Mestský hrad v Kremnici

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kremnický hrad
mestský hrad
Kremnický hrad s Kostolom sv. Kataríny
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Žiar nad Hronom
Mesto Kremnica
Nadmorská výška 550 m n. m.
Súradnice 48°42′23″S 18°55′03″V / 48,70639°S 18,91750°V / 48.70639; 18.91750
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup mesto Kremnica
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Mestský hrad s areálom
ÚZPF[2]
 - číslo 2272/1-10
 - dátum zápisu 18. 5. 1955
Poloha Mestského hradu v Kremnici na Slovensku
Poloha Mestského hradu v Kremnici na Slovensku
Poloha Mestského hradu v Kremnici na Slovensku
Poloha Mestského hradu v Kremnici v Banskobystrickom kraji
Poloha Mestského hradu v Kremnici v Banskobystrickom kraji
Poloha Mestského hradu v Kremnici v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Kremnica Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Mestský hrad v Kremnici tvorí súbor stavebných pamiatok nachádzajúcich sa na vyvýšenine nad centrálnym námestím Kremnice v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji.

Mestský hrad je vlastne komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré vznikali postupne v priebehu troch storočí, od polovice 13. do konca 15. storočia. Dnes je ťažké povedať, ako hrad pôvodne vyzeral.

Pôvod hradu[upraviť | upraviť zdroj]

Územie hradného kopca patrilo k dvom miestam najstaršieho osídlenia v meste. Svedčia o tom doložené archeologické nálezy. Hradný kopec mal pôvodne vzhľad nízkej homole. Obopínal ho prstenec opevnenia v podobe jednoduchej kamennej hradby.

Pôvodne na mieste dnešného hradu stál románsky kostol s cintorínom a karnerom. Koncom 14. storočia vyrástlo okolo kostola opevnenie, do ktorého postavili palác komorského grófa. Pri ňom sa nachádzalo skladisko na bezpečné uloženie vydolovaného zlata a mincí vyrazených v mincovni. Časom v hradnom areáli pribúdali ďalšie stavby a v období vrcholnej gotiky bola ustálená definitívna podoba hradu. Udialo sa tak v dvoch etapách prestavby a terénnych úprav. Pri prvej prestavbe vybudovali dvojitý prstenec hradieb. Súčasne s hradbami postavili na severe vstupnú vežu, na západnej strane postavili malú vežu (dokončenú najneskôr pred rokom 1380) a na východe k parkánovému múru pristavili polkruhovú baštu.

Druhú gotickú prestavbu hradu začali po polovici 15. storočia. Jej súčasťou boli najmä terénne úpravy hradného areálu a prestavba opevnenia, aby účinnejšie chránilo obrancov pred novou bojovou technikou - strelnými zbraňami.

Severná veža a vstupná brána zo severu[upraviť | upraviť zdroj]

Opevnenie predstavuje dvojitý gotický hradbový múr s na severnej strane umiestnenou vstupnou bránou. K bráne vedie ponad hlbokú priekopu kamenný most. Na jeho mieste stál pôvodne padací most, ako nasvedčuje obdĺžnikový výrez okolo portálu s otvormi pre povrazy. Brána má tvar hranolovej veže so strieľňami pôvodne umiestnenými na všetkých stranách. Dodnes sa zachovali iba na čelnej stene spolu s tzv. smolným nosom, otvorom, ktorým sa na nepriateľa liala smola alebo horúci olej. Severná veža pozostáva z troch poschodí. Na spodnom poschodí sídlil pán, ktorý sa staral o hradný areál a na prvom a najvyššom poschodí strážcovia, ktorí chránili severný vstup do areálu. V tejto veži sa nachádza expozícia obrany mesta s ukážkou sečných a strelným zbraní na najvyššom poschodí, na ďalších poschodiach expozícia archeologického výskumu Mestského hradu.

Karner svätého Ondreja[upraviť | upraviť zdroj]

Na hradnom nádvorí vľavo za bránou stojí najstaršia stavba v meste - karner z druhej polovice 14. storočia. Je to kruhovitá stavba, ktorá sa skladá z dvoch častí - kaplnky a kostnice. Spodná časť, zapustená do zeme, má pôvodne šesťdielnu románsku klenbu s hranolovými rebrami. Táto časť bola kostnicou, do ktorej sa ukladali kosti vykopané na cintoríne zo starších hrobov. Horná časť bola v 14. storočí goticky prestavaná. Má rovnako šesťdielnu rebrovú klenbu, na ktorej svorníku je umiestnený banícky znak. Výzdobu tvoria fresky s motívmi života a mučenia svätého Erazma.

Banícka bašta[upraviť | upraviť zdroj]

Za karnerom stojí tzv. banícka bašta, ktorá má v polkruhovom základe polygonálnu časť. Päťboký pôdorys tejto časti, valcovité prípory v rohoch a gotické okná nasvedčujú tomu, že táto časť bola asi v prvej polovici 15. storočia stavaná ako presbytérium hradnej kaplnky. Išlo o Kaplnku Narodenia Panny Márie, ktorú dal postaviť mešťan Langsfelder. Mala podobu neveľkej stavby s krátkou loďou a polygonálnym presbytériom. Stavba existovala iba krátko, zrejme už v 16. storočí musela ustúpiť vojenským účelom v dôsledku tureckej hrozby. Jej loď zbúrali a presbytérium zmenili na otvorenú baštu.

Kostol svätej Kataríny[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica)

Ústrednou stavbou hradného komplexu je neskorogotický dvojloďový kostol svätej Kataríny. Je to stavba s pomerne krátkou, ale širokou loďou, s dlhým presbytériom, dvoma kaplnkami a s mohutnou a vysokou vežou. Veža kostola bola veľmi poškodená pri požiari v roku 1560, preto bola dostavaná neskôr v renesančnom slohu. Roky dostavby sú vytesané do nárožných kameňov. Vo vrchnom poschodí veže bývala strážnica, slúžiaca na pozorovanie mesta i okolia a ohlasovanie zvukovými signálmi nielen čas, ale i poplachy pri požiaroch alebo nepriateľských útokoch.

Kostol je zasvätený svätej Kataríne, ktorá je aj patrónkou mesta Kremnica. Bol dostavaný v roku 1488 v gotickom štýle, neskôr bol barokovo upravený a na konci 19. storočia neogoticky pod vedením Franza Storna v duchu purizmu. V kostole sa nachádza päť neogotických oltárov z lipového dreva pozlacovaných lístkovým zlatom. Štyri sú krídlového typu - hlavný oltár svätej Kataríny, svätého Jozefa, svätej Anny a Svätého kríža. Piaty oltár Panny Márie je skriňového typu. Cez tento oltár sa dá dostať na renesančnú kazateľnicu. Kostol bol pôvodne katolícky, počas reformácie evanjelický a v súčasnosti je opäť katolícky.

Najnovším prvkom kostole je organ, ktorý ma takmer 3500 píšťal. Využíva sa najmä v mesiacoch júl a august, kedy sa koná festival Kremnický hradný organ každú nedeľu o 18:00 v Kostole svätej Kataríny.

Kostol si zachoval aj svoju cirkevnú funkciu a každú nedeľu ráno v ňom bývajú omše.

Hodinová veža[upraviť | upraviť zdroj]

Neďaleko veže kostola stojí ďalšia bašta Hodinová veža. Je to štvorpodlažná hranolovitá stavba tzv. Furl alebo aj Malá veža. Jej jadro je z prvej polovice 13. storočia. V 14. storočí siahala iba do výšky tretieho poschodia. Klenby, ktoré sa nachádzajú na prízemí, sú zo 16. storočia. Poschodie určené pre zvony bolo nadstavené až o 100 rokov neskôr. Umiestnili sem najväčší renesančný zvon Urban odliaty Petrom Gräfom v roku 1588. Veža dostala meno podľa hodín umiestnených na druhom poschodí v 18. storočí. Tieto hodiny boli neskôr premiestnené na vežu kostola sv. Kataríny. V súčasnosti je v Hodinovej veži expozícia Kremnické zvony a zvonolejári , ktorá je doplnená o zvukové nahrávky tunajších zvonov. Vedľa zvonu Urban visí Umieráčik prenesený zo zničeného kostola na Kalvárii.

Stará radnica[upraviť | upraviť zdroj]

Oproti portálu kostola stála na južnej strane opevnenia stará radnica. Postavili ju okolo 15. storočia do cvingru hradieb, medzi hlavný a parkánový hradobný múr. Mestská rada tu zasadala až do roku 1560. Po tomto roku tu bol uložený mestský archív až do polovice 18. storočia. V roku 1898, po predchádzajúcom vážnom narušení statiky budovy v roku 1894, zbúrali jej hornú časť.

V budove starej radnice sa nachádzajú barokové plastiky, ktoré pochádzajú z kostola svätej Kataríny v prvej miestnosti a v druhej z kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý kedysi stál na námestí.

Schodisková bašta[upraviť | upraviť zdroj]

V tesnom susedstve starej radnice stojí schodisková bašta, kedysi nazývaná aj farskou baštou, pravdepodobne preto, že v nej býval v 14. a 15. storočí mestský farár. Schodisko v nej bolo postavené v 15. storočí. Dnešné kryté schodisko pochádza z 18. storočia. Veža bola prestavaná v 19. storočí.

Hrad sa do dnešných dní nezachoval v pôvodnom rozsahu. V roku 1898 znížili staticky narušenú budovu starej radnice a v rokoch 1884 - 1888 v rámci reštaurácie hradu znížili hradobné múry a na nádvorí zrútili budovy, v ktorých pravdepodobne sídlil komorský gróf.

Kremnický mestský hrad tvorí dnes neodmysliteľnú dominantu mesta. Predstavuje skĺbenie viacerých stavieb z viacerých storočí. Je vynikajúcou ukážkou staviteľskej zdatnosti a výtvarných ambícií jeho tvorcov. Jasne dokumentuje významnosť a prosperitu vtedajšieho kráľovského banského mesta, ktorého rozkvet vyvrcholil v 15. a 16. storočí.

Pozoruhodný stavebný komplex hradu prešiel ešte niekoľkými stavebnými úpravami súvisiacimi najmä so zmenou majiteľa. Najväčšia časť z nich sa realizovala v 18. storočí - opravili sa interiér i exteriér. Tabuľa s udaním letopočtu 1715, zamurovaná do južnej steny veže, spresňuje rok tejto úpravy. Najväčší a zrejme najradikálnejší zásah na objektoch sa urobil po katastrofálnom zosuve pôdy v noci z 29. na 30. decembra 1879. Na kostole sv. Kataríny opadala časť omietok, postupne sa začali objavovať nebezpečné trhliny v interiéri i exteriéri. Na základe rozhodnutia mestskej komisie sa začala rekonštrukcia, ktorá prebehla v duchu rešpektovania stavby kostola ako historickej pamiatky z 15. storočia. V intenciách tejto zásady odstránili na kostole barokovú helmu veže a nahradili ju dnešným vysokým novogotickým ihlancom s ochodzou. V exteriéri nahradili staršiu omietku novou a naznačili na nej kvádrovanie. To malo vyvolať ilúziu, že ide o kamennú stavbu.

Opravy sa začali v jarných mesiacoch roku 1884. Súčasne s opravnými prácami na kostole venovali pozornosť i oprave hradieb. Ozubené a nerovné murivo hradieb znížili a zakončili novo riešeným cimburím.

Mestský hrad slúži i ako expozícia Múzea mincí a medailí. Objekt mestského kradu v Kremnici bol 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • JANKOVIČ, V.: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Martin : Osveta, 1984
  • MAZUREK, J.: Kremnica, turistický sprievodca. Banská Bystrica : Artpress, 1991
  • NOVÁK, J. a kol.: Kremnica - zborník prednášok. Martin : Gradus, 1992
  • CHMELÍK, Martin a kol. autorov: Mestský hrad v Kremnici : Dejiny - architektúra - umenie - expozície. Kremnica : Národná banka Slovenska - Múzeum mincí a medailí, 2014. 104 s. ISBN 978-80-8043-201-0
  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-05]. Dostupné online.