Národná kultúrna pamiatka Solivar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°58′43″S 21°16′30″V / 48,978597°S 21,275035°V / 48.978597; 21.275035
Národná kultúrna pamiatka Solivar
(Solivar-výrobňa soli)
PZ Soľná baňa
Slovakia Presov 797.JPG
Gápeľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský
Okres Prešov
Mesto Prešov
Mestská časť Solivar
Súradnice 48°58′43″S 21°16′30″V / 48,978597°S 21,275035°V / 48.978597; 21.275035
Založenie 1571
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší prístup z obce Solivar
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Solivar s areálom
ÚZPF[2]
 - číslo 369/1-17
 - dátum zápisu 17. 4. 1963
Stav zachovalý
Správa múzeum
Relief Map of Slovakia.png
Red pog.svg
Prešov Region - physical map.png
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Salt-works in Solivar
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Národná kultúrna pamiatka Solivar - výrobňa soli je súbor sedemnátich technických pamiatkových objektov, ktorý sa nachádza v Solivare, ktorý je mestskou časťou Prešova. NKP bola vyhlásená 17. apríla 1963. V zozname pamiatkých zón je pod č. 93 s názvom Soľná baňa.[3] Vyhlásená dňa 28. apríla 2008.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Unikátny komplex na ťažbu soli zo soľanky pochádza zo 17. storočia, hoci samotná ťažba soli v lokalite začala už v roku 1571. Do súboru pamiatok patrí šachta Leopold, rezervoáre na soľanku, huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka.

Ťažba prebiehala v „jame“ Leopold, nazývanej aj Cisárska, ktorá dosahuje hĺbku až 155 metrov. Po takmer storočí ťažby bola nad ňou postavená budova gápľa, ktorým sa dopravovala vyťažená soľ na povrch. Po zatopení jamy (šachty) sa začala soľ získava zo soľanky, ktorá sa čerpala v koženom mechu za pomoci koní. Tunajší gápeľ patril medzi najväčšie v strednej Európe.

Drevené zásobníky na vyťaženú soľanku boli vybudované v roku 1815 a umožňovali uskladniť až 10 560 hektolitrov vzácnej suroviny. Nádrže stáli na kamenných podstavcoch, boli zastrešené a soľanka bola do nich dopravovaná drevenými potrubiami z odkaľovacej nádrže. Z týchto nádrží putovala soľanka predhrievacej a potom do odparovacej nádrže, následne do odkvapových komôr a sušiarne. Odtiaľ sa už kryštalická soľ previezla po koľajniciach do skladu a na expedíciu.

Hlavný soľný sklad bol dobudovaný okolo roku 1825, varne František a Ferdinand z prelomu 18. a 19. storočia boli zbúrané v roku 1931. Pôvodná varňa František zhorela počas požiaru v roku 1819, no oveľa ničivejší bol požiar 18. mája 1986, kedy zhorela architektonicky najzaujímavejšia časť pamiatky. V roku 2016 bola ukončená kompletná obnova tejto unikátnej technickej pamiatky v rozpočte 3,8 milióna Eur. Viac ako dvoma miliónmi prispel Európsky fondu regionálneho rozvoja, vyše 350-tisíc eur zo štátneho rozpočtu a ďalších takmer 1,5 milióna eur z rezortných zdrojov ministerstva kultúry.

Areál dopĺňali aj slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné stavby, ktoré však už nedisponujú pôvodným vybavením. Na návrší sa zachovala klopačka. Liečivé účinky jedinečnej klímy, svetla a zvuku poskytuje soľná jaskyňa, ktorá sa využíva na liečbu chorôb hrdla a priedušiek, prieduškovej astmy, zápalových stavov nosa a nosových dutín, peľovej alergie, alergických zmien kože, neuróz a stavov vyčerpania.[4]

Objekty patriace do NKP[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Objekty Národnej kultúrnej pamiatky Solivar
Komory - sklady soli
námestie Osloboditeľov č. 4
Po požiari zrekonštruovaná budova skladov soli
námestie Osloboditeľov č. 4
GÁPEĽ
Zborovská ul. 11
VARŇA František Výrobňa soli pohľad z Námestia Osloboditeľov
Zborovská ul. 2
Varňa František, pohľad zo Zborovskej ulice
ČETERNE
Zborovská ul. 2
Klopačka
Lidická ul. č. 10
STROJOVŇA (Maschinhaus) a DIELNE SOLIVARU(Šmikňa)
Zborovská ul. 2
Kúria - dom vyššieho úradníka
Solnobanská ul. č. 25
Meštiansky dom
Solnobanská ul. 27,29
Meštiansky dom
Solnobanská ul. č. 21
Vozovňa
ul. Padlých hrdinov č. 2
Administratívna budova
námestie Osloboditeľov č. 11.,13
Remeselnícky dom - Obytný dom
námestie Osloboditeľov č. 17
Železnička úzkorozchodná
na Zborovskej ul.
Kostol r.k. sv.Jána Krstiteľa tzv. Banský kostol
námestie Osloboditeľov č. 6
Kaplnka r.k. sv.Rocha
Banícka ul.
Kaplička r.k. sv. Jána Nepomuckého
námestie Osloboditeľov


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]