Busta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Busta Gaia Julia Caesara

Busta (lat. bustum, tal. busto) je sochárske znázornenie hornej časti človeka (hlava, ramená a hruď), či už vo voľnej priestorovej plastike, alebo v reliéfnom, plošnejšom podaní. Dáva vyniknúť individualite stvárneného jedinca. Býva vytvorená spravidla z mramoru, bronzu, alebo z iného trvanlivého materiálu, prípadne aj z dreva.

Charakterová hlava ("Heraklit" autor F.X.Messerschmidt)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne termín pre poprsie, podobizeň zomrelého na náhrobkoch. Typ sochárskeho polofigurálneho portrétu. Isté náznaky k buste nachádzame už v egyptskom a gréckom sochárstve. Najvýznamnejšie podnety však poskytovalo etruské umenie portrétnych hláv a polofigúr na náhrobkoch a neskoršie plastiky rímskeho obdobia vychádzajúce z rímskeho kultu predkov. Figurálne relikviáre a konzolové figúry stredoveku (v neskororománskom a gotickom období) boli ďalšou etapou vo vývoji tohoto typu, pričom osobitné miesto patrí v tejto súvislosti triforiovým (trojdielne arkádové okno) parléřovským bustám v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade (1375-85).

Antické umenie busty našlo znovu uplatnenie v talianskej renesancii (Donatello, Michelangelo, Cellini a iní). Nové dramatickejšie podoby nadobudlo portrétne umenie a poňatie busty v baroku (Bernini, Algardi, Coyzevox, Houdon, Schlütter, Permoser a iní.). Pozoruhodný je cyklus charakterových hláv bratislavského sochára F. X. Messerschmidta (po roku 1777). Veľký rozvoj umenia portrétu a busty nastáva v 19. a 20. storočí.

Zaujímavé[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšia busta na svete, nazývaná Karl-Marx-Monument, stojí v meste Chemnitz.