Športovec roka (Slovensko)
| Športovec roka | |
| 2025 | |
| Udeľované | najlepší športovec/športový kolektív roka |
|---|---|
| Udeľuje | Klub športových redaktorov SSN |
| Prvý ročník | 1993 |
| Súčasný držiteľ | Emma Zapletalová hádzanárky Slovenska do 17 rokov |
| Podrobnosti | |
| Najviac ocenení | Martina Moravcová (6) štvorkajak Slovenska (8) |
Športovec roka je ocenenie udeľované každoročne najlepšiemu športovcovi a najlepšiemu športovému kolektívu Slovenska. Organizátorom ankety je Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov. Vyhlasovanie výsledkov ankety sa koná každoročne v decembri alebo v januári na slávnostnom galavečere.
Prehľad víťazov
[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Viacnásobní víťazi ankety
[upraviť | upraviť zdroj]- 6, Martina Moravcová, plávanie (1993, 1995, 1998, 2000, 2001, 2003)
- 4, Michal Martikán, vodný slalom (1996, 1997, 2007, 2008)
- 4, Petra Vlhová, zjazdové lyžovanie (2019, 2020, 2021, 2022)
- 3, Peter Sagan, cyklistika (2013, 2015, 2017)
- 3, Anastasia Kuzminová, biatlon (2010, 2014, 2018)
- 2, Peter a Pavol Hochschornerovci, vodný slalom (2009, 2011)
Rekordy ankety
[upraviť | upraviť zdroj]Najviackrát sa na pomyselnom stupni víťazov objavila Martina Moravcová – deväťkrát (6-2-1), osemkrát boli v prvej trojici Michal Martikán (4-2-2) a Peter a Pavol Hochschornerovci (2-4-2). Najčastejšie sa v prvej desiatke umiestil Michal Martikán – 16-krát, z toho 15-krát v nepretržitej sérii. Martina Moravcová bola v top 10 dvanásťkrát, bratia Peter a Pavol Hochschornerovci jedenásťkrát. [4]
Najsuverénnejšou víťazkou ankety sa stala Martina Moravcová, ktorá vyhrala roku 2001 s náskokom 619 bodov. Najtesnejšie víťazstvo dosiahol v roku 2008 Michal Martikán pred bratmi Hochschornerovcami, keď zvíťazil len o 11 bodov. Medzi kolektívmi boli najsuverénnejšími víťazmi hokejisti Slovenska v roku 2012 (náskok 231 bodov). S najnižším náskokom vyhrali v roku 2013 basketbalistky Good Angels Košice (o 2 body).
Rekordný bodový zisk – 1 308 bodov dosiahol víťaz z roku 2002 Peter Bondra. Naopak, Dominikovi Hrbatému stačilo na titul Športovec roka 2005 len 682 bodov.
Najlepší kolektív
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
Viacnásobní víťazi
[upraviť | upraviť zdroj]- 8, štvorkajak Slovenska (2001, 2003, 2004, 2006, 2007, 2008, 2016, 2021)
- 6, hokejisti Slovenska (1994, 1995, 2000, 2002, 2012, 2022)
- 6, futbalisti Slovenska (2009, 2010, 2014, 2015, 2020, 2023)
- 2, basketbalistky Slovenska (1993, 1997)
- 2, basketbalistky SCP Ružomberok (1996, 1999)
- 2, štafeta biatlonistiek Slovenska (1998, 2018)
Športové legendy
[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 2010 je súčasťou vyhlasovania výsledkov ankety aj oceňovanie bývalých slovenských športovcov, ktorí preslávili slovenský a česko-slovenský šport na vrcholných svetových a európskych podujatiach.
- 2010 Ján Zachara, box
- 2011 Jozef Golonka, ľadový hokej [6]
- 2012 Jozef Adamec, futbal
- 2013 Anton Frolo, hádzaná [7]
- 2014 Eva Šuranová, atletika
- 2015 Karol Divín, krasokorčuľovanie
- 2016 Marianna Némethová-Krajčírová, gymnastika
- 2017 Jozef Pribilinec, atletika
- 2018 Stanislav Kropilák, basketbal
- 2019 Jozef Plachý, atletika
- 2020 Igor Liba, ľadový hokej
- 2021 Miloslav Mečíř, tenis
- 2022 Mária Mračnová, atletika [8]
- 2023 Jozef Lohyňa, zápasenie [2]
- 2024 Jozef Sabovčík, krasokorčuľovanie
- 2025 družstvo futbalistov - majstrov Európy 1976
Športovec roka v Česko-Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Anketa o najlepšieho športovca roka v Česko-Slovensku sa vyhlasovala v rokoch 1959 až 1992. Prvým víťazom sa stal vodný slalomár Vladimír Jirásek, posledným Robert Změlík, olympijský víťaz v atletickom desaťboji. Šesť športovcov vyhralo anketu viackrát ako raz, rekordérkou je gymnastická hviezda 60. rokov 20. storočia Věra Čáslavská, ktorá triumfovala štyrikrát. Slovenskí športovci sa tešili z víťazstva v ôsmich prípadoch, dva razy boli korunovaní dráhový cyklista Anton Tkáč a chodec Jozef Pribilinec [9].
Viacnásobní víťazi ankety
- 4× Věra Čáslavská, športová gymnastika (1964, 1966, 1967, 1968)
- 2× Ludvík Daněk, atletika, hod diskom (1965, 1972)
- 2× Vítězslav Mácha, gréckorímske zápasenie (1974, 1977)
- 2× Jarmila Kratochvílová, atletika, beh na 400 metrov (1981, 1983)
- 2× Anton Tkáč, cyklistika (1976, 1978)
- 2× Jozef Pribilinec, atletika, chôdza na 20 km (1986, 1988)
Slovenskí športovci v ankete Športovec roka v Československu
[upraviť | upraviť zdroj]Titul najlepší športovec roka získali šiesti slovenskí športovci celkom osemkrát, okrem dvojnásobných víťazov Anton Tkáča a Jozefa Pribilinca to boli krasokorčuliar Ondrej Nepela (1971), atlét Imrich Bugár (1982), kanoista Szabó (1989) a zápasník Jozef Lohyňa (1990). Najčastejšie, päťkrát sa umiestnili v prvej desiatke Ondrej Nepela a Jozef Pribilinec, štyrikrát futbalista Ján Popluhár, atléti Imrich Bugár a Jozef Plachý [10].
Najviac Slovákov sa v prvej desiatke ankety umiestnilo v roku 1987 – až piati (Pribilinec, Attila Szabó, kulturista Pavol Jablonický, tenista Miloslav Mečíř a vzpierač Anton Baraniak [11]. Naopak, v rokoch 1963 a 1992 sa v prvej desiatke neumiestnil žiadny Slovák. V jednom prípade sa stalo, že prvé dve miesta v ankete obsadili slovenskí športovci, v roku 1988 triumfoval Pribilinec pred Mečířom, obaja získali na OH v Soule zlaté medaily. Zo slovenských športovkýň sa najvyššie, na druhom mieste umiestnila atlétka Anna Chmelková v roku 1966, stolná tenistka Alica Grofová (1973) a bežkyňa na lyžiach Alžbeta Havrančíková (1989) obsadili v ankete 5. miesto.
V kategórii kolektívov víťazili väčšinou reprezentačné družstvá, súčasťou ktorých boli viacerí Slováci. Jediné čisto slovenské víťazstvo patrilo volejbalistom Červenej hviezdy Bratislava, ktorí vyhrali anketu v roku 1979 [12], v roku 1969 boli futbalisti Slovana, víťazi PVP druhí za hokejistami ČSSR.
Výsledky ankety sa nie vždy stretli s pozitívnym ohlasom u niektorých športovcov či dokonca samotných novinárov. Tenista Jan Kodeš sa po dlhých rokoch vyjadril, že v roku 1971 ho údajne slovenskí novinári pripravili o prvenstvo, lebo hlasovali v prospech Ondreja Nepelu [13]. Paradoxne v roku 1973 vyhral práve Kodeš, v tom roku víťaz Wimbledonu a Nepela, ktorý získal svoj tretí titul majstra sveta sa nezmestil ani do Top 10... Po novembri 1989 sa časť českých novinárov dožadovala zmeny svojho hlasovania v prospech tenistu Ivana Lendla, ktorý však v tom čase dlhodobo žil v USA a nejavil záujem reprezentovať Československo [14].
Niekoľkokrát bola v ére Československa vyhlásená aj samostatná anketa o najlepšieho športovca roku na Slovensku. V 70. rokoch 20. storočia sa vyhlasovala pod názvom Desať najlepších športovcov SSR, v roku 1975 vyhral anketu český skokan na lyžiach v službách ASVŠ Dukla Banská Bystrica Karel Kodejška [15] a v roku 1976 Anton Tkáč, olympijský víťaz v cyklistickom šprinte [16]. Neskôr bola anketa obnovená, v 90. rokoch ju vyhrali atlét Pavol Blažek (1990), motocyklista Jaroslav Katriňák (1991) a kanoista Slavomír Kňazovický (1992).
Najlepšie umiestnenie slovenských športovcov v ankete 1959 - 1992
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Umiest. | Meno | Šport | Úspechy v danom roku |
|---|---|---|---|---|
 | Karol Divín | krasokorčuľovanie | majster Európy 1959 [17] | |
| Pavel Schmidt | veslovanie |  olympijský víťaz v dvojskife, 1960 Rím s Čechom Václavom Kozákom [18] | |
 | Zdeno Zibrin | horolezectvo | výstup na Eiger a Matterhorn s Čechom Kuchařom | |
| Viliam Schrojf | futbal | MS v Čile, najlepší brankár MS 1962 | ||
| Ján Popluhár | futbal | opora čs. reprezentácie a Slovana Bratislava, 1964 hral za Výber Európy proti Škandinávii | ||
| Andrej Kvašňák | futbal | opora čs. reprezentácie, víťaz čs. futbalovej ligy 1964/65 so Spartou Praha | ||
| Anna Chmelková | atletika | majsterka Európy 1966 v behu na 400 m [19] | |
| Ján Geleta | futbal | Futbalista roka 1967, semifinalista EPM 1966/67 s Duklou Praha | ||
| Jozef Plachý | atletika | 5. miesto na OH 1968 v behu na 800 m | ||
| Jozef Plachý | atletika | na ME 1969 v behu na 800 m,  v medzikontinentálnom stretnutí Amerika-Európa [20] | |
| Ondrej Nepela | krasokorčuľovanie | na MS v Leningrade, majster Európy 1970 [21] | |
| Ondrej Nepela [22] | krasokorčuľovanie | majster sveta 1971 [23], majster Európy 1971 [24] | |
| Ondrej Nepela | krasokorčuľovanie | olympijský víťaz [25], majster sveta 1972 [26] a majster Európy 1972 [27] | |
| Alica Grofová | stolný tenis | na MS v dvojhre, na MS vo štvorhre s Čechom Dvořáčkom [28] | ||
| Anton Tkáč | cyklistika | majster sveta 1974 v šprinte [29] | |
| Dagmar Kuzmanová | alpské lyžovanie | víťazka Európskeho pohára 1974/75 | ||
| Anton Tkáč [30] | cyklistika | olympijský víťaz 1976 v dráhovej cyklistike, šprint [31] | |
| Miloslav Roľko | plávanie | majster Európy 1977 [32], 200 m znak | |
| Anton Tkáč [33] | cyklistika | majster sveta 1978 v dráhovej cyklistike, šprint [34] | |
| Miloslav Roľko | plávanie | na Univerziáde 1979, 100 m motýlik | ||
| Imrich Bugár | atletika | na OH 1980 v hode diskom [35] | ||
| Jana Šoltýsová | alpské lyžovanie | 6. miesto v celkovom bodovaní zjazdu Svetového pohára 1981 | ||
| Imrich Bugár [36] | atletika | majster Európy 1982 v hode diskom [37] | |
| Imrich Bugár | atletika | majster sveta 1983 v hode diskom [38] | |
| Zoltán Demján | horolezectvo | spolu s Jozefom Psotkom ako prví čs. horolezci vystúpili na Mount Everest [39] | ||
| Jozef Sabovčík | krasokorčuľovanie | majster Európy 1985 [40], 4. miesto na MS 1985 | ||
| Jozef Pribilinec [41] | atletika | majster Európy v chôdzi na 20 km [42] | |
| Jozef Pribilinec | atletika | na MS 1987 v chôdzi na 20 km [43], na HMS 1987 v chôdzi na 5 km, na HME 1987, chôdza 5 km | |
| Jozef Pribilinec [44] | atletika | olympijský víťaz 1988 v chôdzi na 20 km [45], na HME 1988, chôdza 5 km | |
| Attila Szabó | kanoistika | majster sveta 1989, K1 na 10 km, prvý čs. kajakár s titulom majstra sveta [46] | |
| Jozef Lohyňa | zápasenie | majster sveta 1990 vo voľnom štýle | |
| Jozef Lohyňa | zápasenie | na MS vo voľnom štýle | |
Športovec mesiaca
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri: Športovec mesiaca (anketa)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Petra Vlhová štvrtýkrát po sebe víťazkou ankety Športovec roka
- 1 2 3 Slovensko má novú kráľovnú športu. Petru Vlhovú strieda na tróne majsterka sveta a Európy. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2024-02-05. Dostupné online [cit. 2024-02-06].
- ↑ Matej Beňuš prvýkrát kráľom slovenského športu, Jozef Sabovčík Športovou legendou
- ↑ Rekordy ankety [online]. [Cit. 2016-03-20]. Dostupné online. Archivované 2016-04-08 z originálu.
- ↑ Športovec roka 2019. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-12-19. Dostupné online [cit. 2019-12-20].
- ↑ Jozef Golonka vyhlásený športovou legendou roku 2011
- ↑ Cenu pre Športovú legendu prevzal hádzanár Anton Frolo[nefunkčný odkaz]
- ↑ Mária Mračnová získala ocenenie Športová legenda. Stále ju mrzí spadnutá latka
- ↑ Anketa KŠR – Športovec roka
- ↑ História. Československá anketa Športovec roka a Slováci [online]. ksr.sk. Dostupné online.
- ↑ Jiří Parma sportovcem roku [online]. archiv.ucl.cas.cz, 12. 12. 1987. Dostupné online.
- ↑ Bratři Pospíšilové sportovci roku [online]. archiv.ucl.cas.cz, 6. 12. 1979. Dostupné online.
- ↑ Slovenští novináři mě potopili, vzpomíná tenista Jan Kodeš [online]. idnes.cz, 10. 12. 2008. Dostupné online.
- ↑ Dlhoročný vedúci ankety Športovec roka Ľubomír Souček: Zmysel takejto ankety je propagovať šport a športovcov. Je to hra, ktorú netreba brať príliš vážne [online]. olympic.sk, 13. 12. 2019. Dostupné online.
- ↑ Ondruš štvrtý. TIP, január 1976, roč. VIII., čís. 3, s. 8.
- ↑ Medzi desiatimi najlepšími v SSR Ondruš a Marián Šťastný. TIP, december 1976, roč. VIII., čís. 52, s. 11.
- ↑ Divín obhájil evropské prvenství [online]. archiv.ucl.cas.cz, 4. 2. 1959. Dostupné online.
- ↑ Zlatá medaile dvojskifu Kozák-Schmidt [online]. archiv.ucl.cas.cz, 4. 9. 1960. Dostupné online.
- ↑ Chmelková mistryní Evropy [online]. archiv.ucl.cas.cz, 2. 9. 1966. Dostupné online.
- ↑ Plachý a Daněk přesvědčivě zvítězili [online]. archiv.ucl.cas.cz, 1. 8. 1969. Dostupné online.
- ↑ Nepela na nejvyšším stupni [online]. archiv.ucl.cas.cz, 9. 2. 1970. Dostupné online.
- ↑ Deset nejlepších sportovců ČSSR 1971. 1.NEPELA [online]. archiv.ucl.cas.cz, 13. 12. 1971. Dostupné online.
- ↑ NEPELA mistrem světa [online]. archiv.ucl.cas.cz, 26. 2. 1971. Dostupné online.
- ↑ NEPELA nadále na trůne [online]. archiv.ucl.cas.cz, 6. 2. 1971. Dostupné online.
- ↑ Poprvé čs. krasobruslař na olympijském trůnu. NEPELA získal zlatou medaili [online]. archiv.ucl.cas.cz, 12. 2. 1972. Dostupné online.
- ↑ Zlaté loučení Nepely s letošní sezonou. Obhájil titul mistra světa [online]. archiv.ucl.cas.cz, 11. 3. 1972. Dostupné online.
- ↑ Nepela obhájil [online]. archiv.ucl.cas.cz, 14. 1. 1972. Dostupné online.
- ↑ Stříbro a bronz do ČSSR [online]. archiv.ucl.cas.cz, 16. 4. 1973. Dostupné online.
- ↑ Tkáč mistrem světa [online]. archiv.ucl.cas.cz, 19. 8. 1974. Dostupné online.
- ↑ Nejvíc hlasů pro Antona Tkáče [online]. archiv.ucl.cas.cz, 9. 12. 1976. Dostupné online.
- ↑ Tkáč vítězem cyklistického sprintu [online]. archiv.ucl.cas.cz, 26. 7. 1976. Dostupné online.
- ↑ Zlatá medaile Rolkovi [online]. archiv.ucl.cas.cz, 19. 8. 1977. Dostupné online.
- ↑ Podruhé Anton Tkáč [online]. archiv.ucl.cas.cz, 8. 12. 1978. Dostupné online.
- ↑ Tkáč mistrem světa [online]. archiv.ucl.cas.cz, 19. 8. 1978. Dostupné online.
- ↑ Stříbrné medaile pro Kratochvílovou a Bugára [online]. archiv.ucl.cas.cz, 29. 7. 1980. Dostupné online.
- ↑ Bugár a vítězové Světové trofeje [online]. archiv.ucl.cas.cz, 17. 12. 1982. Dostupné online.
- ↑ Bugárova zlatá tečka [online]. archiv.ucl.cas.cz, 13. 9. 1982. Dostupné online.
- ↑ Bugárův zlatý disk [online]. archiv.ucl.cas.cz, 15. 8. 1983. Dostupné online.
- ↑ Psotka a Demján na první pokus [online]. archiv.ucl.cas.cz, 18. 10. 1984. Dostupné online.
- ↑ Sabovčík mistrem Evropy [online]. archiv.ucl.cas.cz, 9. 2. 1985. Dostupné online.
- ↑ Pocty Pribilincovi a kvartetu stíhačů [online]. archiv.ucl.cas.cz, 5. 12. 1986. Dostupné online.
- ↑ Pribilinec finišoval pro zlato [online]. archiv.ucl.cas.cz, 28. 8. 1986. Dostupné online.
- ↑ Pribilinec stříbro, Železný bronz [online]. archiv.ucl.cas.cz, 31. 8. 1987. Dostupné online.
- ↑ Podruhé Jozef Pribilinec [online]. archiv.ucl.cas.cz, 14. 12. 1988. Dostupné online.
- ↑ Zlatá Pribilincova radost [online]. archiv.ucl.cas.cz, 24. 9. 1988. Dostupné online.
- ↑ Szabóův pozlacený kajak [online]. archiv.ucl.cas.cz, 28. 8. 1989. Dostupné online.
