Opevnenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Opevnenie alebo fortifikácia z lat.: fortis (silný) a facere (robiť) sú vojenské konštrukcie a stavby navrhované na obranu a ochranu. Ľudstvo ich buduje už tisícky rokov a ich realizácie sa zlepšovali stúpajúcou úrovňou technickej zručnosti. Tradičným príkladom konštrukcie fortifikácii sú kastrá (vojenské tábory) z čias rímskych légii ale prvými reálnymi realizáciami sú obranné múry mestských štátov ešte z čias Mezopotámie, alebo múr obklopujúci Jericho z 8. tisícročia pred Kr. Predchodcami fortifikácie, tak ako je chápaná dnes boli obranné valy a konštrukcie, ktoré stavali predchodcovia človeka okolo svojich sídiel na obranu proti zvieratám, prípadne napadnutiu iným kmeňom.

Posun v systéme konštrukcie a princípe konceptu prišiel v stredoveku. Vtedy bol značne ovplyvnený príchodom pušného prachu a ťažkej techniky v podobe diel. V tomto období sa múry spevňovali, zhrubovali a využíval sa princíp spevnenia zemou, ako opornej konštrukcie. Bolo to nevyhnutné vzhľadom na silu kanónov a eliminácie dopadu delových gúľ, ktoré spôsobovali značné škody. Stúpajúca hĺbka muriva bola potrebná taktiež pre využitie diel na obranu, ktoré sa situovali do obranného múru alebo na neho.

Fortifikácie delíme na permanentné a poľné. Z čoho permanentné predstavujú tradičnú formu, konštrukciu obranného valu a poľné sú dočasné a vytvárané bojovými jednotkami ako obranné pozície v teréne. Najznámejším typom fortifikácie sú obranné mestské múry, známe ako mestské hradby. Megalomanskejším príkladom sú hradby okolo hraníc štátu alebo regiónu. Klasickým príkladom je Veľký čínsky múr.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]