Megelov grúň
| Megelov grúň | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Medzilaborce |
| Obec | Výrava |
| Pohorie | Laborecká vrchovina |
| Povodie | Laborec |
| Nadmorská výška | 752,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′35″S 22°01′17″V / 49,2265°S 22,0214°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | z obce Výrava |
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Megelov grúň[1] (752,0 m n. m.[2][3]) je vrch v Laboreckej vrchovine, krajinnom celku Nízkych Beskýd.[4] Leží nad obcou Výrava, približne 9 km juhovýchodne od Medzilaboriec.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na severe strednej časti vrchoviny[4], v Prešovskom kraji, okrese Medzilaborce a na katastrálnom území obce Výrava.[1][6] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Výrava a Oľšinkov, západne sa nachádzajú Čabalovce, severne Palota a Radoszyce a východne Lupków.[7] Masív je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Megelov grúň leží na severe strednej časti Laboreckej vrchoviny, v rázsoche, vedúcej západným smerom zo Ščobu (764 m n. m.) v hlavnom, hraničnom hrebeni. Nachádza sa južne od Lupkovského priesmyku a v okolí leží západným smerom Brincová (784 m n. m.), Jaseňovec (753 m n. m.), Záruba (575 m n. m.) a Miková (419 m n. m.), južným Kobyla (637 m n. m.), Lesík (583 m n. m.), Kudrovec (552 m n. m.) a Gušina (580 m n. m.), východným Parilov (717 m n. m.), Vysoký grúň (905 m n. m.), Hlboký vrch (893 m n. m.), Hojdov (809 m n. m.), Košiarka (793 m n. m.), Ščob (764 m n. m.) a Chryszczata (997 m n. m.) a severným Terpiak (744 m n. m.), Kľučkov (754 m n. m.), Stredný hrb (822 m n. m.) a Magura (755 m n. m.).[2][8] Oblasť patrí do povodia Laborca, kde vodu zo severných a západných svahov odvádza Výrava, z južných jej prítok Malá Výrava. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5][7]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva lesný porast[7], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Laboreckej vrchoviny, no tiež Bukovské, Slanské a Vihorlatské vrchy, ako aj vrchy v poľskom prihraničí.[9]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný neznačenými chodníkmi z Výravy, prípadne odbočením z hrebeňom vedúcej 
Východokarpatskej magistrály.[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 24.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-02]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-02]. Dostupné online.
- ↑ Laborecká vrchovina. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-02]. Dostupné online.