Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku
Duklianske bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku (Dukliansko-karpatská operácia) | |
0988654321 | |
Pamätník príslušníkom 1. Česko-slovenského armádneho zboru
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský |
Okres | Svidník |
Mesto | Svidník |
Obec | Vyšný Komárnik |
Súradnice | 49°24′53″S 21°42′00″V / 49,41461°S 21,69997°V |
Založenie | 1944 |
1947 | Zmenený |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší prístup | z obce Vyšný Komárnik |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
- dátum vyhlásenia | 27. 2. 1961 |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 712-1277/1 – 712-1277/8 (Vyšný Komárnik) 712-1283/1 – 712-1283/8 (Svidník) |
Stav | zachovalý |
Správa | múzeum |
Wikimedia Commons: Pamätník Československej armády | |
Webová stránka: http://www.vhu.sk/narodna-kulturna-pamiatka-duklianske-bojisko/ | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Duklianske (do roku 1991 aj Dukelské) bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku sú národné kultúrne pamiatky, venované Karpatsko-duklianskej operácii, ktorá sa odohrala počas 2. svetovej vojny v oblasti Duklianskeho priesmyku a pamiatke tu padlým vojakom.
Duklianske bojisko
[upraviť | upraviť zdroj]Duklianske bojisko je národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (na základe uznesenia predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 24 z 27. 2. 1961). Územne je rozdelená do dvoch lokalít:
- Dukla – pamätník Česko-Slovenského armádneho zboru v katastrálnom území Vyšný Komárnik
- Pamätník sovietskej armády v katastrálnom území Svidník
Pamätník Česko-Slovenského armádneho zboru
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatková ochrana | |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[3] | |
---|---|
- číslo | 712-1277/1 – 712-1277/8 |
Pamätník sa nachádza v katastrálnom území obce Vyšný Komárnik 49°24′53″S 21°42′00″V / 49,41461°S 21,69997°V. Jeho vybudovaním v priestore bojov vláda Česko-Slovenskej republiky vzdala padlým vojakom 1. česko-slovenského armádneho zboru. Pamätník bol postavený v roku 1949 a jeho autorom je Ing. architekt Josef Grus. Pri pamätníku leží vojenské pohrebisko – cintorín, na ktorom je pochovaných 565 príslušníkov zboru.
Pamätník tvorí vysoký pylón a kolumbárium. Uzatvára južnú stranu cintorína a spolu s obradnou sieňou je vysoký 28 m. Svojím tvarom pylón symbolicky znázorňuje úder oslobodzovacích vojsk do nepriateľskej obrany na poľsko-československom pomedzí. V roku 1949 bola súčasťou pamätníka socha čs. vojaka, ktorý vzdáva na poctu zbraň svojim mŕtvym spolubojovníkom, dielo sochára Jana Vítka[4] a vtedajsi statny znak - lev s dvojkrizom. Tato socha bola v roku 1964 odstranena spolu s povodnym statnym znakom a v roku 1964 bol pamätník doplnený o bronzové súsošie Žalujem od národného umelca Jána Kulicha: matka ďakuje sovietskemu vojakovi za oslobodenie a zároveň žaluje fašizmus za príkoria a utrpenie, ktoré spôsobil. Ďalej bol pôvodný štátny znak nahradený štátnym znakom vtedy platným.
Na kolonáde vedúcej k pamätníku sú umiestnené bronzové tabule s vygravírovanými menami 1265 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, ktorí padli v Karpatsko-duklianskej operácii. Nie všetci sú pochovaní na Dukle; väčšina hrobov sa nachádza na poľskej strane hraníc, predovšetkým v meste Dukla a v osade Nowosielce.
V kolumbáriu pamätníka (žulové čierne oválne teleso s výklenkami na ukladanie urien) je uložená prsť zo všetkých miest bojov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. Portál kolumbária zdobia reliéfy znázorňujúce jeho bojovú cestu od Buzuluku do Prahy.
Pri štátnej ceste, asi 200 m od štátnej hranice, je žulový pamätník Rozpuknuté srdce. Postavený je na mieste tragickej smrti generála Jaroslava Vedrala-Sázavského, veliteľa 1. čs. samostatnej brigády v ZSSR, ktorý tu zahynul 6. októbra 1944. Generálovo auto nabehlo na nástražnú mínu. Spolu s generálom zahynul aj jeho vodič a osobná stráž.
Vľavo od štátnej cesty asi 100 m od štátnej hranice, na mieste, kde bol pôvodný cintorín príslušníkov čs. armádneho zboru, je od roku 1967 umiestnená žulová plastika – symbol ženijného vojska v Karpatsko-duklianskej operácii. Plastika zobrazuje ruku ženistu pri zneškodňovaní protitankovej míny.
Pri štátnej hranici je postavená na mieste pôvodnej pozorovateľne veliteľa zboru generála L. Svobodu49°24′53″S 21°42′30″V / 49,414585°S 21,708249°V vyhliadková veža. Pôvodná veža bola drevená, súčasná bola odhalená v roku 1974. Rozhľadňa je postavená v nadmorskej výške 550 m a je vysoká 52 m. Vo vstupnej hale vyhliadkovej veže je inštalované audiovizuálne zariadenie, ktoré umožňuje návštevníkovi získať podrobnejšie informácie o Karpatsko-duklianskej operácii. Z plošiny je výhľad na duklianske bojisko na poľskej i slovenskej strane. V interiéri rozhľadne je inštalovaná lipová ratolesť – symbol slovanskej vzájomnosti a zároveň označenie československej generálskej vojenskej hodnosti.
V roku 1981 bola v severovýchodnej časti areálu pamätníka vytvorená aleja Hrdinov Dukly. Na kamenných žulových blokoch sú umiestnené busty 15 hrdinov Sovietskeho zväzu a Československej republiky, aktívnych účastníkov Karpatsko-duklianskej operácie. Busty v nadživotnej veľkosti tu majú maršali Sovietskeho zväzu Ivan Stepanovič Konev, K. S. Moskalenko a A. A. Grečko, armádni generáli L. Svoboda a K. Klapálek, generálmajori A. Sochor a R. Tesařík, podplukovníci J. Kholl a F. Vrána, kapitáni R. Jasiok a V. Opatrný, gardoví seržanti P. A. Kondyra, V. N. Golovaň a D. Karakulov a mladší seržant I. V. Babin.
Areál Duklianskeho bojiska sa rozprestiera od rázcestia obce Kapišová až po slovensko-poľský hraničný priechod Dukla. Jeho súčasťou je vojenské prírodné múzeum, ktoré bolo sprístupnené verejnosti v roku 1959. Nachádza sa tu expozícia v prírode s rozmiestnenou bojovou technikou v katastrálnom území obci Nižného Komárnika a Vyšného Komárnika. Sprístupnené sú aj zrekonštruované delostrelecké palebné postavenia a bunkre jednotiek 1. čs. armádneho zboru v ZSSR i veliteľské stanovište veliteľa 3. čs. brigády, z ktorého velitelia zabezpečovali ďalšiu útočnú činnosť na slovenskom území po prekročení štátnej hranice.
-
Pohľad na pamätník česko-slovenského armádneho zboru
-
Bronzové súsošie Žalujem od národného umelca Jána Kulicha
-
Pylón duklianskeho pamätníka je postavený zo žulových kvádrov.
-
Kolumbárium pamätníka
-
Vojenský cintorín
-
Alej hrdinov
-
Rozhľadňa na mieste pôvodnej pozorovateľne
-
Lisunov Li-2
-
Avia B-33
Údolie smrti
[upraviť | upraviť zdroj]Údolie smrti je súčasťou Prírodného duklianskeho múzea. Zaoberá plochu obcí Dobroslava, Kapišová, Kružlová, Nižná Pisaná, Svidnička, Vápeník a Vyšná Pisaná, kde je osadená vojenská technika z obdobia Karpatsko-duklianskej operácie z bojov počas 25. až 27. októbra 1944[5] a to:
- Dobroslava chotár obce akp NKP č. 11645[6] ako Expozícia vojenskej techniky – Karpatsko Dukelská operácia
- Kapišová pamätník - NKP č. 11641[7] s dvomi tankmi T-34 49°21′00″S 21°35′43″V / 49,35012°S 21,59532°V
- Kružlová pamätník - NKP č. 11642[8] s ôsmimi tankmi T34/85, symbolizujúcimi tankovú rotu v útoku49°21′42″S 21°35′45″V / 49,36169°S 21,59582°V
- Nižná Pisaná pamätník - NKP č 11643[9] s dvomi tankmi T-34 a húfnicou 49°23′06″S 21°36′03″V / 49,38492°S 21,60089°V
- Svidnička pamätník - NKP č. 11646[10] s tankom T-34 49°22′58″S 21°34′10″V / 49,38275°S 21,56955°V
- Vápeník pamätník NKP č. 11647[11] s tankom T-34 49°23′28″S 21°32′45″V / 49,39099°S 21,54576°V
- Vyšná Pisaná pamätník v strede dediny a tank T-34 za dedinou, NKP č. 11644[12] 49°24′21″S 21°36′37″V / 49,40589°S 21,610171°V
-
Infotabuľa
-
Pamätník pri vstupe do Údolia smrti
-
Pamätník v obci Kapišová
-
Kanónová húfnica, Nižná Pisaná
-
Kríž
Pamätník Červenej armády
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatková ochrana | |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
ÚZPF[13] | |
---|---|
- číslo | 712-1283/1 – 712-1283/8 |
Vo Svidníku stojí monumentálny mramorový pamätník Červenej armáde, národná kultúrna pamiatka. Bol odhalený 3. októbra 1954 pri príležitosti osláv 10. výročia karpatsko-duklianskej operácie. Autormi projektu boli českí architekti Ing. Karel Lodr, Jan Krumprecht a Václav Šedivý. Sochárske práce realizovali sochári – národní umelci Oskár Kozák, Jan Hana a zaslúžilý umelec František Gibala.
Pomník má výšku 37 m. Päťramenná hviezda na jeho vrchole meria 3,5 m. Čelné steny ohrady pamätníka výtvarne symbolizujú Slovenské národné povstanie a príchod Červenej armády. Na ľavej strane pamätníka je súsošie Útok Sovietskej armády, na pravej strane reliéf Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní. Pred širokým schodišťom pamätníka je bronzová socha sovietskeho seržanta; symbolizuje čestnú stráž, ktorá vzdáva hold nad mohylou padlých. Jej výška je 4 m a jej autormi sú Jan Bartoš a Jan Hana. Po bokoch sokla, na ktorom je postavená socha, sú vysekané položené mramorové lipové vence.
Architektonický komplex pamätníka dotvárajú dve pieskovcové súsošia: Hanovo Stretnutie a Gibalovo Smelý pohľad do budúcnosti. Na štvorcovom piedestáli, obelisku a pylóne pamätníka sú osadené veľkorozmerné mramorové reliéfy: Zdvihnutie zástavy na slávu víťazstva, 9. máj 1945, Ľudia vítajú svojich sovietskych osloboditeľov, Zvítanie partizánov so Sovietskou armádou a Dedina víta sovietskych vojakov. Pri pamätníku pri stene sú vytvorené symbolické mramorové hrobky padlých príslušníkov sovietskej pechoty, tankistov, delostrelcov a letcov. Na hrobkách sú vytesané symboly rozlišovacích znakov týchto druhov sovietskych zbraní. V štyroch spoločných hroboch je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov.
V roku 1974 bol vytvorený na pravej strane pamätníka v blízkosti vojenského múzea Park bojovej techniky, v ktorom je rozmiestnená vojenská bojová technika používaná v čase Karpatsko-duklianskej operácie.
-
Súsošie Smelý pohľad do budúcnosti
-
Súsošie Vítanie osloboditeľov
-
Reliéf Partizánska hliadka v Slovenskom národnom povstaní'
-
Kameň informujúci o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky vo Svidníku.
-
Budova múzea v Svidníku
-
Park bojovej techniky
Spravovanie duklianskeho bojiska a pamätníkov
[upraviť | upraviť zdroj]Pamätníky a celý areál vojenského prírodného múzea do roku 1959 spravoval ONV vo Svidníku, potom do roku 1965 Krajské pamiatkové stredisko v Prešove a od 1965 Duklianske múzeum vo Svidníku. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 bolo múzeum premenované na Vojenské múzeum vo Svidníku. Stalo sa samostatnou organizáciou, ktorá spravovala celý areál Vojenského prírodného múzea a pamätníky.
Duklianske múzeum bolo v roku 2004 transformované na múzejné oddelenie Svidník a je pričlenené pod novozriadené Vojenské múzeum Piešťany zriadené Vojenským historickým ústavom Bratislava.
Od roku 1994 až do 2004 bolo Duklianske múzeum priamo v riadení Vojenského historického ústavu v Bratislave.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
- ↑ BA@CREATIV.SK, Creativ line - ateliér reklamy, www.creativ.sk,. Na Dukliansky pamätník vrátia sochu z roku 1949 | Uszz.sk [online]. www.uszz.sk, [cit. 2018-04-19]. Dostupné online. Archivované 2018-04-20 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2015-11-11]. Dostupné online. Archivované 2010-03-12 z originálu.
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18128
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18124
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18125
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18126
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18129
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18130
- ↑ http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=18127
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-23]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Dukla a okolie; Ivan Mindoš, Ervín Pauliak; Vlastivedno-turistický sprievodca, Bratislava 1984
- Pochodne slobody; Ján Hraško, Osveta 1964, str. 121; 123
- Dejiny slovenského národného povstania 1944; Encyklopédia odboja a SNP, 5. zväzok, Nakladateľstvo Pravda 1984
- Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D, Slovenská akadémia vied Encyklopedický ústav, Bratislava 1977
- Malý lexikon architektúry; Koch Wilfried; Tatran Bratislava 1975, str. 209
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dukelské bojisko a pamätníky na Dukle a vo Svidníku