Svidnička

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svidnička
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 317 m n. m.
Súradnice 49°23′03″S 21°34′09″V / 49,3843°S 21,5691°V / 49.3843; 21.5691
Rozloha 5,72 km² (572 ha) [1]
Obyvateľstvo 133 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 23,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1572
Starosta Anna Paňková[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SME RODINA)
PSČ 090 02 (pošta Kružlová)
ŠÚJ 527858
EČV (do r. 2022) SK
Tel. predvoľba +421-54
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Svidnička
Webová stránka: svidnicka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Svidnička je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Vývin názvu obce

  • 1572Zydnicza, Szuygniczka
  • 1618Swidniczka
  • 1773Szvidniczka, Swidniczka
  • 1786Swidnicschka
  • 1808Szvidnicska, Swidníček
  • 1863-1902Szvidnicska
  • 1907-1913Kisfagyalos
  • 1920Svidníčky
  • 1927Svidnička

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec podľa písomných dokumentov bola založená v rozpätí rokov 15531572 Šeredyovcami, majiteľmi Makovického panstva. Obec je v makovickom urbári spomínaná v roku 1572.

Po neúspešnom povstaní Františka II. Rákociho začiatkom 18. storočia bolo makovické panstvo konfiškované a rozdelené. Časť majetkov získal gróf Aspremont, manžel Juliany Rákociovej, časť Sirmaiovci a menšiu časť Erdődyovci. Po zmene majiteľom bol zväčšený útlak obyvateľov, ktorý v roku 1712 bol zavŕšený hromadným útekom poddaných.

V roku 1787 mala obec 28 domov a 150 obyvateľov,

v roku 1828 mala 31 domov a 250 obyvateľov.

Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. K dedinským remeslám patrilo košikárstvo, tesárstvo, tkáčstvo, ale i kolesárstvo a výroba šindľov. Obec bola v oboch svetových vojnách veľmi poškodená. Obyvatelia v čase socialistickej výstavby pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku v okresnom stavebnom podniku, Strojárňach potravinárskeho priemyslu a Odevných závodoch kapitána Jána Nálepku a v Tesle Stropkov. V 70. a 80. rokoch v obci úspešne prosperovala poľnohospodárska výroba, ktorá mala črty priemyselnej výroby a v nej pracovalo značné množstvo dedinčanov.[4]

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V zelenom štíte vľavo striebroodetý pastier v pravici so strieborným bičom na zlatom bičisku, vpravo od neho dva strieborne prekrývajúce sa semhľadiace voly v zlatej zbroji.

Terajší erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva 5. júla 2004, č. OZ – 3/2004 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S – 317/204.

Symbolika pastierstva podľa staršieho odtlačku pečatidla obce z roku 1787.

Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/8), zelenej (1/8), bielej (1/8), zelenej (1/8), žltej (1/8), zelenej (1/8), bielej (1/8) a zelenej (1/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1995 v obci boli najpočetnejšie rodiny s týmito rodinnými menami:

Bogdaník, Bogdanik, Cerula, Dobrocký, Ducár, Friga, Fuga, Grocký, Hičar, Hičár, Holovač, Holováč, Hvizd, Južanin, Kandravý, Kněžík, Kobularčik, Kováč, Leškanin, Mackanin, Marčišin, Paňko, Pich, Rodák, Reňak, Rudý, Sabat, Simočko, Skirko, Soľanka, Suvák, Ščerba, Šott, Štec, Štefanco, Štenhura, Timan, Vapnár, Varchol, Vasilenko, Vojtašek, Židiak.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. SVIDNIČKA. In: KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. s. 110.
  5. Farnosť: Kapišová [online]. Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svidnička

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]