Ivan Branislav Zoch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ivan Branislav Zoch
slovenský polyhistor a fyzik
slovenský polyhistor a fyzik
Narodenie24. jún 1843
Jasenová
Úmrtie27. december 1921 (78 rokov)
Modra
RodičiaCtiboh Zoch, Anna Amália Cochiusová (Zochová)
SúrodenciPavol Peter Zoch
Stanislav Zoch
Cyril Zoch
ManželkaKarolína Štefančoková
Zuzana Szontaghová
Milina Laciaková
DetiMilica Zochová
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ivan Branislav Zoch

Ivan Branislav Zoch (* 24. jún 1843, Jasenová – † 27. december 1921, Modra), bol slovenský polyhistor a fyzik. Pseudonymy: Branislav, Čika-Apik, Ivan Broz, I. Br. Jánošikovič, I. Br. Jasenovský, Iv. Br. Jaseňovský, Podkohútov, Rybrcol, Zvekan

Život[upraviť | upraviť kód]

Narodil sa v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha, ktorý patril k najznámejším Štúrovým spolupracovníkom. Základné vzdelanie získal v rodine a na ľudovej škole v Jasenovej, pokračoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1854 – 1858), neskôr prešiel do Těšína, Šoprone a po maturite v Levoči v roku 1862 začal študovať matematiku a fyziku na Technickej vysokej škole vo Viedni a neskôr na univerzite v Erlangene. V roku 1866 obhájil doktorskú prácu.

Po skončení štúdia ho zvolili za profesora na jediné slovenské gymnázium vo Veľkej Revúcej. Na škole vybudoval bohaté fyzikálno-chemické zbierky. Už v prvom roku pobytu Zocha v Revúcej ho vyšetrovali, ba i väznili. Revúckych profesorov bezdôvodne obviňovali z činov, ktorých sa vôbec nedopustili a po 12 rokoch jestvovania gymnázium vo Veľkej Revúcej zatvorili v roku 1874.

Po zatvorení gymnázia bol krátky čas správcom Spárorezovej sudodielne v Krupine. Po jej zatvorení sa živil príležitostnými prácami. Biskup Josip Juraj Strossmayer ho pozval za profesora na gymnázium do chorvátskeho Osijeku.

Po obsadení Bosny a Hercegoviny Rakúskom v roku 1878 ho vláda vyslala do Sarajeva, aby tam zriadil gymnázium. Po trojročnom pôsobení sa vrátil do Osijeku, kde s veľkou energiou začal vydávať konverzačný chorvátsky lexikón. O sedem rokov neskôr odišiel za riaditeľa gymnázia do Petrinje, kde pôsobil 9 rokov až do svojho penzionovania.

Tvorba[upraviť | upraviť kód]

Jeden z najvýznamnejších slovenských vedcov a pedagógov v 2. pol. 19. a zač. 20. storočia, polyhistor a encyklopedista, zaoberal sa aj fyzikou, matematikou, chémiou, meteorológiou, geológiou, botanikou, zoológiou a ďalšími vednými disciplínami, autor vyše 270 vedeckých prác a štúdií. Okrem učebníc fyziky, napísal Zoch vyše 80 kratších prác z najrôznejších vedných a životných odborov. Výsledky svojich vedeckých výskumov uverejňoval vo svetových časopisoch. Časopis Annalen der Physik und Chemie zverejnil Zochovu prácu Zur Kenntniss der chemischen Harmonika (6/1866) a Zochovu dizertačnú prácu Über ein Verfahren zur Messung der Schallgeschwindigkeit in Gasen (8/1866). Na Svetovej výstave v Paríži v r. 1867 vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Na Svetovej výstave vo Viedni vystavoval Model kachiel na povetrnie kúrenie a Nového spôsobu Dzierzonák.

Literárne činný, zameral sa na tvorbu krátkych próz a divadelných hier, písal kritické, biografické a i. state. V spolupráci s manželkou Milinou preložili Kukučínov Dom v stráni do chorvátčiny.

Najnáročnejším Zochovym dielom je Prva hrvatska enciklopedija, ktorú vydával spolu s Josipom Mencinom v Osijeku po zošitoch v rokoch 1885 – 1887. Prvé dva diely (1. A – Bžedusi, 2. C – Gzel) majú vyše 600 strán. Podobné diela vtedy mali len Angličania, Nemci, Francúzi a Taliani.

Napísal prvú slovenskú učebnicu fyziky (1869) a geometrie (1873), spracoval stručné dejiny matematiky a fyziky (1889). V literárnej oblasti autor anekdot, cestopisov, humoresiek, poviedok a beletrizovaných príhod, zostavil zbierku divadelných hier pre mládež. V článkoch a životopisných portrétoch priblížil viaceré historické i súveké osobnosti. Položil základy slovenského vedeckého názvoslovia v oblasti fyziky, matematiky a telesnej výchovy. V publicistike komentoval slovenský národný život, aktuálnu politickú situáciu, propagoval podnikanie, všímal si ženskú otázku, svoje práce uverejňoval v slovenských a inorečových periodikách, zborníkoch a ročenkách a kalendároch. Jazykovednými príspevkami ovplyvnil vývoj slovenčiny.

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • rodný dom v Jasenovej
  • náhrobník v Modre, neskôr premiestnený do areálu starého gymnázia v Revúcej
  • pamätná tabuľa v Modre
  • rukopisná pozostalosť, korešpondencia a fotografická dokumentácia v LAMS

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • 1869Physika – prvá slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie…

Začal na nej pracovať po príchode na gymnázium vo Veľkej Revúcej (1866) a vydal ju po dvoch rokoch v Skalici (má 25 rokov).
Physika má 178+6 strán a 248 obrázkov, ktoré kreslí sám, aby tak znížil nakladateľské výdavky. Učivo je rozdelené do 146 článkov čiže paragrafov a tie zas patria do ôsmich oddielov. Snáď najviac z celého diela môže prekvapiť stať o termoelektrických prúdoch našej Zeme. Podobne prekvapujúce je aj objasnenie vzniku severnej polárnej žiary. Pri vytváraní slovenského fyzikálneho názvoslovia sa Zoch opiera o češtinu, ruštinu a latinčinu. Za vytvoreným názvom často uvádza jeho tvar v inom jazyku. Tým umožňuje čitateľovi orientáciu pri prvom stretnutí s novým názvom pojmu.
Jej priame používanie v škole trvalo iba 5 rokov 1869 – 1874 (zatvorenie troch slovenských gymnázií)

  • 1873Krátky návod k vyučovaniu v telocviku hlavne pre národnie školy, Revúca
  • 1873Počiatky názornej merby pre nižšie gymnasium a semeniská, Martin
  • 1871Psychológia (ostala v rukopise)

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]