Pajštún

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°16′33″S 17°04′59″V / 48,27583°S 17,08306°V / 48.27583; 17.08306
Pajštúnsky hrad
zrúcanina
Pajštúnsky hrad.jpg
Pajštúnsky hrad, celkový pohľad
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Malacky
Obec Borinka
Nadmorská výška 486 m n. m.
Súradnice 48°16′33″S 17°04′59″V / 48,27583°S 17,08306°V / 48.27583; 17.08306
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Borinka
Poloha hradu Pajštún na Slovensku
Poloha hradu Pajštún na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu Pajštún na Slovensku
Poloha hradu Pajštún v Bratislavskom kraji
Poloha hradu Pajštún v Bratislavskom kraji
RedHut.svg
Poloha hradu Pajštún v Bratislavskom kraji
Wikimedia Commons: Pajštún
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Pajštún je zrúcanina hradu na západnom Slovensku pri obci Borinka.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Pajštúnsky hrad patril do sústavy pohraničných hradov, ktoré v Malých Karpatoch preberali od 13. storočia funkciu ochrany severozápadných hraníc uhorského štátu. Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v r. 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do r. 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serédyovcov a neskôr Salmovcov. V r. 15921867 patril Pálfiovcom, neskôr Károliovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od roku 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Zo 16. storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v r. 1550, ďalej ho zdokonaľovali v priebehu 17. storočia Pálfiovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v r. 1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17. storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali ďalšie vonkajšie opevnenie.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z r. 1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.

Prehľad majiteľov hradu:

  • Oto z Talespruna
  • Peter III. Svätojurský
  • Peter V. Pezinský
  • Juraj III. Svätojurský
  • Peter VII. Svätojurský
  • František Pezinský
  • Barbora (vdova po Františkovi Pezinskom)
  • Krištof II. Pezinský
  • Gašpar Serédy
  • Eck zo Salmu a Neuburgu
  • Mikuláš II. Pálfi
  • Pavol IV. Pálfi
  • Ján II. Anton Pálfi
  • Mikuláš VI. Jozef Pálfi
  • Mikuláš V. Pálfi
  • Leopold II. Štefan Jozef Pálfi
  • Leopold II. Pálfi
  • Leopold IV. Pálfi
  • Ferdinant III. Leopold Pálfi-Daun
  • Aloiz Károli
  • Ľudovít Károli

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.