Bratislavskom kraji
Poloha hradu Biely Kameň v Bratislavskom kraji
RedHut.svg
Poloha hradu Biely Kameň v Bratislavskom kraji
Wikimedia Commons: Biely Kameň
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Pravdepodobný vzhľad hradu v 17. storočí (foto z informačného panelu pred hradom)

Biely Kameň sú zrúcaniny gotického hradu nachádzajúce sa na zalesnenom návrší nad mestom Svätý Jur v okrese Pezinok v Bratislavskom kraji.

Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. V roku 1209 získal územie Svätého Jura rod Hunt-Poznanovcov, ktorý si za svoje sídlo zvolil pôvodnú pevnosť nad hradiskom Neštich.

História[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 13. storočia prestal byť rozľahlý areál hradiska vhodnou rezidenciou rodu, ktorý začal používať predikát „zo Svätého Jura“. Rodina svätojurských grófov, ktorá sa neskoršie v dôsledku vznikajúcich majetkových sporov rozdelila na dve vetvy - svätojurskú a pezinskú, dala preto na opačnej strane údolia vystavať nový kamenný hrad. Ako vhodné miesto vybrali okraj vyvýšeného úbočia strmo klesajúce do údolia.

Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia, a potom v roku 1295. V majetku rodu svätojurských zostal až do ich vymretia v roku 1526. Neskôr sa stal majetkom ďalšieho veľmožského rodu Zápoľských. V 17. storočí Svätý Jur získal Štefan Ilešházy, ktorý v mestečku pod hradom postavil renesančný kaštieľ. Zánik hradu sa predpokladá v roku 1663 v súvislosti s tureckým vyplienením Svätého Jura, ale nie je vylúčené ani jeho skoršie opustenie už na sklonku stredoveku.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad, pôvodne zaberajúci pomerne veľkú plochu návršia, sa do súčasnosti zachoval v stave pokročilého rozpadu, ktorý neumožňuje získať bližšie informácie o jeho pôvodnej podobe a vývoji. Dnešný rozsah je výsledkom postupných dostavieb v dobe, keď na ňom vládli páni zo Svätého Jura. Jadrom celého opevneného komplexu je horný val približne obdĺžnikového pôdorysu, ktorý po obvode vymedzovali mohutné hradby, dodnes viditeľné na východnej strane. K opevneniu na vnútornej strane pristavali obytné krídla vymedzujúce ústredné nádvorie. Z budov je dnes najlepšie zachované krátke východné krídlo so zvyškami gotickej tehlovej klenby. Zo stavieb na severnej strane nádvoria sa zachovala rozsiahla zaklenutá pivnica.

Spory o majetok medzi oboma vetvami ďalej pokračovali a v súpise majetku pri príležitosti jeho delenia v roku 1412 vo svätojurskej vetve sa zachovali aj údaje o hrade Biely Kameň i jeho opis. Podľa neho mal hrad dve veže, jednú veľkú v strede a druhú menšiu. Stavby vo vnútri vlastného hradu boli v dvoch radoch pozdĺž dlhších strán obdĺžnika. Výslovne sa v súpise uvádza komora, palác a kaplnka, pod ktorými bola pivnica.

Vnútorný hrad chránený opevnením nepravidelného oválneho tvaru mal len jednu bránu na severovýchodnej strane, nad ktorou bola bašta, ľudovo zvaná „erkel“. Prístupová cesta k nej viedla po moste ponad priekopu. Okrem veže s bránou boli vo vonkajšom areáli ďalšie dve veže. Okolo vonkajšieho múru, z jeho vnútornej strany boli hospodárske budovy, z ktorých sa spomína iba budova pekára. Horný hrad i celá spodná časť mali celý rad komôr, ktoré svedčia o tom, že hrad musel mávať značné zásoby. Z týchto budov sú dnes zachované len zvyšky v podobe pivnice alebo častí obvodových múrov miestami vystupujúcich nad terén.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Informačný panel pred hradom
  • Štefan Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta, Martin, 1973

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Biely Kameň hrad

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]