Preskočiť na obsah

Ján Klamárik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Klamárik
pedagóg
Ján Klamárik
Narodenie7. február 1832
Lučenec
Úmrtie8. október 1898 (66 rokov)
Banská Bystrica
RodičiaPavol Klamárik
Katarína Müllerová
ManželkaKristína Horček
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ján Klamárik

Ján Klamárik (* 7. február 1832, Lučenec – † 8. október 1898, Banská Bystrica) bol pedagóg.

Pseudonym: Kemény

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Študoval na gymnáziu v Kiskunfélegyháze a v Pešti. Od roku 1847 študoval filozofiu v Pešti a v rokoch 1854 – 1855 vo Viedni, kde v roku 1858 zložil učiteľské skúšky z matematiky a prírodopisu. PhDr. V roku 1870 absolvoval zahraničnú cestu, počas ktorej študoval systém školstva. Pôsobil ako zastupujúci profesor na gymnáziu Kiskunfélegyháze, v Pécsi a inde.

V rokoch 1861 – 1883 pôsobil v Banskej Bystrici, od roku 1867 ako riaditeľ gymnázia, v rokoch 1876 – 1883 ako obvodný školský inšpektor. Ako školský inšpektor sa pričinil o vznik vyššej dievčenskej školy a chlapčenskej meštianky v Banskej Bystrici.

Ako expoment maďarizátorskej politiky v Banskej Bystrici sa podieľal v auguste 1867 na odstránení siedmich slovenských profesorov z banskobystrického gymnázia, medzi nimu aj Martina Čulena. V roku 1874 ako hlavný dozorca viedol vyšetrovanie proti gymnáziu v Klaštore pod Znievom. V roku 1875 zakročil proti slovenským študentom za uctenie pamiatky Andreja Sládkoviča. V maďarizácii spolupracoval s biskupom Arnoldom Ipolyi-Stummerom a podžupanom Belom Grünwaldom.

Od roku 1883 pracoval ako tajomník Ministerstva kultúry a školstva v Budapešti. V roku 1889 sa stal ministerským radcom. Od roku 1883 riadil zmeny a úpravy v uhorskom školstve. Bol zvolenským podžupanom, čestným členom krajinskej profesorkej spoločnosti, krajinskej profesorskej rady a čestným predsedom pedagogickej spoločnosti.

Literárne začínal ako básnik v antológii gymnaziálnych študentov v Pešti (1847), potom v časopise Bajai. Publikoval odborné články v ročenkách gymnázií a v časopisoch. Bol prekladateľom a zostavovateľom učebníc. V prácach o organizácii maďarských stredných škôl žiadal pomaďarčenie inonárodných škôl na Slovensku. Spolupracoval na maďarsko-nemecko-slovenskom slovníku Jozefa Lósa.

  • V roku 1870 bol vyznamenaný radom Františka Jozefa I.
  • A magyarországi kőzépiskolák szervezete és eljárása (Budapešť, 1881)
  • A magyarországi kőzépiskolák ujjab szervezete történeti megvilágítással (Bratislava, 1893)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]