Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra (Modra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°20′12″S 17°18′40″V / 48,3365399°S 17,311148900000034°V / 48.3365399; 17.311148900000034
Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra
Súbor pamiatok
Hrob Ľudovíta Štúra.jpg
Pamätník na hrobe Ľ. Štúra
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Mesto Modra
Poloha Modra
 - súradnice 48°20′12″S 17°18′40″V / 48,3365399°S 17,311148900000034°V / 48.3365399; 17.311148900000034
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra
 - dátum vyhlásenia 16. 8. 1994
Bratislava Region - physical map.png
RedHut.svg
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Súbor pamiatok k osobnosti Ľudovíta Štúra sa nachádza v Modre a jej okolí a má pripomínať pamätné miesta spojené s pôsobením osobnosti Ľudovíta Štúra v tomto meste. Obsahuje šesť miest či objektov, ktoré boli inštalované v následnom časovom poradí: 1872 hrob Ľudovíta Štúra s náhrobným pomníkom, 1924 meštiansky dom tzv. Schnellovský – pamätná budova s pamätnou tabuľou, 1956 Bývalá evanjelická a. v. fara – pamätná budova s pamätnou tabuľou na pôsobisko Ľ. a K. Štúrovcov, 1956 meštiansky dom tzv. Emreszovský – pamätná budova s pamätnou tabuľou, miesto úmrtia Ľ. Štúra, 1956 pamätné miesto v Holombeckej doline – Štúrova lavička a 1956 pamätné miesto v chotárnej časti Šnaudy miesto osudného zranenia Ľ. Štúra.
Súbor bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku 16. augusta 1994 Nariadením vlády SR Z.z. č. 288/1994.

Hrob Ľudovíta Štúra[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob s náhrobným pomníkom na evanjelickom cintoríne. Náhrobný pomník z roku 1872 bol prvým pomníkom postaveným Ľ. Štúrovi na Slovensku. Bol postavený zo zbierky organizovanej Maticou Slovenskou hneď po jej založení. Náhrobný pomník je dielom bratislavského sochára Feiglera. Osadený bol 26. – 28. novembra 1872.[2] Tento teraz stojí naľavo od miesta odpočinku pri múre cintorína. ÚZPF č.472/1.
Na pláne náhrobného areálu z roku 1964 sa pracovalo už od roku 1947. Pamätníku dominuje socha Slovenská jar. Tá je dielom Akademického sochára Jozefa Kostku. Odhalenie sa konalo 26. júna 1964 a bolo skromné. Odhalením pamätníka a náhrobného areálu sa pripravilo miesto posledného odpočinku pre oslavu 150. výročia narodenia Ľudovíta Štúra v roku 1965.[3] ÚZPF č.472/2.
48°19′45″S 17°18′50″V / 48,329086366°S 17,313830853°V / 48.329086366; 17.313830853

Meštiansky dom tzv. Schnellovský[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná budova s pamätnou tabuľou na miesto pobytu na Štúrovej ulici 192/81. Tento dom je pamiatkou na miesto kde Ľudovít Štúr býval v prenájme počas jeho pôsobenia v Modre. ÚZPF č. 468/1.
Matica Slovenská dala na tento dom umiestniť pamätnú tabuľu, túto slávnostne odhalili 1. júna 1924 Jozef Škultéty a Štefan Krčméry. ÚZPF č. 468/2.
48°20′12″S 17°18′40″V / 48,3365399°S 17,311148900000034°V / 48.3365399; 17.311148900000034

Bývalá evanjelická a. v. fara[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná budova s pamätnou tabuľou na Dolnej ulici 159/3. Bývalá ev. a. v. fara pôsobisko Karola Štúra a útočisko Ľudovíta Štúra kde sa uchýlil v máji 1848. ÚZPF č. 475/1 a 475/2.
48°19′58″S 17°18′44″V / 48,332733022°S 17,31221079°V / 48.332733022; 17.31221079

Meštiansky dom tzv. Emreszovský[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná budova s pamätnou tabuľou na Štúrovej ulici 285/84. ÚZPF č. 470/1 a 470/2. V dome sa pôvodne nachádzala len Pamätná izba Ľudovíta Štúra[4] Pripomínala miesto kde ležal tri týždne po zranení a nakoniec mu podľahol. Otvorená bola z iniciatívy modranských vzdelancov zpríležitosti 100.výročiaŠtúrovej smrti. Izba pripomína posledné Štúrove roky v Modre, jeho rodinu a tiež aj profesionálne a osobné záujmy ktorým sa venoval.

Od roku 2006 v ňom sídli aj Múzeum Ľudovíta Štúra, ktoré bolo pôvodne zriadene v budove mestskej radnice z iniciatívy Ústavu slovenskej literatúry SAV v roku 1965. Bolo venované najmä k osobnosti Ľudovíta Štúra a neskôr aj histórii, kultúrnym i národopisným tradíciám Modry a modranskému regiónu. Podarilo sa mu zozbierať 18 000-ový knižničný fond, zbierkový fond s viac ako 5 000 predmetmi a archív, v ktorom sa nachádza okolo 5 000 fotografií a archívnych jednotiek.[5]

48°20′12″S 17°18′38″V / 48,3367938°S 17,310620299999982°V / 48.3367938; 17.310620299999982

Pamätné miesto v Holombeckej doline[upraviť | upraviť zdroj]

Štúrova lavička pri chodníku na Veľkú Homoľu. Štúrovou lavičkou bolo obľúbené miesto Ľ. Štúra nazvané najmä kvôli prvému pamätníku z roku 1956 vytvorenému z travertínu v tvare lavičky.

Na podnet Múzea Ľ. Štúra a kvôli značnému poškodeniu bola v roku 1990 iniciovaná obnova tohoto pamätného areálu. Vzniklo riešenie pamätného areálu v Holombeckej doline, ktorý predstavoval Ľudovíta Štúra ako básnika: k novej lavičke s odloženým Štúrovým plášťom viedli štyri kamenné míľniky osadené bronzovými tabuľkami, na ktorých boli úryvky z básní Ľudovíta Štúra oslavujúce slovenskú prírodu a domovinu. Pomník bol jedným z najpôsobivejších pamätníkov tohoto nášho velikána v Modre a bol často využívaný na poriadanie pamätných a kultúrnych podujatí. ÚZPF č. 474/0.

48°20′30″S 17°17′33″V / 48,341532071°S 17,292394638°V / 48.341532071; 17.292394638

Pamätné miesto v chotárnej časti Šnaudy[upraviť | upraviť zdroj]

Miesto osudného zranenia Ľ. Štúra v časti Šnaudy nachádzajúce sa smerom z Modry na Šenkvice. Pôvodný schátraný pomník z roku 1956 bol z finančným prispením Ministerstva kultúry obnovený roku 1986. Vznikol areál, ktorému dominuje lipa s bielou mramorovou plochou pred pomníkom, na ktorom sa nachádza známy epigram Ľ. Štúra Bíla snad si bila, když Modrou se nazýváš, černou, zdá se mi, sloužiti mi ješte budeš ÚZPF č.

48°19′23″S 17°20′10″V / 48,323129896°S 17,336168289°V / 48.323129896; 17.336168289

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]