Anton Tkáč
| Anton Tkáč | |
| slovenský cyklista a olympijský víťaz | |
 | |
| Narodenie | 30. marec 1951 Lozorno, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 22. december 2022 (71 rokov) |
| Odkazy | |
| Commons |  Anton Tkáč |
| Prehľad medailí | |||
|---|---|---|---|
Reprezentácia:  Česko-Slovensko
| |||
| cyklistika | |||
| Olympijské hry | |||
| zlato | šprint | ||
| Majstrovstvá sveta | |||
| bronz | 1 km s pevným štartom | ||
| zlato | šprint | ||
| zlato | šprint | ||
| zlato | šprint | ||
Anton Tkáč (* 30. marec 1951, Lozorno – 22. december 2022)[1][2] bol slovenský cyklista, reprezentant Česko-Slovenska v dráhovej cyklistike.[1]
Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýraznejšia postava slovenskej dráhovej cyklistiky. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia jeden z najlepších svetových šprintérov, vynikal obrovskou silou a výbušnosťou. Budúci olympijský víťaz začínal s atletikou, prvé žiacke náborové preteky vyhral na požičanom bicykli.[3] Dráhovej cyklistike sa začal venovať v oddieli Slovan Bratislava, jeho prvým trénerom bol Igor Stiassny. V roku 1968 v Prostějove získal dva tituly dorasteneckého majstra republiky v šprinte a v pevnom kilometri. Talentovaného mladíka si všimli tréneri reprezentácie Luboš Puklický a Jaromír Žák a v roku 1969 prvýkrát štartoval na majstrovstvách sveta v Brne. V disciplíne 1 km s pevným štartom obsadil ôsme miesto, o rok neskôr v Leicestri získal bronzovú medailu.[4] Na olympijské hry 1972 v Mníchove cestoval po zranení, výsledkom bolo len 13. miesto, zároveň bol členom družstva stíhačov, ktoré sa neprebojovalo z kvalifikácie. Sklamanie z neúspechu a následné vyradenie z reprezentačného tímu spôsobilo, že Anton prestal na niekoľko mesiacov trénovať. Impulzom pre Tkáčov návrat na cyklistický ovál bolo víťazstvo kamaráta a klubového kolegu zo Slovana krasokorčuliara Ondreja Nepelu na MS 1973 v Bratislave.
Tréner Jaromír Žák ho opäť povolal do reprezentácie, Anton presedlal na šprint. Na MS 1973 skončil ôsmy, o rok neskôr už obliekol dúhový dres majstra sveta, keď vo finále porazil reprezentanta ZSSR Sergeja Kravcova.[5]
Na olympijských hrách 1976 v Montreale zdolal postupne Stanley Smitha z Barbadosu, Kanaďana Gordona Singletona, Trevora Gadda z Veľkej Británie a Dána Nielsa Fredborga. V semifinále vyradil reprezentanta NDR Hansa-Jürgena Geschkeho a 24. júla 1976 nastúpil vo finále proti trojnásobnému olympijskému víťazovi a viacnásobnému majstrovi sveta Francúzovi Danielovi Morelonovi. V dramatickom súboji rozhodol v tretej jazde Tkáč o svojom triumfe, stal sa olympijským víťazom a zároveň majstrom sveta. Tretí raz triumfoval na MS 1978 v Mníchove, keď na ceste za zlatom vyradil v kategórii amatérov postupne trojicu šprintérov NDR Lutza Hesslicha, Christiana Dreschera a vo finále Emanuela Raascha. Kariéru ukončil na OH 1980 v Moskve, do semifinále sa prebojoval cez Austrálčana Henricka Tuckera, v obhajobe olympijského zlata mu však zabránil Francúz Yave Cahard, zverenec Tkáčovho dlhoročného súpera Daniela Morelona. V dueli o bronz neuspel proti domácemu reprezentantovi Sergejovi Kopylovovi.
V rokoch 1976 a 1978 bol zvolený československým športovcom roka.
Po ukončení pretekárskej kariéry pôsobil ako tréner reprezentácie Česko-Slovenska v dráhovej cyklistike. V rokoch 2001 až 2011 bol prezidentom Slovenského zväzu cyklistiky.
Úspechy[upraviť | upraviť zdroj]
olympijský víťaz 1976
majster sveta 1974, 1976, 1978
MS 1970- 4. miesto OH 1980, MS 1977
Umiestnenie na vrcholných podujatiach[upraviť | upraviť zdroj]
| Súťaž | Dejisko | Umiest. | Disciplína |
|---|---|---|---|
| MS 1969 | Brno |
8. | 1 km s pevným štartom |
| MS 1970 |  Leicester |
 |
1 km s pevným štartom |
| MS 1971 |  Varese |
6. | 1 km s pevným štartom |
| OH 1972 |  Mníchov |
13. | 1 km s pevným štartom |
| MS 1973 |  San Sebastián |
8. | šprint |
| MS 1974 | .svg){kind=small} Montreal |
 |
šprint |
| MS 1975 |  Liège |
9. | šprint |
| OH 1976 | Montreal |
|
šprint |
| MS 1977 |  San Cristóbal |
4. | šprint |
| MS 1978 | Mníchov |
|
šprint |
| MS 1979 |  Amsterdam |
5 | šprint |
| OH 1980 |  Moskva |
4. | šprint |
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- Slovenský cyklista 20. storočia
- 2. miesto v ankete Slovenský športovec 20. storočia
- Športovec roka v Československu 1976, 1978
- Kráľ cyklistiky (Cyklista roka) 1974, 1976, 1978
Zaujímavosť: v ankete Český cyklista storočia obsadil 3. miesto
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b ZEMAN, Michal. Olympijský víťaz Anton Tkáč má v utorok sedemdesiat: Zlatý šprintér cítil vôňu bicykla [online]. Bratislava: Slovenský olympijský a športový výbor, 2021-03-29, [cit. 2022-12-22]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Zomrel olympijský šampión Anton Tkáč. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-12-22. Dostupné online [cit. 2022-12-22].
- ↑ Legendárny Tkáč nemal vlastný bicykel
- ↑ Tkáč třetí!
- ↑ Tkáč mistrem světa
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- BAKALÁŘ, Robert. Zlatý expres : Príbeh Antona Tkáča. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1980. 247 s.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anton Tkáč
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Narodenia 30. marca
- Narodenia v 1951
- Úmrtia 22. decembra
- Úmrtia v 2022
- Osobnosti z Lozorna
- Slovenskí cyklisti
- Slovenskí olympionici
- Dráhoví cyklisti
- Slovenskí olympijskí víťazi
- Česko-slovenskí olympijskí víťazi
- Česko-slovenskí cyklisti
- Olympijskí víťazi v cyklistike
- Majstri sveta v cyklistike
- Olympionici na Letných olympijských hrách 1972
- Olympionici na Letných olympijských hrách 1976
- Olympionici na Letných olympijských hrách 1980