Prvé slovenské patronátne gymnáziá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Prvé slovenské patronátne gymnáziá boli gymnáziá s vyučovaním slovenského jazyka na území dnešného Slovenska založené v 70. rokoch 19. storočia. Katolícke v Kláštore pod Znievom (1869 - 1874) a dve evanjelické a.v. v Revúcej (1862 - 1874) a v Martine (1866 - 1874). Ich založenie bolo iniciované Memorandom slovenského národa vyhláseného v Martine 7. júla 1861 obsahujúcom osem požiadaviek. Zakladatelia využili na ich založenie Cisársky patent zo dňa 1. septembra 1859 vydaného Františkom Jozefom I. Po Zániku patentálnej superintendácie boli transformované na patronátne gymnáziá.

Slovenské katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom[upraviť | upraviť zdroj]

Znak SR
Národná kultúrna pamiatka SR
č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
10005/1

Založené bolo 3. októbra 1869 a bolo jediným reálnym gymnáziom v uhorskej školskej sústave. Bolo prakticky pokračovaním banskobystrického gymnázia, ktoré od roku 1867, keď sa sklamaný Štefan Moyzes prakticky utiahol z národného života, bolo rýchlo pomaďarčené. Na scéne sa objavuje zlopovestný zvolenský podžupan Béla Grünwald. Martin Čulen a slovenskí profesori boli preložení a na ich miesta nastúpil Grünwaldov priateľ Dr. Ján Klamárik (ako riaditeľ) a maďarskí profesori.

Ale Čulen spolu s opátom Jánom Gotčárom a Františkom V. Sasinkom[1] napriek všetkým prekážkam uspeli v Kláštore pod Znievoma to za podpory miestnych obyvateľov. Pôsobil tu kvalitný profesorský zbor, prekladateľ a publicista Samuel Zachej, rímskokatolícky kňaz a spisovateľ Gabriel Zaymus, lekár a prírodovedec Matej Korauš a iní. V gymnáziu študovali viacerí predstavitelia slovenského národného života a kultúry, napr. spisovatelia Ferko Urbánek a Anton Bielek. V učebnom pláne sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín. Úrady ho zatvorili 30. decembra 1874.

Osemročné slovenské evanjelické gymnázium vo Veľkej Revúcej[upraviť | upraviť zdroj]

Osemročné slovenské evanjelické gymnázium v Revúcej
Znak SR
Národná kultúrna pamiatka SR
č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
539/1

Myšlienka revúckeho gymnázia sa zrodila na stretnutí gemerských a malohontských národovcov, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti smútočnej slávnosti na počesť zosnulého P. J. Šafárika v novembri 1861 v Kobeliarove. Táto idea bola realizovaná 16. septembra 1862. Bolo prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Škola mohla existovať len vďaka zbierkam a darom slovenského národa. Vyučovanie prebiehalo v prenajatých priestoroch Latinákovho domu, ktorý neskôr gymnázium odkúpilo. Na čele patronátneho výboru a hlavným dozorcom školy boli postupne Štefan Marko Daxner, Ján Francisci a opäť Štefan Marko Daxner. Výraznou postavou profesorského zboru bol všestranný pedagóg Ivan Branislav Zoch, ktorý bol priekopníkom vo vyučovaní telesnej výchovy u nás a vo vtedajšom Uhorsku vôbec. Bol aj autorom prvej slovenskej učebnice fyziky pre gymnáziá. Na gymnáziu sa vyučovala slovenčina, maďarčina, nemčina, latinčina, gréčtina, matematika, dejepis a fyzika. Za 12 rokov trvania tu študovalo 566 žiakov, z toho 20 z Čiech a Moravy. Z mnohých neskôr vyrástli uznávaní ľudovo-výchovní a kultúrno-vedeckí pracovníci, básnici a spisovatelia, napr. Martin Kukučín, Koloman Banšell, Ľudovít Rizner, Samo Bodický a ďalší. Prvé maturity v slovenskom jazyku sa tu konali v roku 1868. Vládne kruhy Uhorska po obvinení z protivlasteneckej činnosti a rozširovania panslavistických myšlienok gymnázium 20. augusta 1874 násilne zatvorili.

Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium v Turčianskom Sv. Martine[upraviť | upraviť zdroj]

Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium v Martine
Znak SR
Národná kultúrna pamiatka SR
č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
575/1

Otvorili 23. septembra 1866[2], a to ako gymnázium vtedy ešte existujúcej patentálnej superintendencie (zriadenej podľa Cisárskeho patentu zo dňa 1. septembra 1859). Otvorené bolo krátko po smrti superintendenta Karola Kuzmányho, ktorý sa o jeho založenie zaslúžil zásadným spôsobom, v jeho diele pokračovali Ján Baltazár Jesenský-Gašparé ako člen výboru prešporskej patentálnej superintendence, Michal Miloslav Hodža ako vikár patentálnej superintendencie a Jozef Horváth ako martinský evanjelický farár. Otváral ho Michal Miloslav Hodža, ktorý do úradu uviedol prvý dvoch profesorov gymnázia: Martina Kramára a Jozefa Nedobrého. V šk. roku 1867/68 toto gymnázium nemohlo ďalej pokračovať ako gymnázium patentálnej superintendencie, pretože v dôsledku zániku platnosti cisárskeho patentu zanikla i podľa neho zriadená patentálna superintendencia. Preto bolo gymnázium pretvorené na patronátne gymnázium, t. j. na Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium v Turčianskom Svätom Martine. Viliam Pauliny-Tóth, ktorý sa stal nástupcom zosnulého Karola Kuzmányho v úrade 1. podpredsedu Matice slovenskej, prevzal i funkciu predsedu patronátu Nižšieho slovenského evanjelického patronátneho gymnázia v Turčianskom Svätom Martine.

Gymnázium začínalo s prípravnou, prvou a druhou triedou. V šk. roku 1869/70 bolo už štvortriedne. Vychovávalo žiakov v materinskom jazyku, v demokratickom, slovanskom a národnom duchu. Malo prevažne humanitný charakter. Podľa učebného plánu sa vyučovalo náboženstvo, latinčina, slovenčina, maďarčina, nemčina, zemepis, dejepis, počty, prírodopis, fyzika, chémia, telocvik, krasopis, kreslenie a spev. Dosahovali sa na ňom veľmi dobré výchovné a vyučovacie výsledky, no napriek tomu rozšíriť gymnázium na osemtriedne sa už nepodarilo. Rakúsko-uhorská vláda ho 31. januára 1875 zrušila a jeho majetok zhabala.

Martinské patronátne gymnázium za 8 rokov trvania navštevovalo vyše 600 žiakov zo vtedajšieho Horného Uhorska z rodín slovenskej buržoáznej inteligencie, maloburžoáznych i roľníckych rodín. Zväčša to boli chudobní chlapci, ktorým sa poskytovali zľavy zo školského a alumnického (stravovacieho) poplatku a niektorí dostávali aj štipendiá. V martinskom gymnáziu pôsobili poprední slovenskí profesori, ako bol Martin Kramár, Jozef Nedobrý, Jozef Inštitoris, Ján Dérer, Ján Kadavý.

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°58′26″S 18°48′06″V / 48,973798°S 18,801599°V / 48.973798; 18.801599