Plavecký hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°29′38″S 17°16′08″V / 48,494°S 17,2689°V / 48.494; 17.2689
Plavecký hrad
Zrúcanina hradu
Plavecky hrad.jpg
Plavecký hrad
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Malacky
Obec Plavecké Podhradie
Nadmorská výška 400 m n. m.
Súradnice 48°29′38″S 17°16′08″V / 48,494°S 17,2689°V / 48.494; 17.2689
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Plavecké Podhradie
Poloha Plaveckého hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Plaveckého hradu na Slovensku
Poloha Plaveckého hradu v Bratislavskom kraji
RedHut.svg
Poloha Plaveckého hradu v Bratislavskom kraji
Wikimedia Commons: Plavecký hrad
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Plavecký hrad[1] (Plosenstein, Castrum Plawcz), podľa jeho pôvodného vlastníka nazývaný v minulosti Detrekov kameň (Detrech, Detruh, Detrekö, Detrekövár) je zrúcanina hradu, ktorá sa nachádza nad obcou Plavecké Podhradie na kopci Pohanská na západnom úpätí Malých Karpát.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Ako väčšina stredovekých hradov na území dnešného Slovenska, aj Plavecký hrad vznikol v rámci vlny výstavby nových hradov po mongolskom vpáde do Uhorska. Z retrospektívnej listiny Ondreja III. z roku 1291 sa dozvedáme o darovaní zeme Kuchyňa Belom IV. Detrichovi, synovi bratislavského richtára Kunta.

Ten pravdepodobne z iniciatívy kráľa na tomto území postavil hrad. Presný rok jeho vzniku nepoznáme, bolo to pravdepodobne v 50. až 60. rokoch 13. storočia. Vieme, že existoval už v roku 1273, keď sa pod ním odohrala bitka medzi uhorským vojskom a vojskom Přemysla Otakara II.

Pôvodne mal hrad najmä strážnu funkciu. Vďaka svojej polohe mohol kontrolovať pohraničnú oblasť Uhorského kráľovstva a hranice s Českým kráľovstvom. Vďaka dohľadu na hrad Branč a na hrady Ostrý Kameň a Korlátka, ktorý umožňovala predsunutá hláska, si s nimi mohol Plavecký hrad vymieňať signály v prípade ohrozenia. Hrad taktiež chránil a kontroloval cestu, ktorá viedla na úbočí hradného kopca. Postupne sa z neho stalo hospodárske a správne centrum

Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 12561273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Serédyovci, 1553 – 1575 Fuggerovci, po nich Balašovci. V čase keď patril hrad Štefanovi Balašovi, v rokoch 1579 až 1584 tna hrade fungovala jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku. Z produkcie protestantnského spisovateľa a cirkevného hodnostára Petra Bornemisu, na Plaveckom hrade vyšli kalendáre, biblie, spevník a iné tlače.[2]

Od 1641 nepretržite až do 20. storočia boli jeho vlastníkmi Pálfiovci. V druhej polovici 16. storočia hrad prestavali na renesančnú pevnosť s dolnými nádvoriami. Postupne ho znovu opevňovali a udržiavali aj v priebehu 17. storočia, keď ho doplnili o nové delové bašty. V roku 1706 ho poškodilo cisárske vojsko, ktoré ho dobylo od povstalcov. Odvtedy ho už neobnovili. Sídlo panstva prešlo v polovici 17. storočia do Malaciek.

Na hrade prebiehajú konzervačné práce.

Zaujímavosti v okolí[upraviť | upraviť kód]

V okolí hradu sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky a zaujímavosti. Na rovnakom vrchu sa nachádza hradisko Pohanská. Pri severnom úbočí vrchu sa nachádza Plavecká jaskyňa. Na južnom úpätí vrchu Pohanská sa nachádzajú zvyšky obvodových múrov zaniknutého kláštora.[3] V Plaveckom podhradí sa nachádza tiež renesančný kaštieľ.

Prístup[upraviť | upraviť kód]

Prístup na hrad je možný z dvoch miest.

  • po modrá turistická značka značke z obce Plavecké Podhradie, od renesančného kaštieľa.
  • po žltá turistická značka značke z obce Plavecký Mikuláš, s následným odbočením na modrá turistická značka značku.[4]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. DVOŘÁKOVÁ, Daniela. PLAVECKÝ HRAD,PLAVEČ. In: DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku: život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5. S. 362-363.
  2. VRABLEC, Zverejnil Pavol. UDALOSTI [online]. [Cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  3. kláštor v Plaveckom Podhradí [online]. Hrady a zámky na Slovensku, [cit. 2020-04-10]. Dostupné online.
  4. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-05-04]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
  • PLAČEK, Miroslav – BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov, Bratislava: Slovart, 2007, 392 s.
  • VARSIK, Branislav. Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Bratislava: Veda, 1984, 260 s.