Malé Leváre

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°30′08″S 16°58′13″V / 48,502150°S 16,970397°V / 48.502150; 16.970397
Malé Leváre
obec
Kostol.MaleLevare.jpg
kostol Malé Leváre
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Región Záhorie
Nadmorská výška 153 m n. m.
Súradnice 48°30′08″S 16°58′13″V / 48,502150°S 16,970397°V / 48.502150; 16.970397
Rozloha 21,41 km² (2 141 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 365 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 63,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1377
Starosta Adrian Pernecký[3] (nezávislý)
PSČ 908 74
ŠÚJ 504556
EČV MA
Tel. predvoľba +421-34
Adresa obecného
úradu
Ocú Malé Leváre
Malé Leváre 177
908 74
E-mailová adresa poslať email
Telefón 034/779 51 28
Fax 034/779 51 28
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
Wikimedia Commons: Malé Leváre
Webová stránka: malelevare.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Malé Leváre (ľudovo Levárky) sú obec na juhozápadnom Slovensku v okrese Malacky.

Malé Leváre sú pohraničná obec. Chotárom pretekajú rieky Morava a Rudava, a potok Lakšár. Rudava sa vlieva do Moravy práve v chotári obce Malé Leváre. Časť chotára je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Záhorie.

Obec je známa kvôli rekreačnej oblasti Rudava s kúpaliskom, ktoré vzniklo z bývalej štrkovne. V minulosti sa v nej konával hudobno-športový festival.[4]

História[upraviť | upraviť kód]

Obec sa spomína prvýkrát v listine uhorského kráľa Ľudovíta I. z roku 1377. Malé Leváre, spolu so susednou obcou Gajary daroval za zásluhy a vernosť grófom zo Sv. Jura. Z roku 1378 sa zachovala metačná listina, v ktorej sú opísané pôvodné hranice chotára obce.[5] Obec bola súčasťou Plaveckého panstva, ktoré získali roku 1622 Pálfiovci.

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Dominantou obce je rímskokatolícky kostol zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii Nanebovzatej z roku 1654. Pôvodne renesančný jednoloďový bezvežový kostol bol po požiari v roku 1741 barokovo prestavaný. V roku 1744 bola pristavaná baroková veža, a v roku 1903 bol rozšírený o priečnu loď a o nové presbytérium.[6] V parku pri kostole sa nachádza lurdská jaskyňa.

Pravdepodobne po morovej epidémií z roku 1738 bola za dedinou postavená baroková kaplnka ku cti sv. Rochusa, sv. Rozálie a sv. Sebastiána.[7] Ďalšími sakrálnymi pamiatkami v chotári obce sú pieskovcové sochy sv. Vendelína, sv. Floriána, sv. Jána Nepomuckého a sv. Antona, a početné prícestné kríže. V obci sa zachovala aj božia muka.

V roku 1938 boli v chotári obce postavené dve línie ľahkých bunkrov, ktoré sú súčasťou československého predvojnového opevnenia. V chotári obce sa nachádza 11 bunkrov typu LO 37A.

Železná opona[upraviť | upraviť kód]

V období socializmu prechádzala chotárom obce železná opona. Pohraničné pásmo bolo ohradené a prísne strážené. V Malých Levároch mala sídlo 2. rota 1. práporu 11. brigády Pohraničnej stráže.[8]

V apríli 1951 sa v chotári Malých Levár uskutočnil nepodarený pokus skupiny 22 rehoľníkov pod vedením Titusa Zemana utiecť za hranice. Kvôli rozvodnenej rieke Morave sa rozhodli vrátiť, pričom väčšinu z nich chytila Pohraničná stráž, a za pokus o ilegálne prekročenie hranice boli odsúdení a väznení. Súčasťou tejto skupiny bol aj Anton Srholec.[9][10]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Rekreačná oblasť Rudava - regionzahorie.sk
  5. Dejiny Záhoria
  6. Farnosť Malé Leváre - Kostol
  7. Farnosť Malé Leváre - Kaplnka
  8. 2. rPS - Malé Leváre - vojensko.cz
  9. Boli sme na miestach, kde Titusa Zemana zastavila rieka (video) - Denník Postoj
  10. Titus Zeman › Chronológia života

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]