Kláštorný komplex pavlínov (Šaštín-Stráže)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°38′20″S 17°08′33″V / 48,63876853°S 17,142518163°V / 48.63876853; 17.142518163
Kláštorný komplex pavlínov (Šaštín-Stráže)
Komplex sakrálnych budov
Bazilika Šaštín-Stráže 2.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Trnavský kraj
Okres Senica
Obec Šaštín-Stráže
Poloha Kláštorné námestie 14,18
Šaštín-Stráže
 - súradnice 48°38′20″S 17°08′33″V / 48,63876853°S 17,142518163°V / 48.63876853; 17.142518163
Výška 26 m
number 2
Vznik 1786
Vysvätenie
základného kameňa
10. júla 1736
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Kláštorný komplex Pavlínov
 - dátum vyhlásenia 1991
ÚZPF[2]
 - číslo 752/1-7
 - dátum zápisu 14. 9. 1963
Slovakia - outline map.svg
RedHut.svg
Poloha v rámci Trnavského kraja
RedHut.svg
Poloha v rámci Trnavského kraja
Wikimedia Commons: Basilica of the Seven Sorrows of the Blessed Virgin Mary (Šaštín-Stráže)
Wikimedia Commons: Salesian Monastery in Šaštín-Stráže
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Kláštorný komplex Pavlínov v meste Šaštín-Stráže je pamiatkový komplex sakrálnych budov tvorený najmä Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie, budovy pavlínskeho kláštora, Kaplnky Sedembolestenej Panny Márie, ku kláštoru patriacej hospodárskej stavby, súsošia na podstavci – Šaštínska pieta, súsošia na Trojičnom stĺpe a priľahlej historickej zelene. Výstavba komplexu je spojená so sochu Panny Márie Sedembolestnej, ktorá bola podľa kanonického vyšetrenia a z príkazu ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho 10. novembra 1732 vyhlásená za zázračnú.[3] 2. apríla 1733 prišli do Šaštína zástupcovia Pavlínov s cieľom postaviť pre sochu Panny Márie Sedembolestnej pútnický chrám a kláštor pre ich rád. 11. júna 1991 vláda SR vyhlásila Kláštorný komplex paulínov s pútnickým chrámom Panny Márie Sedembolestnej za národnú kultúrnu pamiatku. V registri je pod číslom ÚZPF 752[2]

Budovy patriace do komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bazilika Sedembolestnej Panny Márie

Kláštorné námestie č. 14. 48°38′20″S 17°08′35″V / 48,638952861°S 17,142963409°V / 48.638952861; 17.142963409
Chrám je postavený v neskorobarokovom slohu. Jeho hrubá stavba bola dokončená roku 1748, autorom fresiek je c. k. dvorný maliar, freskár Jean Joseph Chamant a vytvoril ich roku 1757. Bočné oltáry zdobia obrazy namaľované J. L. Krackerom. Hlavný oltár projektoval cisársky staviteľ F. A. Hildebrandt, ktorý je z červeného mramoru. Kostol má dĺžku 62 metrov, šírku 23 metrov a výšku 26 metrov. Hlavná loď je vysoká 13 metrov. Veže boli nadstavané roku 1864 hodonínskym staviteľom Jozefom Bártom, dovtedy boli do výšky strechy. Slávnostná vysviacka chrámu sa konala 15. augusta 1764, kedy bola prenesená sochy Sedembolestnej Panny Márie na hlavný oltár, čoho sa zúčastnili najvyšší predstavitelia monarchie, cisárovná Mária Terézia a jej manžel František Štefan Lotrinský. 27. júna 1964 povýšil pápež Pavol VI. chrám na Baziliku minor. 15. septembra 1997 bolo slávnostne otvorené Mariologické múzeum Slovenskej národnej svätyne v Šaštíne-Strážach. Otvoril ho kardinál Tomko.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštorné námestie č. 18.
Kaplnka má trojuholníkový pôdorys, postavili ju v roku 1654, stojí na severovýchodnej strane bočného priečelia baziliky v mieste vypočutej motlitby Angely Bakičovej. Bola v nej umiestnená milostivá socha Piety. Pietu na hlavný oltár baziliky preniesli v roku 1764.

Pavlínsky kláštor[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštorné námestie č. 18. 48°38′21″S 17°08′33″V / 48,639162004°S 17,142437696°V / 48.639162004; 17.142437696
Neskorobarokový komplex kláštora, spojeného s bazilikou, bol postavený v rokoch 1733 – 1786.

Hospodárska budova[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštorné námestie č. 14. 48°38′18″S 17°08′33″V / 48,638442404°S 17,142528892°V / 48.638442404; 17.142528892
Je postavená do tvaru C. Stavba prebiehala v tom istom období ako stavba samotného kláštora. Ukončená bola roku 1764 a je tiež v neskoro barokovom slohu.

Stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštorné námestie
Stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice je prácou trnavského kamenárskeho majstera Jozefa Habenichta ktorý ju roku 1821 postavil na Kláštornom námestí.

Šaštínska Pieta[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštorné námestie
Súsošie Panny Márie s Kristom v náručí na podstavci. Nachádza sa v parku, severne od fasády baziliky. Pochádza z roku 1883, je v slohu ľudového klasicizmu.

Historická zeleň[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí komplexu je park, ktorého sadová úprava pochádza z konca 19. storočia.

História[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1564 –  Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštinského panstva dala zhotoviť sochu Sedembolestnej Panny Márie z vďaky za vypočutie prosieb. Neskôr bola postavená pre sochu trojhranná kaplnka, stojaca na pôvodnom mieste dodnes.
  • 1654 – počas Tureckých vojen je socha premiestnená do czoborovského zámku do kaplnky sv. Imricha.
  • 1710 – po ústupe tureckých vojsk je vrátená na pôvodné miesto aby sa k nej mohli schádzať veriaci z okolia.
  • 1732 – socha je 10. novembra vyhlásená za svätú. Toto sa udialo po kanonickom vyšetrení, ku ktorému dal príkaz ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy a je daná do opatery šaštínskemu farárovi - dekanovi Jánovi Schönovi.
  • 1733 – do Šaštína prišli 2. apríla Pavlíni, po tom čo si provincál ich rádu František Rosa vymohol aby socha prešla pod ich opateru. Podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor. Najatý na to bol cisársky architekt Ján Damiáni, chcel ho poastaviť nad miestom pôvodnej kaplnky, kde bolo mokré podložie. Na základy nepostačovali ani 8 stôp dlhé drevené pilóty na ktoré sa mali postaviť základy pod kamennú stavbu. Nakoniec bolo pristúpené k návrhu na umiestnenie a riešenie stavby od rodáka z Trnavy Mateja Vépy.
  • 1736 – po trojročných prípravách a sporoch o návrhoch sa 10. júla uskutočnila posviacka základného kameňa
  • 1748 – ukončenie hrubej stavby v neskorobarokovom slohu a zastrešenie.
  • 1751 – zastrešenie kláštora
  • 1757 – vyzdobenie chrámu freskami na strope a nad bočnými oltármi, ktoré namaľoval Jean Joseph Chamant. Obrazy na bočných oltároch namaľoval J. L. Kracker
  • 1760 – pokračovanie vo vnútornej výzdobe podľa návrhu cisárskeho staviteľa Františka Antona Hildebranta. Podľa jeho návrhov sú postavené aj hlavný oltár, na stavbu ktorého bol použitý červený mramor a aj priečelie chrámu.
  • 1762 – vysviacka chrámu sa konala 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárskeho manželského páru Márie Terézie a Františka Lotrinského, veľkého počtu duchovných a záľahy pútnikov. Následne bola 15. augusta slávnostne prenesená socha Panny Márie na hlavný oltár.
  • 1786 – zrušenie Rádu Pavlínov cisárom Jozefom II., po ktorom chrám prechádza do správy šaštínskeho farára Jakuba Schneidera
  • 19248. septembera prišli do kláštora seleziánmi, ktorý v ňom zriadili Výchovný ústav pre kňazov. Tiež uskutočnili náročnú obnovu objektu.
  • 192631. októbra sú posvätené štyri nové zvony
  • 1928 - posvätenie veľkého národného zvonu Sedembolestnej, ktorého hmotnosť je 4.745 kg.
  • 1950 – vyhnanie Seleziánskeho rádu z kláštora, v ktorom boli z väčšej časti zriadené sklady
  • 196427. júna je chrám povýšený pápežom Pavlom VI. na Baziliku minor
  • 1990 – koncom februára sa vracajú do kláštora Seleziáni čo sa udialo, s malou prestávkou v rokoch 1968 - 70, po štyridsiatich rokoch od ich vyhnania komunistickým režimom
  • 1991 – začína sa pracovať na obnove celého komplexu, ktorý je 11. júna vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Tiež 1. decembra začína fungovať Gymnázium Dona Bosca
  • 1995pápež Ján Pavol II. počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska navštevuje 1. júla Baziliku

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštorný komplex pavlínov
Pohľad zo severozápadu
Pohľad z juhozápadu
Pohľad na veže Baziliky zo severu
Zvony v západnej veži
Národný zvon
Pôvodná trojboká kaplnka
Hlavný portál
Pohľad hlavnou loďou
Hlavný oltár so sochou Sedembolestnej Panny Márie
Kazateľnica
Chór s organom z roku 1950
Stropné fresky
Kaplnka sv. rodiny, jedna z troch kaplniek vľavo
Kaplnka sv. Jána Bosca, jedna z troch vpravo


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. [Cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
  2. a b Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Register nehnuteľných NKP [online]. [Cit. 2015-12-08]. Dostupné online.
  3. http://bazilika.sk/bazilika/historia

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]