Plavecké predhorie
| Plavecké predhorie | |
| geomorfologická časť Malých Karpát | |
 Okolie Plaveckého Mikuláša | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Trnavský, Bratislavský |
| Okresy | Malacky, Senica |
| Časť | Pezinských Karpát |
| Hranice | Bukovská brázda, Brezovské Karpaty, Podmalokarpatská zníženina |
| Mestá | Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Plavecké Podhradie |
| Rieky | Trstienka, Libuša, Smrekovec, Hrudky |
| Súradnice | 48°31′30″S 17°19′26″V / 48,525°S 17,324°V |
| Najvyšší bod | Pohanská |
| - výška | 495 m n. m. |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - poloha | Plavecké Podhradie |
| - výška | cca 190 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Trnavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Plavecké predhorie[1] je geomorfologickou časťou Pezinských Karpát, podcelku Malých Karpát.[2] Leží v severozápadnej časti podcelku, v okolí obce Plavecký Mikuláš.[3]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza na západnom okraji strednej časti Malých Karpát a zaberá severozápadnú časť podcelku Pezinské Karpaty. Na severnom okraji leží obec Prievaly, južným smerom lemujú západný okraj predhoria aj Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš a Plavecké Podhradie. Z juhu a juhovýchodu územie obopína Bukovská brázda, geomorfologická časť Pezinských Karpát, severovýchodne nadväzuje podcelok Brezovské Karpaty. Severozápadný a západný okraj vymedzuje Podmalokarpatská zníženina, geomorfologický podcelok Borskej nížiny.[2]
Západná časť Malých Karpát odvádza vodu do Borskej nížiny, ktorá patrí do povodia Moravy. Plavecké predhorie odvodňujú viaceré vodné toky, ktoré ústia do Rudavy. Najvýznamnejšie sú Hrudky, Trstienka, Libuša a Smrekovec. V tesnom susedstve je na riečke Hrudky vybudovaná vodná nádrž Buková. Obcami na okraji územia prechádza cesta II/501 (Lozorno – Plavecký Mikuláš – Jablonica).[3]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Takmer celá táto časť Malých Karpát je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Vyňatá je len malá časť v okolí Plaveckého Mikuláša. Osobitne chránenými územiami sú národná prírodná rezervácia Pohanská, prírodná rezervácia Nové pole a Kamenec a prírodná pamiatka Bukovina.[3]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky atraktívne je najmä okolie Plaveckého Podhradia s ruinami Plaveckého hradu a viacerými jaskyňami.[4] Osídlenie v paleolite bolo preukázané v jaskyni Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši. Severným okrajom údolím riečky Chotár viedla v stredoveku Česká cesta. V susedstve leží vyhľadávaná rekreačná oblasť v okolí vodnej nádrže Buková. Sieť turistických chodníkov prepája túto časť so zvyškom Malých Karpát.
Značené chodníky
[upraviť | upraviť zdroj]- po
modro značenej trase:
- od vodnej nádrže Buková do lokality Rozbehy
- z Plaveckého Mikuláša na rázcestie Červená hora
- z Plaveckého Podhradia cez Plavecký hrad na rázc. Amonova lúka
- po
zeleno značenej trase z Plaveckého Mikuláša údolím riečky Libuša do lokality Mon Repos - po
žlto značenej trase:
- z obce Plavecký Peter k vodnej nádrži Buková
- z Plaveckého Mikuláša na rázcestie v sedle Báborská[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-09]. Dostupné online.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-09]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-09]. Dostupné online.
- ↑ TM 128 Malé Karpaty – Záruby (7. vydanie, 2023) [online]. Banská Bystrica: CBS, 2023, [cit. 2025-10-10]. Dostupné online.