Ščob (Laborecká vrchovina)
| Ščob | |
| vrch | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Podkarpatské vojvodstvo |
| Okresy | Medzilaborce, Sanok |
| Obce | Výrava, Komańcza |
| Pohorie | Laborecká vrchovina |
| Povodia | Laborec, Oslawa |
| Nadmorská výška | 763,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′31″S 22°01′50″V / 49,2253°S 22,0305°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke z Oľšinkova |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ščob (763,8 m n. m.[1][2]; poľ. Szczolb) je vrch v Laboreckej vrchovine, krajinnom celku Nízkych Beskýd.[3] Leží na slovensko-poľskej hranici, nad obcou Výrava, približne 10 km juhovýchodne od Medzilaboriec.[4]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v hraničnom hrebeni vrchoviny.[3] Južná a západná časť hrebeňa zasahuje na územie Prešovského kraja, okresu Medzilaborce a na katastrálne územie obce Výrava, severovýchodná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Sanok a gmine Komańcza.[5] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Oľšinkov a Výrava, západne sa nachádzajú Čabalovce, severozápadne Palota a východne na poľskom území Lupków, patriaci do gminy Komańcza.[5] Oblasť je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v slovenskej a Cisniansko-wetlinského parku v poľskej časti.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ščob leží na severnom okraji Laboreckej vrchoviny, v hraničnom hrebeni južne od Lupkovského priesmyku.[4] Južne sa nachádza Parilov (716 m n. m.), Černiny (671 m n. m.) a Lesík (583 m n. m.), západne Kobyla (637 m n. m.), Javorská (598 m n. m.), sedlom oddelený Megelov grúň (762 m n. m.), Jaseňovec (753 m n. m.) a Brincová (784 m n. m.), severne Stredný hrb (822 m n. m.), Kľučkov (764 m n. m.) a Jasieniowa (735 m n. m.) a východne Chryszczata (997 m n. m.), Jaworne (992 m n. m.), Košiarka (793 m n. m.), Hlboký vrch (893 m n. m.) a Vysoký grúň (905 m n. m.).[1] Vodu zo severných svahov do rieky Laborec odvádza Výrava, z južných jej prítok Malá Výrava a z východných častí odteká potokom Smolniczek do rieky Oslawy v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[4][5]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Laboreckej vrchoviny, ojedinele tiež Ondavskú vrchovinu, Busov, Čergov, Slanské, Vihorlatské a Bukovské vrchy, vzácne i Tatry.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej magistrále po hrebeni:
- od severu z Lupkovského priesmyku
- od juhovýchodu z Hlbokého vrchu cez rázc. Pod Košarkou
- po
žlto značenom chodníku z Oľšinkova cez rázc. Pod Košarkou[4]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 Laborecká vrchovina. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 24.
- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 5 Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-21]. Dostupné online.