Věra Čáslavská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Věra Čáslavská
česko-slovenská športová gymnastka
Věra Čáslavská v roku 1967
Věra Čáslavská v roku 1967
Narodenie 3. máj 1942
Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie 30. august 2016 (74 rokov)
Praha, Česko
Manžel Josef Odložil
Deti Radka Čáslavská, Martin Odložil
Podpis Věra Čáslavská, podpis
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Věra Čáslavská
Prehľad medailí
Olympijské hry
zlato
Tokio 1964
gymnastika – viacboj
zlato
Tokio 1964
gymnastika – preskok
zlato
Tokio 1964
gymnastika – kladina
zlato
Mexiko 1968
gymnastika – viacboj
zlato
Mexiko 1968
gymnastika – bradla
zlato
Mexiko 1968
gymnastika – prostné
zlato
Mexiko 1968
gymnastika – preskok
striebro
Rím 1960
gymnastika – družstvo
striebro
Tokio 1964
gymnastika – družstvo
striebro
Mexiko 1968
gymnastika – kladina
striebro
Mexiko 1968
gymnastika – družstvo

Věra Čáslavská (* 3. máj 1942, Praha – † 30. august 2016, Praha[1]) bola česko-slovenská športová gymnastka, trénerka a významná športová funkcionárka, sedemnásobná olympijská víťazka, štvornásobná majsterka sveta, jedenásťnásobná majsterka Európy a štvornásobná Športovkyňa roka Česko-Slovenska. Po nežnej revolúcii bola v rokoch 1990 – 1996 predsedníčkou Českého olympijského výboru a v rokoch 1995 – 2001 tiež členkou Medzinárodného olympijského výboru.

Spolu s Ruskou Larisou Latyninovou je jednou z dvoch gymnastiek histórie, ktorým sa podarilo získať zlaté medaily vo viacboji na dvoch po sebe idúcich olympijských hrách. Zlato z viacboja tiež vyhrala na majstrovstvách sveta v roku 1966 a Majstrovstvách Európy 1965 a 1967. Cez štyridsať rokov už drží medzi gymnastami rekord v absolútnom počte individuálnych zlatých olympijských medailí. V rokoch 1964 až 1968 nebola na veľkom závode vo viacboji porazená.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Od svojho detstva sa venovala gymnastike. Svoju športovú kariéru začala vo svojich 16 rokoch na majstrovstvách sveta v športovej gymnastike v Moskve, kde česko-slovenske gymnastky obsadili v súťaži družstiev druhé miesto. Vo viacboji jednotlivcov skončila ôsma. Toho istého roku obsadila na majstrovstvách Česko-Slovenska druhé miesto. O rok neskôr Čáslavská získala na majstrovstvách Európy v Krakove svoju prvú zlatú medailu za cvičenie na kladine a striebornú za preskok.

Roku 1960 bola členkou strieborného česko-slovenského olympijského družstva na OH v Ríme, v individuálnych súťažiach skončila vo viacboji žien ôsma a na kladine šiesta.

Věra Čáslavská, zostava na hrazde, Majstrovstvá Európy 1967

Prvý väčší úspech zaznamenala v roku 1962 na majstrovstvách sveta v Prahe, kde vyhrala preskok, vo viacboji jednotlivcov skončila druhá a tretia v prostných. Česko-slovenské družstvo získalo striebornú medailu.

Ďalším vrcholom jej kariéry bol rok 1964 predovšetkým potom Letné olympijské hry 1964 v Tokiu, kde získala zlatú medailu vo viacboji jednotlivcov, v preskoku a na kladine. Česko-slovenské družstvo skončilo druhé. O rok neskôr na majstrovstvách Európy v Sofii získala päť zlatých medailí.

Na majstrovstvách sveta v Dortmunde v roku 1966 zvíťazila vo viacboji jednotlivcov a v preskoku, ďalej získala striebornú medailu na kladine a v prostných. V súťaži družstiev potom česko-slovenske gymnastky získali zlatú medailu.

V roku 1967 na majstrovstvách Európy v Amsterdame získala zlato vo všetkých súťažných disciplínach.

V roku 1968 sa zúčastnila Letných olympijských hier v Mexiku, kde získala zlato za viacboji, preskok, bradlá a prostné. Striebro potom za kladinu a v družstvách. V priebehu týchto hier sa vydala za Josefa Odložila, českého reprezentanta v behu. Na týchto olympijských hrách ukončila svoju športovú kariéru. Počas slávnostného ceremoniálu odovzdania medailí gestami protestovala proti okupácii Česko-Slovenska, keď stála spoločne na stupienku so sovietskou pretekárkou. Počas slávnostného hrania sovietskej hymny otočila hlavu od súperky smerom do zeme. V tom istom roku bola vyhlásená najlepšou športovkyňou sveta.

Manželstvo s Josefom Odložilom sa jej zrútilo, ale po nežnej revolúcii sa jej začalo dariť v spoločenskej sfére. Mala ponuky na miesto primátorky hlavného mesta, alebo veľvyslankyne v Japonsku, ale prijala až miesto poradkyne prezidenta Václava Havla. Stala sa tiež predsedníčkou Československého a následne Českého olympijského výboru. V roku 1996 sa ale začala sťahovať do ústrania a nasledujúcich desať rokov sa takmer s nikým nestýkala a nikde nevystupovala. S depresiami sa liečila v psychiatrickej liečebni v Bohniciach a k nim sa pridala aj závislosť na práškoch na spanie. Neskôr sa o depresii vyjadrovala ako o strašnej veci kvôli ktorej stratila pätnásť rokov života. V roku 2007 sa začala s ohromným elánom vracať medzi ľudí a začala pomáhať českým športovcom. Potom ale ochorela na rakovinu pankreasu, ktorá sa v lete 2016 zhoršila. 30. augusta išla na prehliadku do IKEMu, kde ale zostala a o 21:55 na následky dlhotrvajúcej choroby zomrela.[1]

Politická, spoločenská a trénerská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Věra Čáslavská, zostava na kladine, ME 1967

V roku 1968 sa tiež zapojila do politického života a podpísala známu petíciu Dvetisíc slov. V roku 1971 bola vylúčená z radov členov ČSTV. V roku 1974 vyštudovala Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej v Prahe a venovala sa trénerskej činnosti. Neskôr jej bolo dovolené vykonávať trénerskú činnosť v Mexiku (1979-1981).

V januári 1990 sa stala poradkyňou prezidenta ČSR Václava Havla pre sociálne otázky a pre šport, od roku 1991 potom pôsobila ako jeho asistentka.

V rokoch 1990 – 1992 zastávala funkciu predsedníčky Československého olympijského výboru a potom bola až do roku 1996 Českého olympijského výboru a členkou Medzinárodného olympijského výboru (1995 – 2001).

V prezidentských voľbách v roku 2013 aktívne podporovala Karla Schwarzenberga, protestovala najmä proti tomu, že jeho ľavicoví protikandidáti žiadali o podporu komunistami.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Jej meno nesie planétka (26986) Čáslavská (provizórne meno 1997 VC5).[5] K Čáslavskej 70. narodeninám (2012) bola vydaná poštová karta s portrétom, autorom je Oldřich Kulhánek.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b TOMÍČEK, Matěj; MACEK, Tomáš. Po vleklé nemoci zemřela gymnastka Věra Čáslavská. Bylo jí 74 let. iDnes.cz, 2016-08-31. Dostupné online [cit. 2016-08-31].
  2. BARTOŠ, Josef; KOVÁŘOVÁ, Stanislava; TRAPL, Miloš. Osobnosti českých dějin. Olomouc : ALDA, 1995. ISBN 80-85600-39-0. Kapitola Čáslavská Věra, s. 46.
  3. Cenu za šíření dobrého jména republiky získala olympionička Čáslavská a další osobnosti. Český rozhlas, 2016-06-17. Dostupné online.
  4. Sommerová dokončila dokument o vzletech a pádech Věry Čáslavské. iDnes.cz, 2012-04-13. Dostupné online.
  5. ČTK. Čáslavská má svou planetku. Budu tady strašit na věky věků, smála se. iDNES.cz, 2010-04-28. Dostupné online [cit. 2016-08-30].
  6. BERÁNEK, Jaroslav. Dva návrhy vrátila, ale nakonec je Čáslavská s dopisnicí spokojena. iDNES.cz, 2012-05-02. Dostupné online [cit. 2016-08-30].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]