Jelenec (vrch v Malých Karpatoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°25′53″S 17°17′51″V / 48,4313°S 17,2976°V / 48.4313; 17.2976
Jelenec
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Obec Častá
Časť Biele hory
Pohorie Malé Karpaty
Podcelok Pezinské Karpaty
Povodia Dudváh, Morava
Nadmorská výška 694,4 m n. m.
Súradnice 48°25′53″S 17°17′51″V / 48,4313°S 17,2976°V / 48.4313; 17.2976
Geologické zloženie vápenec
Najľahší výstup po zelená turistická značka zelenej značke z Častej
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jelenec (694,4 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Častá, približne 10 km severne od Modry.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Biele hory.[3] Vrch leží v Bratislavskom kraji, v okrese Pezinok a v katastrálnom území obce Častá.[4] Najbližšími sídlami je severozápadne situované Plavecké Podhradie a Sološnica, juhovýchodne leží Častá a Doľany.[2] Na vrchol nevedie značená turistická trasa.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Jelenec, zriedkavo označovaný aj Geldek I.[4], je súčasťou masívu s takmer identicky vysokým vrchom Geldek. Ten býva podľa týchto názvov aj označovaný ako Jelenec alebo Geldek.[2] Západnejšie ležiaci Jelenec je uzlovým vrchom, kde sa stretáva zo severu, od Vápennej (752 m n. m.) smerujúci hlavný hrebeň, od východu smerujúci hrebeň zo Skleného vrchu (584 m n. m.) a hrebeň, smerujúci na Vysokú (754 m n. m.). Severne leží Vápenná a Buková hora (542 m n. m.), východne je sedlom oddelený Geldek (695 m n. m.) a Vápenné (550 m n. m.), južným smerom Kukla (564 m n. m.) a Veľká homoľa (709 m n. m.) a západne je situovaná Vysoká a Veľký Petrklín (587 m n. m.).[1] Severnú časť hrebeňa odvodňuje Parná, južné odvádzajú vodu riečkou Gidra, obe ústiace do Dudváhu, severozápadnú časť odvodňuje Sološnický potok, smerujúci do Rudavy v povodí Moravy. Masív je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislým lesom pokrytá vrcholová časť umožňuje sčasti obmedzené výhľady. Z vhodných miest a skalných brál je vidieť okolité vrchy Malých Karpát, časť Borskej a Podunajskej nížiny, pri priaznivých podmienkach aj Biele Karpaty, Vtáčnik, Považský Inovec a Tribeč, nezriedka i predhorie Álp.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie žiadny značený turistický chodník, no okolím ich prechádza niekoľko:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Malé Karpaty – Záruby. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  4. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]