Vápenná (vrch v Malých Karpatoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°27′37″S 17°16′27″V / 48,4602°S 17,2743°V / 48.4602; 17.2743
Vápenná
vrch
Rostun 01.jpg
Vrch Vápenná (Roštún)
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Obce Sološnica, Plavecké Podhradie
Časť Biele hory
Pohorie Malé Karpaty
Podcelok Pezinské Karpaty
Povodia Dudváh, Morava
Nadmorská výška 752,2 m n. m.
Súradnice 48°27′37″S 17°16′27″V / 48,4602°S 17,2743°V / 48.4602; 17.2743
Geologické zloženie vápenec
Najľahší výstup po žltá turistická značka žltej značke z Plaveckého Podhradia
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Vápenná (Roštún)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Vrcholová rozhľadňa

Vápenná (tiež Roštún) (752,2 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Plavecké Podhradie, približne 18 km východne od Malaciek.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Biele hory.[3] Vrch leží v Bratislavskom kraji, v okrese Malacky a zasahuje na katastrálne územie obce Sološnica a Plavecké Podhradie.[4] Najbližšími sídlami sú na severnom úpätí situované Plavecké Podhradie a západne ležiaca Sološnica.[2] Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vápenná leží v úzkom hrebeni, tvorenom z vápencov a dolomitov, vedúcom od juhozápadu na severovýchod. Je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý vedie zo severu od Veterlína cez Čiernu skalu a južným smerom pokračuje na mohutnú Vysokú (754 m n. m.). Severným smerom susedí Pohanská (495 m n. m.), východne susedí Klokoč (661 m n. m.) a Mesačná (462 m n. m.), južným smerom Jelenec (694 m n. m.) a Biela skala (561 m n. m.) a západným Malá Vápenná (573 m n. m.).[5] Južnú časť hrebeňa odvodňuje Sološnický potok, severné svahy Plavecký potok, oba smerujúce do Rudavy v povodí Moravy. Východné svahy sú pramennou oblasťou riečky Parná, smerujúcej do Dudváhu. Masív je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Roštún, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.[2] V masíve je viacero jaskýň.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Súvislý lesný porast hrebeňa a vrcholu ponúka obmedzené výhľady, no zo skalných brál i rozhľadne na vrchole je možný kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú okolité vrchy Malých Karpát, no tiež Borská a časť Podunajskej nížiny. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj časť Bielych Karpát, Považského Inovca a Tribča, nezriedka i vrcholky Vtáčnika a predhorie Álp.[6]

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhľadňa[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchole sa nachádza päť metrov vysoká železobetónová rozhľadňa v tvare obelisku s oceľovou plošinou a rebríkom, postavená v roku 2003.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie Roštún, kde platí 5. stupeň ochrany.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 72.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
  5. Malé Karpaty – Záruby. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]