Molpír

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°30′39″S 17°25′25″V / 48,510861°S 17,423539°V / 48.510861; 17.423539
Hradisko Molpír
(Molpír)
Hradisko
Slovakia Smolenice Molpir.JPG
Vrch Molpír, pohľad od kostola
Štát Slovensko
Kraj Trnavský
Okres Trnava
Mesto Smolenice
Súradnice 48°30′39″S 17°25′25″V / 48,510861°S 17,423539°V / 48.510861; 17.423539
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Hradisko Molpír
ÚZPF[2]
 - číslo 1013/1
 - dátum zápisu 17. 9. 1963
Relief Map of Slovakia.png
RedHut.svg
Trnava Region - physical map.png
RedHut.svg
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Molpír je vrch (354 m n. m.) nad obcou Smolenice v Malých Karpatoch a praveké aj slovanské hradisko na tomto vrchu.

Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa približne v šiestom storočí pred Kr. (staršia železná dobahalštatská doba) na rozlohe 12 – 14 hektárov rozprestieralo veľké hradisko. Skladalo sa z troch nádvorí chránených valmi. Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov. Na najlepšie chránenom, hornom nádvorí, „akropole“, boli tiež rady terás s obydliami. Nachádzalo sa tu aj Kultové miesto, ktorého miesto bolo vytesané do skaly (202 x 6 m). V ňom boli tri obetiská (ohniská), pri nich lebka a kosti asi dvojročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité a geometrické idoly. Dokladom kultu je aj ľudská lebka v základoch jedného domu. Zistili sa stopy po vyspelej remeselnej výrobe a spracovávaní železa a bronzu.

Ekonomika osady bola založená na remeselnej výrobe (okrem železiarstva (nástroje, zbrane, nože), odlievaní bronzu (tégliky), výrobe kamenných žarnovov, ale zdá sa, že najdôležitejšou bola výroba nití a tkanín, na čom sa zakladal obchod obyvateľov hradiska. Kontakt s vyspelým juhovýchodoalpským svetom dokladajú loďkovité spony, ihlice, jantárové a sklené perly i napodobneniny bronzových nádob v keramike. V čase rozkvetu tu žilo asi 800 ľudí. Hradisko na styku kalenderberskej a lužickej kultúry bolo zničené niekedy začiatkom 6. storočia pred Kr.

Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov, avšak jedinou obeťou vojenského konfliktu, ktorú doložil archeologický výskum, bol obranca zabitý v tretej bráne. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale pravdepodobne vzájomné konflikty domácich skupín, súvisiace pravdepodobne so vznikajúcou kultúrou kočovníkov v Karpatskej kotline, označovanej ako kultúra Vekerzug. Ohlasmi jej vzniku sú aj prvé predmety zdobené odlišným štýlom, ktoré nachádzame v najmladších vrstvách hradiska.

Molpírska povesť[upraviť | upraviť zdroj]

K miestu sa viaže aj jedna veľmi stará povesť, ktorá parafrázovanie znie nejak takto: Pred dávnymi časmi sa na vrchu Molpír usadili Veľkí učitelia, ktorí sa rozhodli vzdelávať ľudí. Vybudovali spoločne mesto a žili vo vzájomnej zhode. Veľkí učitelia sa však báli „bytostí z neba“, preto budovali podzemné chodby. Jedného dňa sa objavilo obrovské svietiace mesto a na Molpíre zavládla panika. Z neba pršali žiariace gule, ktoré vybuchovali. Všetko bolo zničené, nezostal kameň na kameni a život sa sem už nikdy nevrátil. Kto tam neskôr vstúpil, vypadali mu zuby, vlasy a vo veľkých bolestiach umrel. Či sa niekomu podarilo katastrofu prežiť, sa nevie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. . Dostupné online.
  2. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. . Dostupné online.

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]