Balašovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Balašovci
Coa Hungary Family Balassa.svg
erb rodu Balašovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo
Titulyžupan, kráľovský prokurátor, kráľovský koniarnik, kráľovský dverník, diplomat, kapitán, dôstojník, komorník, kráľovský radca, kráľovský pohárnik, predseda Uhorskej komory, strážca koruny, plukovník
ZakladateľSynko
Rok založenia
dynastie
13. storočie
Posledná hlava dynastieGabriel Balaša
Rok zániku dynastie18. storočie
Štátna príslušnosťuhorská

Balašovci (starším slovenským pravopisom: Balassovci; základný tvar: Balaša, starším slovenským pravopisom: Balassa, po maď. Balassa) bol uhorský šľachtický rod, ktorého najstarší známy predok bol Synko, otec Detrich doložený v listine v roku 1222 ako zvolenský župan. Pôvodné majetky rodu sa nachádzali vo zvolenskej, hontianskej a novohradskej župe, za vlády Ondreja II.[1]

Dejiny rodu[upraviť | upraviť kód]

Balašovci zastávali posty županov v Honte, Tekove a v Gemeri. Pôvodné majetky mali pri Zvolene, v Honte aj v Novohrade, na Liptove v Paludzi a v Iľanove. Za kráľa Ondreja II. dostali Tepličku nad Váhom, Varín a Žilinu, ktorá potom pripadla Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Do vlastníctva získali opevnené hrady, ktoré mali na území Slovenska strategicky význam: Považskú Bystricu, Hričov, Starý hrad, Skalbiňu, Topoľčany a Plavecký hrad. Prvého do barónskeho stavu uviedli Melchiora Balašu. Predpokladá sa, že dostal aj Dračí rád a grófsky titul získal roku 1664. Najstarší doklad o erbe je pečať Jána Balašu. Kráľ Belo IV. vymenil rodu majetky v Paludzi a Iľanove za Modrý Kameň s okolím a za Balážske Ďarmoty (Balassagyarmat). Práve tie sa stali rodovým sídlom a odtiaľ aj meno Balašovci. Z rodu Balašovcov vzišli aj lúpežní rytieri, ktorí využívali najmä Považie aj Ďarmotský hrad (kapitán Imrich Balaša) a prepadávali pocestných. Svojvoľne vyberali poplatky za to, aby kupci mohli prekročiť územia, ktoré spravovali, bezdôvodné okrádali okolité panstvá a predchádzal ich zlovestný chýr. Tretím smerom rodu bol záujem o vzdelanie, ktoré absolvovali na viedenskom Tereziáne, Norimbergu alebo v Ríme. Z radu Balašovcov poznáme cirkevných hodnostárov, opátov, prepoštov, rozhľadených biskupov a najmä majstra poézie Valetína Balašu. Po Moháčskej bitke sa Balašovci načas stali prívržencami Jána Zápoľského proti Ferdinadovi I. Balašovcom z príbuzenstva vyplýval blízky vzťah k Turzovcom.[2]

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť kód]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[2][1]

  • Detrich Balaša (13. storočie), najstarší známy predok, kráľovský prokurátor, zvolenský župan
  • Bitter Balaša (†1290), hontianský župan
  • Peter Balaša (†1290), brat Biettera, hontianský župan
  • Detrich Balaša (13. storočie), zvolenský, bratislavsky a spišský župan, majiteľ hradu Skalbiňa
  • Michal Balaša (13. storočie), abovský a zvolenský župan
  • Mikuláš Balaša (13. storočie), syn Detricha, zvolenský župan
  • Blažej Balaša (13. – 14. storočie), kráľovský koniarnik, hontiansky župan
  • Demeter Balaša (13. – 14. storočie), magister, otec Mikuláš, bratislavský a zvolenský župan, bojoval v službách kráľa Onreja III.
  • Ladislav Balaša (14. storočie), hontiansky župan, kráľovský dverník
  • František Balaša (†1526), diplomat v Čechách a na Morave, chorvátsky bán, padol v bitke pri Moháči s kráľom Ladislavom II. Jagelovským
  • Žigmund Balaša (†1559), získal ako súčasť panstva kláštor v Bzovíku (nechal vyhnať mníchov)
  • Melchior Balaša (*1510 – †1558/66), hlavný kapitán uhorských vojsk, barón, lúpežný rytier, údajné vyznamenanie Dračieho rádu
  • Imrich Balaša (†1550), prívrženec Jána Zapoľského, neskôr v službách Ferdinanda I., údajný rytier Dračieho rádu
  • Ján Balaša (15. storočie), kapitán banských miest, najvyšší cisársky veliteľ Zadunajska, kapitán Zvolena
  • Valentín Balaša (*1554 – †1594), básnik, dôstojník v Jágri, obchodník s vínom
  • Štefan Balaša (16. storočie), majiteľ hradu Topoľčany a Plavec
  • Andrej Balaša (16. – 17. storočie), kráľovský komorník, kurpinský kapitán, hontiansky župan
  • Imrich Balaša (†1633), syn Andreja, jeho manželkou bola Judita Bošňáková z Veľkého Bielu
  • Žigmund Balaša (†1623), syn Andreja, barón, cisársko-kráľovský komorník, oženil sa s Alžbetou Zborovskou z Poľska (na svadbe v Krakove sa zúčastnil poľský kráľ)
  • Imrich Balaša (†1683), lúpežný rytier, hlavný kapitán, župan stolice Pešť-Piliš-Solt, údajný rytier Dračieho rádu
  • Valetín Balaša (*1625 – †1684), manžel Kataríny Suňogovej (kvôli ktorej zabili Františka Forgáča), kráľovský radca, gróf, rytier Zlatej Ostrohy, krupinský kapitán, hontiansky župan
  • Pavol Balaša st. (†1705), barón, profesor na Trnavskej univerzite, titulárny biskup
  • Pavol Balaša ml. (†1770), gróf, gemerský župan, kráľovský pohárnik
  • František Balaša (*1731 – †1807), gróf, predseda Uhorskej komory, strážca koruny, chorvátsko-dalmátsky bán
  • Adam Balaša (17. – 18. storočie), barón, plukovník, prívrženec Imricha Tököliho
  • Gabriel Balaša (18. storočie), posledný vlastník hradu Bystrica na Považí, manželka grófka Peréniová

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Balašovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  2. a b MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1.. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 12 - 13.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Balašovci

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]