Pamiatky černovskej masakry

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°05′28″S 19°15′26″V / 49,091222782°S 19,2572736740°V / 49.091222782; 19.2572736740
Pamiatky černovskej masakry
Kostol cernova 5.jpg
Pohľad na kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský
Okres Ružomberok
Mesto Ružomberok
Súradnice 49°05′28″S 19°15′26″V / 49,091222782°S 19,2572736740°V / 49.091222782; 19.2572736740
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší prístup z Ružomberku mestská časť Černová
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Pamiatky černovskej masakry
 - dátum vyhlásenia 1991
Stav zachovalý
Free 2 majetok r.k. cirkvi / múzeum / majetok miestnej časti
Relief Map of Slovakia.png
Red pog.svg
Žilina Region - physical map.png
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Černová
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Súbor pamiatok černovskej masakry roku 1907 v RužomberkuČernovej, ktoré sú pripomienkou na krvavý masaker, ktorý sa odohral 27. októbra 1907. Táto udalosť sa nazýva aj Černovská tragédia. Medzi pamiatky patria Rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej, pamätné miesto Černovskej masakry – pomník a cintorín Černová a rodný dom Andreja Hlinku. Za národné kultúrne pamiatky boli vyhlásené Nariadením vlády Slovenskej republiky 299/1991 Z.z. z 11. júna 1991.

Rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kostol Panny Márie Ružencovej (Černová)

Kostol je evidovaný v Registry nehnuteľných NKP pod číslom ÚZPF 370/1.[2] Je to novogotická stavba ukončená v roku 1907 podľa návrhu architekta Milana Michala Harminca z iniciatívy černovského rodáka Andreja Hlinku vyhlásenou roku 1905. Zbierka na stavbu bola uskutočnená medzi obyvateľmi Černovej.

Pamätné miesto Černovskej masakry[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa pri vstupe do Černovej, na dolnom konci ulice A. Hlinku. Na Kultúrnom dome, na ulici Andreja Hlinku 1, je pamätná tabuľa pripomínajuca túto udalosť.[3]. V zozname nehnuteľných kultúrnych pamiatok je evidovaná pod č. 10541/1[4].
49°05′34″S 19°15′31″V / 49,092880854°S 19,258711338°V / 49.092880854; 19.258711338

Pomník obetiam Černovskej tragédie na cintoríne[upraviť | upraviť zdroj]

Pripomína obete streľby do obyvateľov Černovej, pamätník je cintoríne. Sú na ňom mená 15 obetí. Pamätník bol odhalený v deň 25. výročia tejto udalosti za prítomnosti Andreja Hlinku, Milana Hodžu, zástupcov Slovenskej ligy amerických Slovákova a aj veriacich z Poľska. Autormi projektu boli Miroslav Motoška a Juraj Sládek.[5] V registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok je registrovaný pod č. 417/1.[6]
49°05′27″S 19°15′25″V / 49,090794203°S 19,256908894°V / 49.090794203; 19.256908894
Obete streľby:[7]

Vľavo od kríža

  • Jozef Lejko 55r.
  • Jozef Lajčiak 54r.
  • Jozef Hlinka 50r.
  • Pavel Janči 49r.
  • Michal Polievka 43r.
  • Jozef Fulla 42r.
  • Ondrej Sulík Kučera 39r.
  • Jozef Demko 35r.

vpravo od kríža

  • Katarína Demková r. Hubová 35r.
  • ondrej Uhrina 28r.
  • Terézia Demková r. Jeleníková 28r.
  • Ignác Janček 25r.
  • Karol Otiepka 25r.
  • Rozália Fagová 15r.
  • Antónia otiepková 15r.

Rodný dom Andrej Hlinku v Černovej[upraviť | upraviť zdroj]

Je domom v ktorom sa narodil Andrej Hlinka v rodine pltníka. Nachádzajú sa v ňom predmety pripomínajúce tohoto významného rodáka z Černovej. Sú to aj: rybársky prút, kňazské rúch a nábytkom medzi ktorým žil.[8]

Ján Čarnogurský daroval pri príležitosti osláv 100. výročia narodenia A. Hlinku jeho posmrtnú masku. Tá bola vyhotovená sochárom Fraňom Štefunkom, podaravaná Karolovi Sidorovi, ktorý ju podaroval otcovi J. Čarnogurského.[9] Kópia sa nachádza v Liptovskom múzeu.[10]< 49°05′32″S 19°15′24″V / 49,0923166°S 19,2567624°V / 49.0923166; 19.2567624

Ine projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kapitola XVII. Political Trial in Hungary and its Sequel v Racial problems in Hungary, Robert William Seton-Watson, A. Constable & Co., ltd., 1908 - Ethnicity - 540 str., str. 331 - 351[1]
  • Holec Roman, Tragédia v Černovej a slovenská spoločnosť. Martin, Matica slovenská 1997, 270 s.
  • style.hnonline.sk: Človek s menom Hlinka. Ten, čo miloval Slovákov a vlaky
  • História Černovej – na stránkach obce