Belo Grünwald

Belo Grünwald
uhorský politik, publicista a župný hodnostár
Narodenie	1. december 1839 Svätý Anton, Rakúske cisárstvo, (dnes Slovensko)
Úmrtie	4. máj 1891 (51 rokov) Courbevoie, Francúzsko
Odkazy
Commons	Belo Grünwald
Historický portál  Politický portál  Biografický portál

Belo Grünwald – Grünwald de Bártfa (maď. Grünwald Béla; * 1. december 1839, Svätý Anton – † 4. máj 1891, Courbevoie, Francúzsko) bol uhorský politik, publicista a župný hodnostár. Jeden z hlavných teoretikov pomaďarčenia Slovákov ako národa (maďarizácia). Iniciátor zrušenia troch slovenských gymnázií v roku 1874 a rozpustenia Matice slovenskej 9. septembra 1875.

Rodina

Pochádzal z dobre situovanej rodiny žijúcej najmä v Banskej Bystrici.

• Otec Augustín Grünwald de Bártfa (Bardejova) bol nemecký štátny príslušník spriaznený s Coburgovcami.
• Matka Johana rod. Májovská mala poľských predkov.

Životopis

Študoval právo na univerzitách v Pešti a vo Viedni, absolvoval študijný pobyt na univerzitách v Belgicku, Paríži, Heidelbergu, Berlíne. Roku 1863 získal advokátsky diplom, 1888 člen korešpondent  Maďarskej akadémie vied. V roku 1861 – 1863 advokátsky koncipient, od roku 1865 pôsobil v Banskej Bystrici, 1867 hlavný stoličný notár, 1871 podžupan Zvolenskej župy so sídlom v Banskej Bystrici. V roku 1873 založil a začal vydávať časopis Svornosť.  

Jeho meno sa dostalo do verejného povedomia v roku 1874, keď z jeho iniciatívy počas zmien v župách vláda zakázala posledné tri slovenské (patronálne) gymnáziá (v Revúcej, v Kláštor pod Znievom a v Martine) a 9. septembra 1875 bola rozpustená Matica slovenská, pre podozrenie zo šírenia panslavizmu. Vláda zhabala Matici všetok majetok a neskôr ho odovzdala vzdelávaciemu spolku, ktorý založil práve Grünwald. Reštriktívny výklad zákonov určený na presadzovanie maďarskej národnej politiky sa tak označovalo ako Grünwaldizmus. Bol názoru, že najmä Slováci potrebujú nad sebou silnú ruku.

V roku 1876 jeho časopis Svornosť začal v slovenskej sekcii popularizovať maďarizáciu.

Od roku 1878 bol poslanec uhorského snemu za volebný okres Banská Bystrica, potom Sliač. Predstaviteľ triednych a nacionálnych záujmov maďarských vládnucich kruhov. V slovenskej histórii stelesňoval protislovenskú politiku, po rakúsko-uhorskom vyrovnaní jeden z hlavných teoretikov pomaďarčenia Slovákov ako národa (maďarizácia).

20. novembra 1883 založil a ďalej podporoval Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (maď. Felvidéki/Felsőmagyarországi Magyar Közművelődési Egyesület, FEMKE), ktorý mal sídlo v Nitre a prevzal majetok Matice.

Za svoje prvé historické dielo A régi Magyarország, vydané v roku 1888, bol zvolený za člena korešpondenta Maďarskej akadémie vied. Za zásluhy svojich predkov a saskej šľachty ho uhorský kráľ František Jozef I. 22. apríla 1889 povýšil do šľachtického stavu.

Je prekvapujúce, že v pozostalosti Bélu Grünwalda sa nachádza zväzok listín z roku 1885 s vodoznakom Kráľovského uhorského ministerstva vnútra, ktorý obsahuje dôverné správy z rôznych žúp s. nemaďarským obyvateľstvom. Na jednej strane je to takmer samozrejmé, keďže Belo Grünwald predstavoval príčinu rozhodného postupu proti národnostiam v maďarskej politike a mal v tejto veci takú obrovskú neformálnu moc, že ​​vtedajší premiéri (najskôr István Bittó, potom Kálmán Tisza) mu nielen posielali podnety, ale často sa na neho odvolávali, ako keby (aspoň v tejto veci) boli jeho podriadení.

Keď napríklad úradník (Ferencz Csepcsányi), ktorý viedol vyšetrovanie proti Matici slovenskej, osobne viezol svoju správu o Matici vlakom do Budapešti, pre istotu vystúpil v Banskej Bystrici a ukázal ju Belovi Grünwaldovi, aby vláde odniesol len tie dokumenty, s ktorými Grünwald súhlasil. Grünwald teda dopredu mohol napísať: „Dnes som mal Ferencza Csepcsányiho, dozorcu Matice, ktorý mi priniesol svoju správu, ktorú osobne doručí ministrovi. Takže táto aféra sa nakoniec skončí.“

Spáchal samovraždu zastrelením v Courbevoie (severozápadné predmestie Paríža) na brehoch Seiny. Pochovaný je na cintoríne Montmartre. Oznam o tom, že spáchal samovraždu poslal predtým ministrovi školstva Albertovi Apponyimu, ktorého zákonmi z roku 1907 maďarizácia vyvrcholila.

Literatúra

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
• Slovenský biografický slovník
• DEMMEL, József: „Ľudožrút“ v Hornom Uhorsku : Príbeh Bélu Grünwalda. Bratislava : VEDA, vydavateľstvo SAV – Historický ústav SAV, 2020. 287 s. ISBN 978-80-224-1860-7

Externé odkazy

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Záznam o narodení a krste v matrike - farnosť Svätý Antol; pokrstený ako Adalbertus Franciscus Josephus Gründvald