Evanjelický kostol (Štítnik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Evanjelický kostol v Štítniku
Pohľad na kostol z juhu
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Obec Štítnik
Náboženstvo  
 - cirkev Evanjelická cirkev a.v.
 - dištrikt Východný
 - seniorát Gemerský
 - cirkevný zbor Štítnik
Adresa Teplická 207
 - súradnice 48°39′29″S 20°21′53″V / 48,658056°S 20,364778°V / 48.658056; 20.364778
Dĺžka 63 m
Šírka 34,5 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 1
Kapacita 250  osôb
Štýl gotika, neskorá gotika
Výstavba 1. polovica 13. storočie
 - rekonštrukcia 14.st.,15.st.,16.st.,1896-1908
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Evanjelický kostol, Štítnik
 - dátum vyhlásenia 1970
ÚZPF[2]
 - číslo 558/1
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Lutheran Church in Štítnik
Webová stránka: https://ecavstitnik.webnode.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Evanjelický kostol v Štítniku je gotický kostol, ktorý bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku dňa 24. apríla 1970. Ide o pôvodne trojloďovú baziliku zo 14. a 15. storočia s krásnymi hviezdicovými a sieťovými klenbami.[3] Kostol má mohutnú vežu a tvorí tak výraznú dominantu celej štítnickej doliny[4].

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z roku 1355, kedy sa spomínajú aj farár a fara. Pôvodne katolícky kostol zasvätený Panne Márii, slúži od obdobia reformácie v polovici 16. storočia evanjelickej cirkvi.

Stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasnú podobu kostol dostal po niekoľkých stavebných úpravách. Najstaršou časťou kostola je terajšia sakristia, na mieste ktorej stál prvý pôvodný jednoloďový kostol pravdepodobne z 13. storočia[5]. Chrám je trojloďový – najvyššia časť kostola je terajšia sakristia z 2. tretiny 14. storočia. Pri pokračovaní stavby v roku 1460 predĺžili južnú a hlavnú loď, ktoré zakončili polygonálnymi uzávermi. Severnú loď už počas ďalších prestavieb nikdy nedokončili.[6] Stredoveká stavba evanjelického kostola je v súčasnosti pozoruhodná najmä neskorogotickou architektúrou. Najväčším zásahom do stavby je mohutná veža, postavená na západnej strane kostola a zaklenutá v prízemí neskorogotickou rotujúcou klenbou s pretínajúcimi sa rebrami. V roku 1740 vežu ešte zvýšili drevenou nadstavbou a typicky barokovo tvarovanou drevenou strechou[7]. Začiatkom 16. storočia vznikol malý kamenný organový chór so starým neskorogotickým organom, vloženým do renesančnej skrine. Chór spolu s organom patrí medzi najzaujímavejšie pamiatky tohto druhu

Výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]

Na stenách je viac ako 200  nástenných (secco i fresco) malieb, ktoré znázorňujú rôzne, prevažne náboženské námety. Sú zachované miestami vo dvoch a výnimočne až v troch vrstvách. Najstaršie maľby, ktoré pochádzajú z poslednej tretiny 14. storočia, sú vytvorené podľa talianskych predlôh. Mladšie, z poslednej tretiny 15. a začiatku 16. storočia, vznikli pod vplyvom nemecko-českého maliarstva a predstavujú rôzne v tom čase obľúbené náboženské cykly, postavy apoštolov, svätcov, ale nájdeme tam aj maľby znázorňujúce pracovné úkony a vtedajšie pracovné nástroje. Evanjelici, ktorým kostol slúžil od polovice 16. storočia, nástenné maľby zabielili. Opätovne ich odkryli až v rokoch 1908/1909 Štefan Groh a Kornel Divald. V kostole sa nachádza aj 14 renesančno-barokových a ranobarokových drevených epitafov – mortuárií, mnoho diel umeleckých remesiel, napríklad zbierka výšiviek a kalichov.

  • gotická bronzová krstiteľnica z roku 1454, z dielne majstra Jána zo Spišskej Soboty.
  • dva organy: malý, najstarší organ na Slovensku je z roku 1492, vloženým do renesančnej skrine, veľký organ z roku 1723. Starší 6 registrový pozitív je jeden z najstarších organov na Slovensku, je umiestnený na chóre. Dolný organ bol zhotovený ako dvojmanuálový organ s mechanickým ovládaním, ale začiatkom tohto storočia bol do pôvodnej barokovej skrine zabudovaný pneumatický dvojmanuál z budapeštianskej dielne firmy Rieger-Klos.
  • renesančno-barokový hlavný oltár z roku 1636, je typom saských dvojkrídlových oltárov s obrazom narodenia Ježiša Krista, čo je pre protestantské kostoly dosť netypický výjav, na krídlach zvestovanie a klaňanie sa troch kráľov, ako aj bičovanie a ukrižovanie. V nadstavci obraz vzkriesenia a nanebovstúpenia i sv. Trojice. Na predele posledná večera. Všetky maľby sa pripisujú holandskému majstrovi Hansovi von Achenovi. Oltár bol darom Gabriela Bakoša a jeho manželky Márie Bornemisza
  • ranobaroková kazateľnica z roku 1693, so štyrmi plastikami evanjelistov a v strede je Spasiteľ sveta (Salvator mundi). Na parapete schodišťa sú dva obrazy: Nanebovstúpenie a Getsemanská záhrada.
  • lavice zo 16. – 18. storočia, boli určené jednotlivým skupinám podľa významu a boli často označované symbolmi, napr. cechov. Lavice v presbytériu boli určené mestskej rade a pochádzajú z r. 1510. Pre šľachtičné boli určené dve uzavreté barokové skriňové lavice, čiastočne zahalené mrežovanými oknami, aby nepútali prílišnú pozornosť sú z 18. stor. a patrili Sontágovcom. Väčšina z lavíc pochádza zo 17. - až začiatku 18. storočia. Pred vstupom na kazateľnicu je umiestnená bohato zdobená lavica bývalých evanjelických biskupov, ktorí sídlili v Štítniku viac ako 60 rokov.
  • náhrobné kamenné dosky, najzaujímavejšie z nich sú Štefana Csetnekyho, posledného z rodu Bebekovcov z roku 1594, a Kláry Bebekovej z červeného lešteného mramoru, okolo nich je sedem náhrobných kameňov patriacich významným štítnickým rodinám pochovaným v krypte pod oltárom.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Užitočné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Služby Božie sa konajú každú nedeľu o 10:30 hodine
  • Počas sezóny (júl - august 2019) je kostol sprístupnený nasledovne: 
  • po-pi:   10:00-11:00  a  13:00-16:00                        
  • sobota:  13:00-16:00                        
  • nedeľa:  zatvorené
  • Mimo sezóny je možné objednať sa vopred telefonicky alebo e-mailom
  • Vstupné je dobrovoľné

Viac informácií na stránke: www.ecavstitnik.webnode.sk[1] Archivované 2019-02-07 na Wayback Machine

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
  2. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
  3. www.gemer.sk
  4. www.roznava.sk [online]. [Cit. 2014-11-07]. Dostupné online. Archivované 2014-11-07 z originálu.
  5. Tajkov, P.: Archeologické výskumy kostolov v Brzotíne, Silici, Gombaseku, Štítniku a v Turni nad Bodvou realizované v rokoch 2004 – 2014. Príspevok prednesený na odbornej konferencii Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, 2. a 3. október 2014, Rožňava.
  6. www.eastslovakia.szm.com
  7. apsida.sk

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Plekanec, V. - Haviar, T.: Gotický Gemer a Malohont. Italianizmy v stredovekej nástennej maľbe. Vydavateľstvo Matice Slovenskej, Martin, 2010.
  • Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. Simplicissimus, Bratislava 2009.
  • Tajkov, P.: Archeologické výskumy kostolov v Brzotíne, Silici, Gombaseku, Štítniku a v Turni nad Bodvou realizované v rokoch 2004 - 2014. Príspevok prednesený na odbornej konferencii Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, 2. a 3. október 2014, Rožňava.
  • Klingová, A. - Urbanová, N.: Vývoj evanjelického a. v. kostola v Štítniku na základe poznatkov z pamiatkových výskumov realizovaných v rokoch 2011 a 2012. Príspevok prednesený na odbornej konferencii Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste, 2. a 3. október 2014, Rožňava.
  • Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri, Tatran, Bratislava 1989.
  • Dvořáková, V. - Krása, J. - Stejskal, K.: Středověká nástěnná malba na Slovensku. Odeon/Tatran, Praha/Bratislava 1978.
  • Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava 2009.
  • Podolinský, Š.: Gotické kostoly - vidiek. Dajama, Bratislava 2010.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]