Prašník (hradisko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prašník je praveké hradisko, ktoré sa nachádza asi v polovici cesty č. 499 medzi obcou Prašník a obcou Košariská, vo východnej časti pohoria Malé Karpaty.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Rozkladá sa na ploche 4,71 ha. Obkolesujú ho pásy opevnení a vnútorne ho členia do troch areálov. Sever vápencového výbežku na ktorom hradisko stojí obmýva riečka Holeška.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie osídlenie pochádza z neskorej kamennej doby (asi 3000 pred Kr.), kedy tu stálo menšie palisádové opevnenie s obytnou stavbou.

Takmer zaniknuté opevnenie je znovuobývané koncom starej bronzovej doby (asi 1500 pred Kr.). Obyvatelia zdokonaľujú opevnenie prehĺbením priekopy a zvýšením valu, vystuženého drevom.

Rozmach zažíva v neskorej bronzovej dobe. Novo prichádzajúce obyvateľstvo opäť vybudovalo pôvodné opevnenia a rozšírilo hradisko o dva areály. Priekopa zo starej bronzovej doby už nebola obnovená, dokonca tu stálo niekoľko príbytkov. Tie mali konštrukciu z hrabovej guľatiny, husto vypletenú prútím. Steny boli do hladka vymazané hlinou. Domy slúžili iba na prespanie, život sa odohrával na voľnom priestranstve. V hradisku sa našli aj nepriame dôkazy o kovolejárskej dielni. V tomto období možno sledovať aj sociálne vrstvenie v hradisku, keď na akropole boli nájdené dokonalejšie šperky ako v nižšie postavených častiach hradiska. Úpadok bol privodený po požiari z 8. storočia pred Kr.

Na krátky čas ožíva v mladej železnej dobe, keď ho obývali Kelti v druhom, alebo prvom storočí pred Kr. Nezanechali tu však výraznejšie stopy.

Pevnostný systém zdokonalili až Slovania, ktorých nálezy sú doložené v 9. až 10. storočí. Urovnali ruiny opevnenia z neskorej bronzovej doby a postavili kamenný múr, spevnený guľatinou. V druhom areáli boli obydlia čiastočne zahĺbené do skalnatého podložia. Na akropole vyrastajú iba nadzemné kolové stavby.

Pravdepodobne najväčší význam hradisko zažívalo, keď sa na týchto miestach stretali územné záujmy Uhorska a Českého štátu. Po upokojení pomerov stratilo svoj význam a osídlenie sa presunulo na rovinu.

V čase úplného zániku, to je v 11. až 12. storočí, sa objavili prvé známky slovanského osídlenia vo Vrbovom. V západnej časti mesta sa našli polozemnice podobné obydliam z druhého areálu s črepovým materiálom z 12. – 13. storočia. Je možné, že pri vzniku mesta Vrbové stálo práve toto hradisko.

Súradnice: 48°38′55″S 17°37′05″V / 48.648611°S 17.618056°V / 48.648611; 17.618056