Zičiovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zičiovci (Zichy)
Coa Hungary Family Zichy.svg
Erb rodu Zičiovcov
KrajinaUhorské kráľovstvo
Titulygardista, taverník, budinský prepošt, jezuita, komorník
ZakladateľGál (Zajk)
Mýtický zakladateľGál (Zajk)
Rok založenia
dynastie
13. storočie
Posledná hlava dynastieTamás Zichy (*1974 -)
Štátna príslušnosťUhorská
Ďalšie vetvy dynastieVoderadská, Rusovská, Číčovská, Cíferská
Erb zichyovského rodu umiestnený nad portálom farského kostola sv. Márie Magdalény v Rusovciach. Zichyovci boli významnými donátormi rusovskej farnosti

Zičiovci (staršie Zichyovci) bol uhorský šľachtický rod.

Najstarší známy predok rodu Gál (alebo Zajk) bol roku 1260 majiteľom dediny Zajka v Zalianskom komitáte. Od 14. storočia začali príslušníci rodu používať predikát de Zich, Zichy, odvodený od dediny Zich v tej istej stolici.

Bohatstvo a význam rodu vzrástli až v 17. storočí, keď Pavol (1598 – 1638, veszprémsky hlavný kapitán, dostal od kráľa Ferdinanda II. niekoľko dedín patriacich panstvu Komárno a jeho syn Štefan (1616 – 1693; pozri nižšie) získal kráľovskými donáciami v roku 1646 obec Vásonkö (podľa nej rod používal druhý predikát) a v roku 1650 Palotu. Štefanov syn rovnakého mena sa stal v roku 1657 majiteľom celého komárňanského panstva a roku 1686 získal panstvo Divín, skonfiškované Uhorskou kráľovskou komorou rodu Balašovcov.

Neskôr na území Slovenska získali Zičiovci aj panstvá Voderady, Želovce, Rusovce, Cífer a majetkové podiely v panstvách Ostrý Kameň, Oravský hrad a Lietava. V čase najväčšieho rozmachu mala výmera rodových majetkov Zičiovcov rozlohu takmer 100 tisíc katastrálnych jutár (57 500 hektárov).

Rod sa už v 17. storočí rozčlenil na viacero vetiev (najvýznamnejšie boli rusovská línia a cíferská línia), ktorých predikáty sa odvodzovali od názvov rodových sídiel. Čiastkové pozemkové vlastníctvo si Zičiovci na Slovensku udržali až do konca druhej svetovej vojny.

Členovia rodu zohrali významnú úlohu v štátnej stoličnej a vojenskej správe Uhorska, viacerí boli významnými maďarskými politikmi, vojakmi ale aj spisovateľmi.

Významní členovia rodu[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štefan (* 18. september 1616, † 15. marec 1693) bol krajinský a vojenský hodnostár. Stal sa zakladateľom slávy a bohatstva rodu. V roku 1637 bol veliteľom rábskych husárov a veliteľom niekoľkých miest (1641 Ráb, 1650 Vesprém a Palota). Od roku 1655 bol predsedom Uhorskej kráľovskej komory a strážcom uhorskej kráľovskej koruny. V roku 1655 získal pre rod barónsky a v roku 1676 grófsky titul a predikát de Vásonkeö. Je pochovaný v Rusovciach.
  • František (* 25. jún 1777, † 6. október 1839), prvorodený syn Karola Jozefa, bol dôstojníkom (dosiahol hodnosť generálporučíka). K svojmu menu si pripájal aj rodové meno po manželke – Ferraris (po vymretí rodu Ferrarisovcov), ktoré po ňom používali i jeho potomkovia.
  • Karol (* ?, † 14. jún 1741) bol krajinský hodnostár. V roku 1713 bol županom Mošonskej župy, od roku 1716 kráľovským komorníkom a strážcom uhorskej kráľovskej koruny. Do histórie vošiel aj ako vojak, keď v roku 1717 bojoval s Eugenom Savojským proti Turkom pri oslobodzovaní Temešváru.
  • Emanuel (1808 – 1877) bol rovnako ako jeho otec František (1777 – 1839) vojakom (dosiahol hodnosť majora); okrem toho pri kráľovskom dvore zastával funkciu cisársko-kráľovského komorníka. Bol iniciátorom prestavby rusovského kaštieľa v tzv. tudorovskom slohu na počesť svojej anglickej manželky.
  • Aladár (* 4. november 1864, † 16. november 1937) bol konzervatívny politik, člen agrárnej skupiny uhorských poslancov, od roku 1893 člen hornej snemovne uhorského snemu, v rokoch 1906 – 1910 a 1917 – 1918 minister uhorskej vlády bez kresla, od roku 1927 poslanec maďarského parlamentu.

Známi predstavitelia[upraviť | upraviť zdroj]


Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]