Dračí hrádok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°15′18″S 17°06′41″V / 48,2550°S 17,1113°V / 48.2550; 17.1113
Dračí hrádok
zrúcanina
Draci hradok 01.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský
Okres Malacky
Pohorie Malé Karpaty
Nadmorská výška 370 m n. m.
Súradnice 48°15′18″S 17°06′41″V / 48,2550°S 17,1113°V / 48.2550; 17.1113
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup Borinka
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
RedHut.svg
Poloha na Slovensku
Poloha v Bratislavskom kraji
Poloha v Bratislavskom kraji
RedHut.svg
Poloha v Bratislavskom kraji
Wikimedia Commons: Dračí hrádok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Najzachovalejšia časť - bývalá hlavná veža
Hlavná veža pohľad z druhej strany

Dračí hrádok (tiež Dračí hrad, Hadí zámok, Hadí hrad) je zrúcanina hrádku na výraznom ostrohu vrchu Úboč nad údolím Stupavského (Borinského) potoka, v nadmorskej výške 370 m n. m., 2 km východne od obce Borinka v najjužnejšej časti pohoria Malé Karpaty.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Hrádok bol s najväčšou pravdepodobnosťou postavený na základe kráľovskej iniciatívy v 13. storočí, keď sa majiteľmi dovtedajšieho kráľovského hradu na Pajštúne stali grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Kráľovský pôvod tiež naznačuje podobnosť veže na Dračom hrádku s vežami na iných kráľovských hradoch (Plavecký hrad 10,2x10,2 m, Beckov (hrad) 9,5x9,5 m) Slivka a Plaček stotožňujú Dračí hrádok s objektom Drach-kugel-schols z Meyerovej rytiny z roku 1563, na ktorej je zachytená korunovácia cisára Maximiliána II. v Bratislave. Rytina sa nachádza v Mestskej galérii v Bratislave. Tento predpoklad však odmieta Fiala (1972) a tiež Farkaš (1993). Zaujímavá je tiež podoba názvu objektu: Dračí hrádok s názvom tzv. Dračieho rádu, ktorý založil v roku 1408 kráľ Žigmund Luxemburský a sústredil v ňom najmocnejšie a najvplyvnejšie osobnosti vtedajšieho Uhorska (Ctibor zo Ctiboríc, Peter Čech z Levíc, Mikuláš Garaj z Devína). Od 1409 bol jeho členom dokonca rakúsky vojvoda a 24 štajerskych rytierov. Hrádok zanikol požiarom v prvej polovici 15. storočia. Pravdepodobne bol zničený počas husitských vpádov na západné Slovensko.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Samotný areál hrádku sa skladá z dvoch častí: Pretiahnutej vyvýšeniny širokej 15 metrov a dlhej 115 metrov, oddelenej od okolitého terénu nízkym valom a druhej vyvýšeniny (južne od prvej) širokej 20 metrov a dlhej 112 metrov, oddelenej od prvej priekopou. Centrálna hranolová veža s vonkajšími rozmermi 10x10 metrov bola postavená za 17 metrov širokou a 6 metrov hlbokou, do skaly vytesanou priekopou. Jej vzdialenosť od priekopy je asi 17 metrov. Na vonkajšej časti priekopy sa zachovali skromné zvyšky murovaného osadenia vstupného mosta.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Viditeľná je len časť zachovaného múru osadenia vstupného mosta. Ostatné časti základov, ktoré sú spomínané v texte v súčasnosti nevidno.

Archeologické výskumy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý archeologický výskum na lokalite zrealizoval v rokoch 1941-42 prof. V. Ondrouch, ktorý na základe istých nálezov predpokladal, že stredovekému opevneniu predchádzala rímska strážna veža Orlie hniezdo. V lete 1993 sa uskutočnil v troch turnusoch archeologický výskum pod vedením Z. Farkaša. Výskum odhalil zvyšky kamennej budovy za vežou, ktorá mala rozmery 10,9x9,1 metrov a múry hrubé 90 cm. Pravdepodobne ide o tú istú budovu, ktorú lokalizoval už V. Ondrouch.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.