Titus Zeman

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Titus Zeman
Pamätná tabuľa v Trnave na budove bývalého gymnázia
Pamätná tabuľa v Trnave na budove bývalého gymnázia
Štát pôsobeniaPrvá slovenská republika Prvá slovenská republika
Česko-Slovensko Česko-Slovensko
Biografické údaje
Narodenie4. január 1915
Vajnory, Bratislava
Úmrtie8. január 1969 (54 rokov)
Bratislava
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSaleziáni Don Bosca
Večné sľuby7. marec 1938 (23 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka23. apríl 1940 (25 rokov)
Turín
Maurilio kardinál Fossati
Svätec
Blahorečenie30. september 2017
Bratislava
Angelo Amato SDB
(z poverenia pápeža Františka)
Dátum sviatku8. január
Patrónduchovných povolaní
Odkazy
Spolupracuj na Commons Titus Zeman

Blahoslavený Titus Zeman (* 4. január 1915, Vajnory, Bratislava – † 8. január 1969, Bratislava) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. stročia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať kňazstvo. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení.[1][2][3][4]

Dňa 26. februára 2010 sa v Bratislave začal proces blahorečenia Titusa Zemana. Dňa 27. februára 2017 pápež František schválil dekrét o jeho mučeníctve a tým blahorečenie umožnil.[1][2][3][4] Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé rehoľné sľuby v reholi saleziánov zložil Titus Zeman 6. augusta 1932, večné sľuby 7. marca 1938. Po štúdiách teológie v Ríme a v Chieri pri Turíne bol 23. apríla 1940 v Bazilike Márie Pomocnice v Turíne vysvätený za kňaza. Vysviacku prijal z rúk kardinála Maurilia Fossatiho. V nasledujúcich desiatich rokoch bol kaplánom, katechétom a školským poradcom, vyučoval aj chémiu.

Keď 13. apríla 1950 komunistická moc pozatvárala všetky mužské kláštory vo vtedajšom Československu, Titus Zeman bol zhodou okolností mimo svojho rehoľného domu, a tak ostal na slobode. V auguste 1950 prvýkrát viedol ilegálne skupinu bohoslovcov do talianskeho Turína, druhýkrát sa tak stalo 23. októbra toho istého roku. V apríli 1951 nasledoval tretí pokus, ktorý však skončil neúspechom a zatknutím. Vo vyšetrovacej väzbe však zažil pri výsluchoch mučenie, ktoré spolu s krutými podmienkami ďalšieho väznenia zanechali trvalé následky na jeho zdraví.[5]

Dňa 22. februára 1952 ho v Bratislave odsúdili na 25 rokov väzenia (miestami jeho pobytu boli Ilava, Mírov, Jáchymov, Leopoldov a Valdice). Dňa 10. marca 1964 bol podmienečne prepustený. Roku 1968 dostal opäť štátny súhlas na vykonávanie bohoslužieb.

Zomrel 8. januára 1969 v Bratislave na zlyhanie srdca.[5] Pochovaný bol na cintoríne vo Vajnoroch.

Proces blahorečenia[upraviť | upraviť zdroj]

26. február 2010
otvorenie diecéznej fázy procesu blahorečenia dona Titusa Zemana v aule Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
2. september 2010
vo Vajnoroch sa konala exhumácia jeho telesných pozostatkov prenesenie pozostatkov do krypty miestneho kostola Sedembolestnej Panny Márie.[6] Súhlas na exhumáciu dal Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup-metropolita. Zároveň bol arcibiskupom vymenovaný Tribunál na čele s biskupským delegátom ICDr. Jozefom Kempom.
7. december 2012
po verejnom záverečnom zasadnutí Arcibiskupského Tribunálu boli zapečatené dokumenty procesu obsahujúce svedectvá, historické správy a lekárske posudky voskom a pečaťou Arcibiskupského úradu, čím sa skončila prvá fáza procesu blahorečenia; v ďalších dňoch boli dopravené do Vatikánu (Kongregácii pre kauzy svätých).
28. jún 2013
Kongregácia pre kauzy svätých na svojom riadnom zasadaní vydala dekrét o právnej platnosti diecézneho skúmania v prípade života a mučeníctva pre vieru Titusa Zemana. Kongregácia vyhlásila, že dokumenty zozbierané počas procesu sú platné a bezchybné. Po tomto dekréte bola vymenovaná komisia, ktorá pripravila tzv. Positio, súhrnný dokument pre ďalšie skúmanie.
5. január 2014
Kongregácia pre kauzy svätých udelila Titusovi Zemanovi titul Božieho služobníka s povesťou mučeníka.
8. jún 2015
hlavný predstavený saleziánov don Ángel Fernández Artime, generálny postulátor don Pierluigi Cameroni a vicepostulátor procesu don Jozef Slivoň odovzdali Pozício o mučeníctve (Positio super martyrio) prefektovi Kongregácie pre kauzy svätých kardinála Angelovi Amatovi.
7. apríl 2016
konzultačná komisia teológov vyjadrila pozitívne stanovisko k mučeníctvu Titusa Zemana.
21. február 2017
komisia kardinálov a biskupov členov Kongregácie pre kauzy svätých vyjadrila pozitívnu mienku o mučeníctve Titusa Zemana, čím sa proces dostal ku svojmu koncu.
27. február 2017
pápež František poveril Kongregáciu pre kauzy svätých, aby vydala dekrét o mučeníctve Titusa Zemana.[7]
30. september 2017
Titus Zeman bol v Bratislave pri Kostole Svätej rodiny blahorečený

Blahorečenie[upraviť | upraviť zdroj]

30. septembra 2017 ho v mene pápeža Františka v Bratislave-Petržalke pri Kostole Svätej rodiny blahorečil Angelo kardinál Amato SDB, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých. Hlavnými koncelebrantmi boli Stanislav Zvolenský, arcibiskup-metropolita bratislavský, don Ángel Fernández Artime SDB, hlavný predstavený rehole saleziánov, Jozef kardinál Tomko a Giacomo Guido Ottonello, apoštolský nuncius na Slovensku. Pápež stanovil deň liturgickej spomienky na blahoslaveného Titusa na 8. január.[8]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Chronológia života [online]. tituszeman.sk, [cit. 2017-09-13]. Dostupné online.
  2. a b Profil dona Titusa [online]. tituszeman.sk, [cit. 2017-09-13]. Dostupné online.
  3. a b Životopisný prehľad [online]. tituszeman.sk, [cit. 2017-09-13]. Dostupné online.
  4. a b Slovenskí biskupi. Pastiersky list KBS pri príležitosti blahorečenia dona Titusa Zemana v Bratislave [online]. [Cit. 2017-09-13]. Dostupné online.
  5. a b Životopis [online]. Saleziáni Don Bosca – Slovenská provincia : tituszeman.sk, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online.
  6. Katalóg pamätníkov, pomníkov a pamätných tabúľ (nielen) v Bratislave : Titus Zeman (1915 - 1969), kostol vo Vajnoroch [online]. pam.epocha.sk, [cit. 2015-08-19]. Dostupné online.
  7. Priebeh procesu • Titus Zeman. Titus Zeman. Dostupné online [cit. 2017-02-27].
  8. V Bratislave blahorečili saleziána kňaza Titusa Zemana (2. deň víkendu) [online]. TK KBS, 2017-09-30, [cit. 2017-09-30]. Dostupné online.
  9. Nový oficiálny životopis mučeníka si môžete objednať • Titus Zeman.sk
  10. Oficiálny životopis o Titusovi Zemanovi už v predaji, zasvatenyzivot.sk

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Titus Zeman na českej Wikipédii.