Lozorno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°20′04″S 17°02′30″V / 48.334444°S 17.041667°V / 48.334444; 17.041667
Lozorno
obec
Lozorno 01.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Región Záhorie
Nadmorská výška 188 m n. m.
Súradnice 48°20′04″S 17°02′30″V / 48.334444°S 17.041667°V / 48.334444; 17.041667
Rozloha 44,79 km² (4 479 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 953 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 65,93 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1589
Starosta Ľubomír Húbek[3] (NEKA)
PSČ 900 55
ŠÚJ 508055
EČV MA
Tel. predvoľba +421-2
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Lozorno
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.lozorno.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Lozorno je obec na Slovensku v okrese Malacky. Patrí do Bratislavského samosprávneho kraja (VÚC).

Jej nadmorská výška je 187 m, priemerná ročná teplota 10 °C a priemerné ročné zrážky okolo 600 mm. Lozorno leží v blízkosti západných svahov Malých Karpát v južnej časti Záhorskej nížiny. V strede dediny sa týči kostol sv. Kataríny, panny a mučeníčky z Alexandrie, ktorý pochádza z roku 1629. Ďalšími starobylými pamiatkami sú prícestné sochy sv. Jána Nepomuckého a sv. Floriána.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov obce: v r. 1438 Ezelarn, v r. 1589 Zorno a od r. 1773 Lozorno. Osídlenie obce je známe už od 14. storočia, kde si obyvatelia svoje obydlia stavali popri Suchom potoku. Avšak prvá písomná zmienka je z roku 1438. V 16. storočí sa do obce prisťahovali chorvátski prisťahovalci, ktorí sú predkami väčšiny dnešných Lozorňanov. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom, tkáčstvom, zeleninárstvom a vinohradníctvom.

Najstaršia pečať obce - sv. Katarína s nástrojmi svojho martýrstva - s ozubeným kolesom a mečom s palmovou ratolesťou (symbolom mučeníkov, ale tiež aj symbolom víťazstva nad svetom) pochádza zo 17. storočia.

V obci začala začiatkom 19. storočia fungovať cirkevná škola. Asi v roku 1933 jej úlohu prebrala škola "meštianka", ktorá stála na západnom konci dediny smerom na výpadovku do Bratislavy. Približne v rokoch 19701990 bola používaná ako materská škola. Neskôr bola zbúraná a nahradila ju nová štvrť rodinných domov.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Obec je vzdialená 24 km od Bratislavy. Pri Lozorne je zjazd z diaľnice D2 Bratislava - Kúty - Praha, vďaka čomu je dobre spojená s hlavným mestom SR.

Nad dedinou sa nachádza vodná nádrž, z ktorej vyteká „Suchý potok“ krížom cez dedinu. Pri vodnej nádrži sa každoročne stretávajú obyvatelia Lozorna, prípadne susedia z okolitých dedín na Rybárskych zábavách. Nad vodnou nádržou je turistická cesta, ktorá vedie popri ďalších dvoch vodných nádržiach cez krásnu krajinu Malých Karpát do chatovej oblasti Košarisko, ktorá patrí k obci.

V Lozorne sa nachádza trojhviezdičkový hotel, ktorý poskytuje ubytovanie i reštauračné služby, a viacero reštaurácií a krčiem.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Futbalový klub ŠK Lozorno-muži skončil v sezóne 08/09 na 8. mieste v III. lige-západ. Po jesennej časti sezóny 2009/2010 bol klub na 5. mieste v III lige západ. V dedine majú štadión s kapacitou 850 ľudí. Futbalový oddiel má tri mládežnícke mužstvá od prípravky až po starších žiakov. Lozorno má aj hokejbalové mužstvo, ktoré postúpilo do najvyššej súťaže. Klub má vlastný hokejbalový štadión postavený v areáli futbalového ihriska (kapacita 150 ľudí). Lozorno ponúka možnosti turistiky, cykloturistiky a oddychu v okolitých lesoch. Športové aktivity ponúka tenisové ihrisko, futbalové ihrisko a golfový klub. V kultúrnom dome sa každoročne uskutočňujú stolnotenisové turnaje.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ľubomír Húbek je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]